Denník N

Mrazivé spomienky

Ihlu zapichne do plátna a od výšivky prejde k počítaču…

Sobota, voľný deň, konečne po štyroch týždňoch. V práci bolo treba naháňať termíny, pridružili sa aj iné okolnosti, kolegyňa skončila náhle v nemocnici. Pomohla, inak to ani nešlo, vždy niekto musí, snáď sa jej to odrazí aj na plate. Vedúci sa dušoval, vraj sa o to postará. Keď bude niečo navyše, poteší sa, ak nie, život pôjde ďalej. Niekedy človek mieni a život mení, ak šéf nebude jeho myšlienkam priaznivo naklonený, nič s tým nespraví, ona tiež nie. Zahrešiť si môže, ale nepomôže si.

Zaleje kvety v obývačke, celkom pekne sa jej chytili africké fialky, asi zakvitnú. Najviac sa teší na biele, ešte nikdy ju neobdarovali kvetmi. Poškuľuje po knižnici plnej kníh, má tam niekoľko nových kúskov, ale teraz sa k nim nedostane. Zo skrinky vezme prútený košík a vytiahne z neho plátno na vyšívanie. Roztiahne ho, rozloží na sedačku. Pokrčené je poriadne, rukami prechádza po záhyboch, snaživo ich vyrovnáva. Zospodu košíka vyberie bavlnky, bude potrebovať červenú. Nasadí si okuliare a pozerá do nákresov, tak dlho to nerobila, nevie, kde skončila.

Popri práci počúva hudbu z rádia, jej tóny prerušia správy, akosi ju vyrušujú. Napriek tomu pri poslednom ozname spozornie, v Prahe sa zrútila lávka. Chce vedieť viac, toto mesto je jej srdcu blízke. No nie, Trójska lávka, prechádzali cez ňu ani nie pred mesiacom. Pekné miesto, ešte krajšie spomienky, boli tam všetci, prešli zoologickú záhradu i zámok.  Ihlu zapichne do plátna a od výšivky prejde k počítaču, otvorí priečinok fotografií, hľadá. Lávka, vysoká a dlhá, tak na ňu zapôsobila na prvý pohľad.  Stojí s Milanom nad Vltavou takmer v strede, pod nimi nič len voda. Na tvárach sa im pohojdáva úsmev, bolo im tak dobre, fotili sa krátko po tom, ako vystúpili z lode. Drží v rukách fotografiu, hľadí na ňu a spomína, bolo pekné jesenné počasie, kráčali pomaly z nohy na nohu. Vtedy ju mykne, nepredstavuje si, nechce myslieť na to, keby…

Teraz najčítanejšie