Motivácia

Nový pracovný týždeň sa rozbieha, čo lepšie si na ráno objednať, slnečné lúče prenikajú cez všetky medzery medzi žalúziami. Teplo síce nie je, noc bola chladná, ale cez deň to aj s teplotou bude lepšie. Simona chystá veci do batoha, teda skôr batôžka, dnes ide s malým na plávanie. Už dva týždne nepočúva nič iné, Tomáš sa nevie dočkať, plávať síce nevie, ale vodu má rád od útleho veku. Keby nemal ruku po zlomenine takú krehkú, nerobila by si starosti, ale ošetrujúci lekár ju nabádal k opatrnosti. Vyriešila to po dohovore s učiteľkou, dohodli sa, že jedenkrát do týždňa obetuje svoj čas a pôjde spolu s nimi, aby na syna dohliadla. Pri osemnástich deťoch sa učiteľky majú čo obracať, nemôžu sa Tomášovi venovať individuálne.

Oblečenie je pripravené na kôpke, v ruksaku plavky a farebná osuška, najvyšší čas zobudiť malého spachtoša. „Dobré ráno, zlatko,“ pohladí ho po tvári. Hnedé gaštanové oči sú v okamihu otvorené, dnes to šlo akosi rýchlejšie. „Dobré ráno, mami, poďme rýchlo na raňajky, aby sme stihli bazén,“ posadí sa a už sa prace z postele. Simona len oči otvára, to sú teda veci, skutočne nezvyčajné, keby ich nevidela na vlastné oči, neuverí.

Hrnček teplého kakaa je preč a šunkový chlebík tiež rýchlo mizne. „Dám si ešte jeden,“ zahlási s plnou pusou. „S plnými ústami sa nerozpráva,“ kára syna, ale už mu chystá druhý kúsok. Dnes ju svojím apetítom zaskočil, inokedy toho do neho na raňajky veľa nedostane. „Dnes si samé prekvapenie,“ otočí sa smerom k nemu a usmeje sa. „Teším sa na plávanie, veď vieš, neviem sa dočkať.“ Simona neodpovie, len ho potichu pozoruje, zdá sa, že plávanie je pre jej syna skutočne silná motivácia. Zvláštne, niekedy deti prekvapia aj vlastnú matku.