Muž z ostrova Lewis je viac poučnou detektívkou ako mrazivým thrillerom

Už mnohokrát som sa presvedčil, že detektívky môžu mať veľa podôb a hoci ide o žánrovú literatúru, mnohí autori môžu pokojne konkurovať beletrii aj z mimožánrovej ponuky. K takým autorom podľa môjho názoru patrí aj Peter May, ktorý ma o tom naplno presviedča svojou sériou Fin.

Ústrednou postavou tejto detektívky je Fin Macleod, ktorý sa po tragickej strate syn a rozpade manželstva vzdáva aj kariéry policajného detektíva a rozhodne sa usadiť na ostrove Lewis, kde sa narodil.

Autor tak aj v druhom pokračovaní zostal verný drsnému škótskeho ostrovu, ktorého odľahlosť a ťažký život jeho obyvateľov je okúzľujúcou kulisou románu, pričom Peter May popritom predstavuje aj množstvo tradícií a historických súvislostí viažúcich sa k tomuto územiu.

Kým v prvej časti trilógie s názvom Čierny dom je akousi ústrednou témou historicko-kultúrnych reálií každoročná mužská výprava na lov súl bielych, v druhom pokračovaní je čitateľ prenesený na rašeliniská ostrova Lewis, na najsevernejší cíp škótskeho súostrovia Hebridy.

Obyvatelia týchto odľahlých území prežívali celé stáročia v určitej izolácii, uchovávali si svoj jazyk škótsku gaelčinu a naplno využívali všetko, čo im drsné ostrovy ponúkali. Dôležitou surovinou pre prežitie ostrovanov je aj rašelina, ktorej ťažbe sa rodiny venovali niekoľko storočí. Pri jednom takomto kopaní na rašeliniskách je objavená dokonale zachovaná mŕtvola, ktorá dostane pracovné meno „Muž z ostrova Lewis“.

V skutočnosti však autor v názve knihy vsadil na dvojzmysel, keďže živým mužom z ostrova Lewis je aj hlavný hrdina Fin Macleod, ktorého tretina existencie bola vlastne silnejúcou túžbou po úteku z ostrova, aby bol napokon po dynamickom živote v meste a po súkromných stratách, postavený pred dilemu, kde je vlastne jeho domov.

V Mayovom románe tak čitateľovi pred očami nedefilujú len brilantné a naturalistické opisy ostrovného prostredia, ale svoju silu má aj čisto beletristická rovina príbehu, týkajúca sa úvah o návrate k vlastným koreňom a vyrovnávania sa s minulosťou.

Finov osobný príbeh je akousi reemigráciou k pretrhnutým vzťahom z minulosti, pričom treba dodať, že autorovi sa veľmi precízne podarilo nadviazať novú dejovú linku na sociálnu sieť postáv z minulého príbehu.

S týmto úzkym okruhom postáv, keďže príbeh je v mnohých momentoch skutočne komorný, súvisí aj mumifikované telo z rašeliniska. Testy DNA totižto preukážu, že obeť bola v pokrvnom príbuzenskom vzťahu s otcom Finovej prvej lásky Marsaili.

Vzhľadom na to, že ide o detektívku, prezradenie tejto informácie by mohlo byť považované za necitlivý spoiler, no uvádzam ju však s čistým svedomím, pretože je prítomná aj v anotáciách o knihe. Je to v podstate len jedno sklíčko z mozaiky, ktoré je však na „prilákanie“ potenciálneho čitateľa kľúčové, keďže Marsailin otec Tormod Macdonald celý život popieral, že by mal blízkych príbuzných.

Jeho minulosť je zastretá tajomstvom a jej odostretie bude čoraz ťažšie, keďže v seniorskom veku trpí ťažkou demenciou, ktorú mu spôsobuje radikálne postupujúca Alzheimerova choroba.

Kľúčovými postavami celej detektívky sú tak mŕtvy muž bez mena a živý muž bez pamäti, pričom práve kapitoly Tormoda Macdonalda sú metadátovou vrstvou knihy, siahajúcou nielen do minulosti (spomienky), ale aj do súčasnosti (nepochopenie).

Minulosť otvára historické krivdy súvisiace s porušovaním práv škótskych sirôt a detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou, súčasnosť zase poskytuje zamyslenie sa nad ľudským prístupom k osobám trpiacim psychickou poruchou, či znevýhodneniami súvisiacimi so starnutím.

Muž z ostrova Lewis je tak opäť veľmi sugestívnou detektívkou, ktorá si vystačí len s jednou obeťou vraždy, a zároveň je nielen veľmi vydareným pokračovaním v rámci trilógie, ale aj dôstojným pokračovaním starej školy britskej detektívky.

 

Peter May: Muž z ostrova Lewis, Vydavateľstvo: Plus, 2016, séria: FIN z ostrova Lewis