Denník N

Mučivé ticho

Vošla, nahlas pozdravila, ani nemusela…

Prešla po dlhej chodbe a očami blúdila po číslach na dverách. Pokyny zneli dosť nejasne a pýtať sa dvakrát nechcela, spoľahla sa na svoju intuíciu, nejako si pomôže. Jedny dvere striedali druhé, zdalo sa, že číselné označenie je stále horšie, slabo viditeľné, rozmazané.

Pomaly sa ocitla v druhej polovici chodby, tu niekde by to malo byť. Zastala, vyzliekla si sveter, prehodila si ho cez ruku a starostlivo monitorovala pravú aj ľavú stranu. Je to osmička či deviatka? Podišla k ďalším dverám, aby si to overila, správny predpoklad, osmička. Snažila sa prečítať tabuľku ledabolo pripevnenú na pravej strane. Písmená boli malé, tancovali jej pred očami a zlievali sa do čiernych machulí. Hm, s okuliarmi je život komplikovanejší, ešte pred niekoľkými rokmi mala orlí zrak. Videla všetko, aj tie drobnulinké písmenká na rôznych výrobkoch, potom sa jej začal zhoršovať. Nechápala, okuliare boli pre ňu cudzie slovo, nedokázala si predstaviť ako bude v nich vyzerať. Slová oftalmológa hovorili za všetko, musela si zvyknúť.

Potiahla kľučku, potlačila, dvere sa s vrzgotom otvorili. Vošla, nahlas pozdravila, ani nemusela, nikto sa neunúval. V miestnosti boli tri postele, pri dverách bola staršia žena. Sedela, nohy mala spustené na podlahu, v tvári taký zvláštny výraz, pozerala po nej bez jediného slova. Cítila sa hlúpo, radšej odvrátila zrak a zaparkovala pri svojej posteli, patrila jej tá pod oknom. Vedľa nej ležala sivovlasá starenka, hlavu mala zaborenú do vankúša a spod periny jej vychádzali akési hadičky. Ani tento pohľad sa jej nepáčil, plánovaná operácia ju znepokojovala.

Radšej rýchlo postavila tašky vedľa postele a pokúšala sa zorientovať. Otvorila zásuvku nočného stolíka stojaceho pri posteli, všetko tu pôsobilo tak ošumelo. Chcelo sa jej odtiaľto odísť, zobrať všetky svoje veci a utekať domov. Odhrnula zloženú perinu, posadila sa na posteľ a otvorila zips na taške. Viac nestihla, z chodby bolo počuť klopkanie drevákov. „Pani Hrašná, na ošetrovňu,“ ozval sa nástojčivý hlas.

Vykukla z dverí, chcela čosi povedať. „Vy ešte nie ste v pyžame?“ „Nestihla som,“ snažila sa o nápravu. Sestrička ju podráždeným hlasom komandovala. „Rýchlo sa prezlečte, čaká vás ošetrujúci lekár.“ Znechutená zhodila zo seba tričko a pozrela na dočasné spolubývajúce, nič sa nezmenilo, obe boli mĺkve.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Obľúbili ste si moju tvorbu? Chceli by ste si prečítať viac nových kúskov? Na mojej osobnej webstránke http://darinamatichova.sk nájdete množstvo ďalších poviedok, niektoré aj v zvukovej podobe a nechýbajú ani informácie o mojich knižných počinoch.