BLOG
To dá rozum
To dá rozum
3 443

Mali by vysoko nadané deti rozvíjať svoje nadanie radšej vo výberovej triede?

Spájanie detí do elitných tried alebo elitných škôl má len veľmi zanedbateľný dopad na celkové študijné výsledky detí s vysokým intelektovým nadaním, potvrdili dlhodobé výskumy.
Prečítajte si ďalší článok zo série článkov o mýtoch o inkluzívnom vzdelávaní.

V oblasti vzdelávania detí s vysokou mierou nadania narážame hneď na prvý problém v otázke, čo to nadanie vlastne je. Náš vzdelávací systém síce uznáva rôzne typy nadania, ako napríklad intelektové, umelecké a športové, ale štatút dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je priznaný iba deťom, ktoré dosahujú vysoké skóre v inteligenčných testoch. Týmto náš systém úplne ignoruje výskumy rozlišujúce rôzne druhy inteligencií, ako je jazyková, matematická, hudobná, vizuálna, pohybová, prírodná, intra- a interpersonálna, prírodná (1). V tomto zmysle jedno dieťa môže byť veľmi nadané v jazykových a čitateľských zručnostiach alebo v prírodovedných kompetenciách, ale zároveň podpriemerné v matematických zručnostiach.

Negatívne dopady na deti, ktoré ostávajú v bežných triedach
Pokiaľ by sme i súhlasili s nadradenosťou matematickej a čitateľskej inteligencie nad ostatnými formami nadania, vyčleňovanie takto nadaných detí do výberových tried alebo škôl má veľmi negatívne dopady na rozvoj detí, ktoré v bežných triedach ostávajú. Deti zostávajúce v bežných triedach sú ochudobnené o vzory a inšpiráciu v excelentnosti, motivácii a tvorivosti takto talentovaných detí a výskumy dokazujú, že dosahujú nižšie výsledky, než keby sa vzdelávali spoločne (2).

Zanedbateľný pozitívny dopad na deti s nadaním
I keby sme odignorovali negatívne dopady na rozvoj detí, ktoré sa nejavia ako intelektovo nadané, dlhodobé výskumy dokonca dokazujú, že spájanie detí do elitných tried alebo elitných škôl nemá dopad, resp. má len veľmi zanedbateľný dopad na celkové študijné výsledky detí s vysokým intelektovým nadaním (3). Napriek tomu, že výskumy spochybňujú tento pozitívny vplyv na pokroky v učení, na Slovensku sa až 77,5 % detí s intelektovým nadaním vzdeláva oddelene, a teda navštevuje špeciálne školy alebo špeciálne triedy (4). Trend vytvárania tried na základe rozumových schopností detí už od prvých rokov ich školskej dochádzky je v základných školách na Slovensku veľmi rozšírený a pokračuje masívnym odchodom "šikovnejších" detí na osemročné gymnáziá. Ako však poukazujú posledné výsledky medzinárodného testovania PISA 2015, ktoré skúma matematickú, prírodovednú a čitateľskú gramotnosť 15-ročných žiakov a žiačok, na celkový výkon detí to nemá pozitívny dopad. Práve naopak, výsledky detí na Slovensku sa kontinuálne zhoršujú, pričom významne klesá podiel žiakov a žiačok dosahujúcich najvyššiu úroveň vedomostí a zručností (5).

Selekcia intelektovo nadaných môže zraňovať
Triedy určené výhradne pre intelektovo nadané deti môžu navyše vytvárať umelé súťaživé prostredie plné rivality, ktoré nekopíruje prirodzené sociálne prostredie, v ktorom bežne žijeme. V mnohých prípadoch pôsobí na deti zraňujúco a ohrozuje ich vnímanie vlastnej hodnoty a sebavedomie (6). Na druhej strane, vzhľadom na pomerne nízku schopnosť slovenských škôl reagovať na rôznorodosť potrieb detí, deti s vysokou mierou intelektového nadania nezriedka dostávajú v bežných školách nálepku "problémového dieťaťa". Slovami jednej riaditeľky základnej školy: "koľkokrát príde rodič, že mu odporúčali vyšetrenie dieťaťa, lebo si s ním nevedeli v škole rady a ukázalo sa, že je v poriadku, len má vysoké IQ" (7). Inými slovami, škola nepristupovala k dieťaťu tak, aby sa včlenilo do kolektívu a mohlo plnohodnotne prejavovať a rozvíjať svoje nadanie. Práve to vedie mnohých rodičov k tomu, že uprednostnia školu alebo triedu pre intelektovo nadané deti ako zdanlivo jediné východisko.

Spájanie detí podľa schopností v rámci bežných tried
Podľa doterajších výskumov v oblasti vzdelávania detí s intelektovým nadaním bol preukázaný pozitívny dopad na rozvoj ich poznávacích zručností hlavne v prípadoch spájania detí podľa ich schopností v rámci bežnej triedy (3). Toto zistenie však opäť naráža na každodennú prax frontálnej výučby v slovenskom školstve, ktoré len výnimočne využíva skupinové úlohy a žiacku spoluprácu. Na bežnej hodine by mali učitelia a učiteľky vytvárať skupiny detí podľa ich schopností a nadania pre niektoré typy úloh, ale v inom čase by zase mali vytvárať skupiny zmiešané z hľadiska ich nadania. Zároveň by si mali pripraviť svoje didaktické aktivity s deťmi spôsobom, aby podporovali a zachytávali rôzne typy inteligencie, nielen tie matematické a čitateľské, ale aj pohybové, vizuálne či prírodovedné. Takýto učiteľský prístup by prospieval nepochybne všetkým deťom.

Jozef Miškolci, analytik projektu To dá rozum
Miroslava Hapalová, analytička projektu To dá rozum

Zdroje:
(1) Gardner, H. (2006). Multiple intelligences: New horizons. New York: Basic Books
(2) (2010). PISA 2009 Results: Equity in Learning Opportunities and Outcomes (Volume II). Paris: OECD.
(3) Steenbergen-Hu, S., Makel, M. C., & Olszewski-Kubilius, P. (2016). What one hundred years of research says about the effects of ability groupings and acceleration on K-12 students' academic achievements: Findings of two second-order meta-analyses, Review of Educational Research, 86:4, 849-899
(4) CVTI SR (2016). Štatistická ročenka školstva - špeciálne školy. Bratislava: CVTI SR
(5) NÚCEM (2017). Národná správa PISA 2015. Bratislava: NÚCEM
(6) Marsh, H. W., Abduljabbar, A. S., Morin, A. J., Parker, P., Abdelfattah, F., Nagengast, B., & Abu-Hilal, M. M. (2015). The big-fish-little-pond effect: Generalizability of social comparison processes over two age cohorts from Western, Asian, and Middle Eastern Islamic countries, Journal of Educational Psychology, 107, 258-271.
(7) To dá rozum (2017) Výstupy z predbežnej analýzy rozhovorov s rôznymi aktérmi vo vzdelávaní, realizované v rámci kvalitatívneho výskumu problémov slovenské školstva (nepublikovaný materiál).

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť.

Blogy

|