Myslim, že snad odjakživa sa ví, že jabúčko od stromu ňikedy daleko nespadne,
no netušiu sem, že akorád po otázce na otázku kolko je 3+2 mja toto napadne …
Nedávno, asi pred mjesícem, mi na Horním Zahorú, na Smolinskem, povidau jeden známý,
že byu s ceú svojú rodzinú u velice dobrého kamaráda, lebo v jeho dzedzine že mjeli hody
a hodovýma kouáčkami, ohromnú sadovicú i voňavú kávičkú z dalekej Etiopie ho pohosciu,
že pred pár dňama navščíviu skalický Lidl, de ju prvňí raz vidzeu, tak na okoštovaní kúpiu
no a pri picí ty retázkovej sadovice o svojem synečkovi vyprávjau a ohromně ho chváliu,
že ešče ani do základní škouy nezačau chodzit, šak má enem pjet, a už ví výborňe počítat
a dobídzau do mja, v jednem kusy dobídzau, že by sem jeho synka já moheu aj vyskúšat,
no a aby nepovidau, optau sem sa chuapečka enem tak, že kolko je napríklad tri plus dva
a friško sem pochopiu, že kamarád necigáňiu, protože jeho syneček má porádního filipa,
namísto odpovjedze nečekaňe zaujímavú otázku pouožiuo mi to maué, prefíkané chuapčisko;
usmíuo sa, na chvílu zamysleuo a opýtauo: „Tri plus dva?! A kolko scete aby to vyšuo?!“
Ufam má gény po tatovi, dúhoročním účtovníkovi, a isce ho aj čuu jak daňové priznáňá robí,
no, jabúčko nespadne ňikedy daleko od stromu, to sa myslim, snad všeobecňe odjakživa ví …
24.05.2017 / 06.06.2017
Poznámky:
1/
Lingvistická konzultantka použitých záhoráckych suovíček, slovných spojení, ceuých vetičiek,
Smolinčanka telem aj dušú: Jan(k)a Ovečková (Ing., PhD.), z rodostromu pôvodných „ovečiek“.
2/
Obrázok z vlastných zdrojov
