Denník N

Patrick Ness ponúka ďalší recept na pesimizmus dospievajúcej duše

Som toho názoru, že beletria má skutočnú silu liečiť dušu, táto konkrétna kniha má potenciál upokojiť úzkostné (post)pubertálne emócie dospievajúcich, za predpokladu, že ešte nachádzajú v čítaní literatúry význam pre vlastný duchovný život.

Patrick Ness je americký spisovateľ a novinár, bipolita žijúci v Londýne, pravidelne prispievajúci do denníka Guardian literárnymi recenziami. Svetoznámym sa však stal hlavne vďaka knihám pre deti a mládež. Celosvetovú čitateľskú popularitu si získal trilógiou Chaos Walking. Román Sedem minút po polnoci (v orig. A Monsters Calls) mu priniesol dokonca najvyššie britské knižné ohodnotenie The Carnegie Medal, ktorým je od roku 1936 oceňovaná detská literatúra.

Už dávno nepatrím do Nessovej cieľovej čitateľskej skupiny, napriek tomu si ma nedávno práve knihou Sedem minút po polnoci získal. Stalo sa tak aj preto, že Ness dokáže búrať hranice medzi žánrami a tiež sa mu darí otvárať tínedžerskú literatúru všetkým vekovým kategóriám. Presvedčil ma o tom aj románom My ostatní tu len tak žijeme (The Rest of Us Just Live Here), ktorý je modernou urbannou fantasy literatúrou, hoci v skutočnosti sa tak iba tvári.

ness
Obálka knihy má špeciálnu grafickú úpravu, takže kniha v tme fosforeskuje.

Patrick Ness totižto aj v tomto prípade nedodržiava pravidlá žánru. Fantastično dostáva iba akúsi vedľajšiu úlohu, pričom tento prvok a aj žáner samotný, je autorom akoby ironizovaný. Fantasy vložka dostáva vo väčšine textu okrajový priestor iba v popisoch jednotlivých kapitol, plnšie sa prejaví až v závere knihy. Tvorí skôr paralelnú „realitu“, plynúcu povedľa života obyčajných amerických tínedžerov.

Atmosférou mi dej veľmi pripomínal inú, už kultovú knihu o dospievajúcich s názvom Charlieho malé tajomstvá, rozprávajúcu príbeh stredoškoláka Charlieho, ktorý po smrti najlepšieho kamaráta nachádza pokoj a úľavu v písaní listov imaginárnemu priateľovi. Napriek problémom so socializáciou sa pokúša získať nových priateľov a zmeniť svoj život k lepšiemu. Stretáva nekonformných súrodencov Sam a Patricka, ktorí ho ako benjamínka partie na jednej strane zasvätia do sveta žúrov, alkoholu a rokenrolu, no zároveň ho neustále presviedčajú o vlastnej jedinečnosti.

Ak sa takáto sonda do sveta dospievajúcej mládeže okorení magickými a fantasy prvkami, ktoré sú typické napríklad pre prózu iného populárneho spisovateľa Neila Gaimana, mohol by podľa mňa vzniknúť presne román Nessovho typu. Patrick Ness totižto predstavuje mikrosvet malej rovesníckej skupiny, v ktorej každý zápasí s nejakou traumou, či problémami súvisiacimi s dospievaním.

Mikey bojuje s vlastnými úzkosťami, stará sa o to, aby jeho anorektická sestra Mel pravidelne jedla. Ona mu na oplátku pomáha, aby sa nezacykloval vo svojich obsedantno-kompulzívnych slučkách. Ich kamarát Jared sa pripravuje na svoj coming out, akceptujúc svoju sexuálnu orientáciu a Henna sa vyrovnáva so stratou brata a túži po náklonnosti zo strany iného rovesníka.

Túžia po tom, aby im ich rodičia rozumeli. Chcú zmaturovať, ísť na maturitný ples, byť milovaní a dostať na vysokú školu. Teda majú skutočné a obyčajné problémy, ktoré ich zároveň presviedčajú o vlastnej bezvýznamnosti pre tento svet, kde každý druhý deň hrozí apokalypsa, útok mimozemšťanov, pomsta bohov či upírska vzbura.

Proti týmto hrozbám však môžu bojovať iba ich netradiční rovesníci. Volajú sa nezávisláci (v zmysle alternatívna mládež, subkultúra). Sú to skupinky s frajerskými účesmi, šatami zo second handu  a s menami ako z päťdesiatych rokov. Sú príliš nad vecou, aby aspoň raz v živote prišli na školský ples, počúvajú iba džez, pri ktorom si čítajú poéziu.

Sú celkom milí, nikdy nie sú zlí, ale keď sa ukážu upíri, nemŕtvi, či mimozemšťania, vždy sa iba medzi nimi nájde vyvolený. Ness sa práve týmito postavami snaží ironizovať trendy v súčasnej fantasy young adult literatúre, ktorá je často osídlená nemŕtvymi, polobohmi, mestskými čarodejníkmi alebo sa mení na ságu o nenaplnenej láske človeka a upíro-vlkolaka.

Tí ostatní obyčajní musia len tak žiť, ponevierať sa na periférii a väčšinu do veľkých príbehov nezasahujú. Kým nezávislácke decká často zomierajú v zápasoch s nadprirodzenými bytosťami, bežní tínedžeri musia bojovať so svojimi pocitmi a úzkosťami. Nessov román je však podľa mňa dobrým receptom pre takéto dospievajúce duše.

Autor všetkým dospievajúcim odkazuje, že pocity sa ich neusilujú zabiť, dokonca ani tie bolestivé. Každá úzkosť je len pocit, ktorý priveľmi rástol, stal sa síce agresívny a nebezpečný, no za jeho vznik často nemôžu. Za následky úzkosti a aj za liečbu si však zodpovedá každý sám. Okrem toho Patrick Ness pripomína, že na svete existuje mnoho druhov výnimočnosti a v každom z nás sa skrýva niečo mimoriadne.

Keďže som toho názoru, že beletria má skutočnú silu liečiť dušu, táto konkrétna kniha má potenciál upokojiť úzkostné (post)pubertálne emócie dospievajúcich, za predpokladu, že ešte nachádzajú v čítaní literatúry význam pre vlastný duchovný život.

 

Patrick Ness: My ostatní tu len tak žijeme, Vydavateľstvo: Slovart, 2016, Preklad: Michal Jedinák

 

Teraz najčítanejšie