BLOG
To dá rozum
To dá rozum
3 504

Mali by deti so znevýhodnením zvládať rovnaké tempo a učivo v bežných triedach ako ostatné deti?

Deti so znevýhodnením sa nemôžu vzdelávať v bežných triedach, pretože nedokážu zvládať rovnaké tempo a rovnakú náročnosť učiva ako ostatné deti. Mýty o inkluzívnom vzdelávaní III.

Zdroj: pixabay: Tjena

Pretrvávanie frontálnej výučby
V slovenskom školstve pretrváva prax frontálnej výučby, kedy učiteľ alebo učiteľka stojí pred tabuľou a všetkým deťom naraz vysvetľuje učivo alebo zadáva úlohu na vypracovanie. V odborných pedagogických kruhoch sa však predstava kvalitnej výučby už dávno posunula od frontálnej výučby k individualizovanému prístupu. Ten využíva rôzne formy sprístupňovania obsahu deťom, vrátane samostatnej práce vo vlastnom tempe i skupinovej spolupráce medzi deťmi.

Rôzne tempo a náročnosť učiva v bežnej triede
Všetky deti sú vzdelávateľné a ak škola vytvorí optimálne podmienky, môžu dosiahnuť v bežnej škole svoje osobné maximum. Spravodlivosť a rovnosť však nie je to isté a škola nemôže počítať s tým, že všetky deti majú rovnaké schopnosti. Preto najvyšší dosiahnutý výkon nemôže byť pre každého rovnaký. V tomto zmysle skutočne platí, že rôzne deti v triede nedokážu držať rovnaké tempo a zvládať rovnakú náročnosť učiva. Majstrovstvo učiteľa spočíva v tom, že rozpozná schopnosti každého dieťaťa a dokáže im prispôsobiť učebný obsah aj učebné postupy (1). Slovami vedúceho pracovníka poradne: "učitelia nemusia prebrať so všetkými žiakmi všetko, preberajú sa zemiaky, proste treba zvoľniť. Dieťa, ktoré má mentálne postihnutie nebude riešiť kvadratické nerovnice, ale stále sa bude učiť prechod cez desiatku alebo počítať s kalkulačkou jednoduché veci. Ale dá sa to." (2) Až keď sa oslobodíme od predstavy, že všetky deti v triede musia na vyučovaní robiť to isté a zvládať to isté učivo, umožníme všetkým deťom sa skutočne vzdelávať v hlavnom vzdelávacom prúde. V mnohých málotriedkach na Slovensku je to už bežnou praxou, prípadne i v niektorých väčších bežných školách (3).

Vyčleňovanie detí so znevýhodnením sa prehlbuje
Realita v slovenskom školstve sa žiaľ v poslednom období uberá opačným smerom. Deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú začlenené v bežných triedach, nemajú byť vzdelávané podľa na mieru upravených programov školy, ktorú navštevujú. Po novom majú postupovať podľa samostatných vzdelávacích programov pre deti s rovnakou diagnózou (4). Tie sa v mnohom odlišujú od vzdelávacích programov pre deti bez diagnózy napríklad tým, že obsahujú špecifické predmety. Mama a asistentka jedného chlapca s Downovým syndrómom uviedli: "doteraz mohol byť na všetkých hodinách, ale po novom má namiesto geografie, ktorá ho so zredukovanými nárokmi bavila, predmet pracovné vyučovanie. To mám s ním vzadu v triede zatĺkať klinčeky?" (5) Namiesto podpory vzdelávania detí so znevýhodnením v skupine ich rovesníkov sa tak ďalej prehlbuje ich vyčleňovanie z bežného vzdelávania (6).

Prínos odborného podporného personálu v škole
Rôznorodá skupina detí v triede z hľadiska ich potrieb či znevýhodnenia je však nepochybne náročnejšia na organizáciu výučby a kladie vyššie požiadavky na bežných učiteľov a učiteľky. I preto k úspešnému začleňovaniu detí so znevýhodnením veľmi prispieva, keď v bežnej triede popri hlavnej učiteľke či učiteľovi pôsobí i odborný podporný personál (7). Pokiaľ v súčasnosti odborný personál pôsobí prevažne v špeciálnom školstve, nemal by to byť dôvod, aby sme za ním presúvali deti so znevýhodnením, ale aby sa začal uplatňovať vo väčšej miere aj v bežných školách.

 

Jozef Miškolci, analytik projektu To dá rozum
Miroslava Hapalová, analytička projektu To dá rozum
Katarína Vančíková, analytička projektu To dá rozum

 

Zdroje:
(1)  Meyer, A., Rose, D.H., & Gordon, D. (2014). Universal design for learning: Theory and Practice. Wakefield, MA: CAST Professional Publishing
(2)  To dá rozum. (2017). Výstupy z predbežnej analýzy rozhovorov s rôznymi aktérmi vo vzdelávaní, realizované v rámci kvalitatívneho výskumu problémov slovenské školstva (nepublikované)
(3)  Kriglerová, E. G. ed., (2015). Kľukaté cesty k inklúzii na Slovensku. Bratislava: CVEK
(4) Štátny pedagogický ústav. (2017). Aplikácia vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním
(5) Nadácia pre deti Slovenska. (2016). Konferencia Školy s rešpektom
(6) Otvorený list a petícia Koalície za spoločné vzdelávanie k vzdelávacím programom pre deti so špeciálnymi potrebami v materských, základných a stredných školách na Slovensku, dostupné na: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=938270
(7)  Takala, M., Pirttimaa, R., & Törmänen, M. (2009). Inclusive special education: the role of special education teachers in Finland. British Journal of Special Education, 36:3, 162-172.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť.

Blogy

|