Musí ho zabiť
Zniesť modré z neba či hviezdy k nohám je pomerne zaužívaný slovný obrat. Ale sľúbil vám už niekto darovať úsvit?
„Máte rád západ slnka, kapitán?“ spýtala sa. „Možno je to ďalší dar, ktorý by ste mohli venovať dáme svojho srdca.“
„Myslím, že nie.“ Hľadel jej priamo do tváre. „Krása súmraku je klamlivá. Po ňom nasleduje tma. Radšej úsvit. Daroval by som jej úsvit a všetko, čo nasleduje za úsvitom. Svetlo, teplo a život. A lásku.“
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o typický sladký ženský román. Ale nie je to úplne tak. Baloghová sa snaží pridržiavať historických reálií, v tomto prípade bojov v Španielsku a Portugalsku počas napoleonských vojen. Celým dejom sa nesie vojnová atmosféra, nepriateľstva Francúzov a Angličanov, ktorí sú spojencami Španielov.
Jeanne či Joana je po matke Angličanka, po otcovi Francúzka. Mala pätnásť, keď spoznala Roberta. Ten má so svojím pôvodom obdobné problémy ako ona. Je totiž nemanželským synom. Do Jeanne sa zamiloval ako sedemnásťročný, prv než si ho všimla ona. A vedel, že je tá pravá.
„Ja by som svojho rytiera nikdy nenechala ísť do boja samého. Kráčala by som po jeho boku a spoločne s ním by som znášala všetko nepohodlie a nebezpečenstvo.“
Netušila, že jej slová sa raz naplnia…
Ich stretávanie sa neujde pozornosti Jeanninmu otcovi, ktorý dcéru presvedčí, že Robert ju chce len zneužiť a každému rozpráva, ako ju úspešne zvedie. Jeanne svojmu otcovi uverí a zatvrdí sa. Už nikdy nebude nikoho milovať a každému mužovi popletie hlavu.
A tak jedna nádejná láska skončí – aby sa o jedenásť rokov neskôr mohla znovu pokúsiť o šťastie za búrlivých okolností, v ktorých obaja stoja zdanlivo na protiľahlých stranách znepriatelených krajín. No Jeanne, ktorá uprednostňuje meno Joana, má svoje tajomstvo a životný cieľ. Musí bezpodmienečne kohosi zabiť, a tomu podriadila celý zmysel svojho života. Dá sa povedať, nie je typickou hrdinkou ženských romancí. Je krásna a žiadaná, to áno, ale je spurná, drzá a zlá. Občas cynická. Niekomu možno nemusí byť sympatická, ale mne sadla. Nepatrí k ufňukaným dámičkám, ktoré potrebujú pomoc v nešťastí a pľuzgier na nohe je svetovou katastrofou. Zvláda život markízy i sestry španielskeho partizána Duarteho.
„Pružná, nádherná, bezstarostná víla, v dokonalom súlade s prírodou. Bože, aká je to mimoriadna žena, premýšľal, keď za ňou kráčal. Zvláštna a krásna. Rola jemnej a distingvovanej markíza das Minas jej sedela rovnako dobre ako rola živelnej a divokej Joany Ribeirovej, ako sa sama nazývala.“
Vzťah hlavných hrdinov je vykreslený nesmierne zaujímavo. Ona ako spupná intrigánka naňho uplatňuje všetky svoje pôvaby. On sa drží bokom, myslí si o nej, že je koketná suka. Celkovo sa titulujú vtipnými slovami ako beštia, hovädo, kretén, diablica. Doráža naňho tak silno a tak neodolateľne ho priťahuje, že sa dohodnú, že spolu budú spávať. Bez citov. Skrátka len boj o rozkoš. Sexuálne scény sú preto intenzívne a drsné, presne kopírujú ich vzájomný vzťah.
„Ak budete súhlasiť, čakajte to každý deň a každú noc, no bez predstierania zvádzania či romantiky. A v žiadnom prípade nebudeme predstierať lásku, dokonca ani nežnosť. Pôjde len o to, že sme muž a žena, spolu a sami.“
Príbeh je veľmi pekný, pútavý a pestrý. Nachádza sa na hranici rozprávky pre ženy a uveriteľného príbehu. Vzťah hrdinov je vášnivý a hlboký, emócie tryskajú a vy ich bytostne cítite a – veríte im. Je kniha, ktorú by si zástankyne žánru rozhodne nemali dať ujsť.
Bude vám totiž nejaký čas rezonovať v hlave.
Viac o autorke: https://slovenskyspisovatel.sk/autori/mary-balogh/
