Denník N

Musíme si pomáhať. Aj z posledných síl

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Pri krízovej situácii, akou je vážna choroba, občan a človek, zistí, že takmer nič nefunguje, tak ako by malo. Ak nezlyháva zdravotníctvo, problémy má sociálny systém. Ak nemá človek nezhody s úradníkmi, rozpadajú sa mu priateľstvá a rodina. Ak jeho chorobu tolerujú v práci a má teda nejaký príjem, odnesie si to pri žiadostiach o sociálnu pomoc. Ak si nájde výborného lekára, potopí ho poisťovňa, ktorá pána doktora poučí, aby nebol taký rozhadzovačný. A tak podobne a stále dokola.

Našťastie, ľudia sa naučili tomu čeliť. Nie z hrdinstva, ani preto, že sú lepší, morálnejší, uvedomelší ako ostatní. Je to nevyhnutnosť, pud sebazáchovy a spracovanie skúsenosti, ktorú si nikto neželal. Medzi ľuďmi, čo som spoznala kvôli rakovine sa vytvorilo spoločenstvo vzdorných a ochotných. Pomáhame si, ako sa dá.

Niekto má medzi príbuznými právnika, iný vypracoval manuál ako vyjednávať s poisťovňou, sú rodiny s vitálnymi seniormi ochotnými zaviesť na chemoterapiu, počkať aj cudzie deti na krúžku, vystáť rad na pošte s účtami. Existujú manželky chorých mužov, čo varia pre niekoľko rodín naraz, priateľky, čo zadarmo upravia účes, udržiavajú v poriadku parochne, muži, čo prídu zadarmo pomôcť s drobnými opravami v byte, za ktoré si tu pýtajú horentné sumy. Všetko sú to ľudia, ktorí majú rakovinu v rodine, alebo z toho kolotoča už vypadli pre optimistické aj pesimistické dôvody.

Keď mi prednedávnom prišiel list z poisťovne, že liek, ktorý beriem sa presunul do inej kategórie a teda sa dosť zásadne zvýši moja spoluúčasť, napísal mi odvolanie manžel jednej z mojich spolupacientiek. Je právnik, dosť známy právnik a to vždy zvyšuje šance, že človeka nepošlú od dverí bez toho, aby ich zrak spočinul na tom, čo im doniesol. Neviem, či to pomôže, skôr nie, ale padlo mi to dobre. Jeho dcére zase iste príde vhod, že bude na krúžok do vzdialenejšej štvrte dochádzať našim autom a nie dvomi autobusmi v spoločnosti večne otrávenej babysitterky.

Keď ste na dne kvôli chorobe pocítite veľa nezáujmu, opovrhovania, tuposti, systematického zlyhávania. Môžete o tom hovoriť, doprosovať sa pozornosti a chochmesu. Nezaberá to. Potom si začnete pomáhať sami medzi sebou. A stále veríte, že keď to dokážete vy, pohne sa niečo aj v tých druhých.

Teraz najčítanejšie

Jana Shemesh

  • Vyštudovala žurnalistiku na UK v Bratislave. Pracovala v zahraničnej redakcii Slovenského rozhlasu, neskôr v denníku SME, odkiaľ prešla do Denníka N.
  • Od roku 2006 žije v Izraeli, odkiaľ písala nielen o Blízkom východe. Momentálne sa stále viac venuje textom o feminizme, rodových otázkach, rodine a spoločenských fenoménoch. Roky blogovala, je autorkou štyroch kníh.
  • Viackrát bola nominovaná na Novinársku cenu, v roku 2008 ju aj získala na sériu stĺpčekov o živote v Izraeli.