Mýty o slovenskom školstve (III) Patria deti s rôznym postihnutím do špeciálnych škôl?

Slovenský vzdelávací systém rozlišuje deti s mentálnym, telesným, zrakovým alebo sluchovým postihnutím, deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, poruchami učenia alebo správania sa, deti s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu, či deti inak zdravotne oslabené alebo choré. Označuje ich aj jedným súborným pomenovaním – deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP). Ako vníma slovenská verejnosť ich integráciu medzi deti bez ŠVVP do „bežných“ tried? Alebo je pre nich lepšie vyčleňovanie do špeciálneho školstva?

Aj túto otázku sme v projekte To dá rozum, v rámci zisťovania verejnej mienky o slovenskom školstve, položili 1009 respondentom.

Mýtus: Deti s rôznym postihnutím (ako napr. zrakovým, telesným, sluchovým alebo mentálnym) by sa mali vzdelávať v samostatných školách a triedach bez prítomnosti detí, ktoré nemajú žiadne postihnutie, pretože je to pre všetky deti lepšie.

Realita: Približne polovica detí so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami je integrovaná do bežných škôl a tried. Aj napriek tomu sme v integrácii jedni z najhorších v Európe.

Keď pred 15 rokmi nastupoval na gymnázium J. Papánka v Bratislave nevidiaci Michal, vtedajší riaditeľ školy M. Hanula povedal: „Umožnili sme mu študovať na našej škole nielen pre neho samého, ale tiež aby si ostatní študenti uvedomili, čo majú, keď sú zdraví.“ (1) Keďže na toto gymnázium prišiel nevidiaci študent po prvýkrát, jeho integrácia bola, podľa vyjadrení učiteľov, náročná. Všetkým chýbali skúsenosti. V spätnom pohľade však bola prínosom pre učiteľov, študentov aj samotného Michala, ktorý po maturite pokračoval ďalej na vysokej škole. Toto gymnázium odvtedy úspešne absolvovali a študujú na ňom ďalší nevidiaci a slabozrakí študenti a ich účasť pomáha naučiť „študentov byť citlivými a ohľaduplnými voči iným ľuďom“, ako dodáva súčasná riaditeľka školy Gabriela Dorňáková.(2)
O podobnej skúsenosti so vzdelávaním detí s telesným postihnutím hovorí aj učiteľka materskej školy na ulici A. Kmeťa 11 v Žiari nad Hronom, Beáta Kollárová: „Mali sme deti s fyzickým postihom, tie deti krásne absolvovali predškolskú prípravu, všetky tri sú v základnej škole, v bežnej triede zaradené. Boli to deti imobilné a oni sa učia od seba navzájom, tie staršie deti pomáhajú tým mladším, učia sa takej starostlivosti, len ju neprijímajú, ale ju aj poskytujú tým svojim mladším kamarátom. Tie mladšie deti zase napodobňujú tie staršie, takže veľmi rýchlo napredujú a podľa mňa je to výborné, že sú tie skupiny také zmiešané.“(3)

Deti s rôznym postihnutím sú v súčasnosti vzdelávané buď v špeciálnych školách alebo špeciálnych triedach s ostatnými deťmi s podobným postihnutím alebo sú začlenené medzi deti bez postihnutia v bežných školách. Možnosť navštevovať bežnú triedu blízko bydliska a byť medzi rovesníkmi je pre deti s postihnutím dôležitým krokom pre to, aby sa mohli rovnocenne zaradiť do spoločnosti a ostatným deťom dáva šancu byť empatickí a naučiť sa pomáhať iným a vhodne komunikovať so všetkými rovesníkmi.

Podľa štatistík máme dnes na Slovensku v materských, základných a stredných školách asi 68 304 žiakov , ktorých náš školský systém označuje ako žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Približne polovica z nich (32 475) je vzdelávaná oddelene v špeciálnych školách a špeciálnych triedach, a druhá polovica z nich (35 829) je zase začlenená do bežných tried. Spomedzi žiakov začlenených do bežných tried základných škôl boli viac ako polovici (56 %) z nich diagnostikované vývinové poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia, dysortografia a iné), 12 % mentálne postihnutie, 5 % narušené komunikačné schopnosti, 3 % telesné postihnutie, medzi 3 % a 1 % poruchy správania, syndróm autizmu, sluchové a zrakové postihnutie a ďalších 15 % iné postihnutie. (4)

Hoci začleňovanie detí s postihnutím do bežných tried na Slovensku postupne rastie, v porovnaní s Európou aj so susednými krajinami sme na chvoste. Spolu s Litvou a Škótskom patríme medzi tri európske krajiny, kde diagnostikujú najviac detí s rôznymi špeciálnymi potrebami. A to viac ako 10 % detí v rámci povinnej školskej dochádzky. Závažné však je, že kým v Litve a Škótsku 90 % týchto diagnostikovaných detí chodí do bežných tried, na Slovensku je to  len približne polovica (viď údaje Európskej agentúry pre rozvoj špeciálneho a inkluzívneho vzdelávania z roku 2012. (5)) Inými slovami, Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie vzdeláva výrazne väčší podiel detí v špeciálnom vzdelávacom prúde a oddelene od rovesníkov bez postihnutia.

Tento stav sa zrkadlí i v presvedčení širokej verejnosti o výhodách a nevýhodách začleňovania žiakov s postihnutím do bežných tried v školách. Na Slovensku je totiž väčšina ľudí (60,5 %) presvedčená, že tieto deti by mali byť vzdelávané v samostatných školách bez prítomnosti detí, ktoré nemajú žiadne postihnutie, pretože je to pre všetky deti lepšie.

Postoje samotných učiteľov a učiteliek k téme začleňovania detí s postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu sa výskumne dlhodobo mapujú. Väčšina učiteľov s ním v princípe súhlasí ako so správnym smerovaním, ale keď sa rozmení táto téma na drobné a hovorí sa o konkrétnych postihnutiach, učitelia v najväčšej miere nesúhlasia so začleňovaním detí s diagnostikovanými “poruchami správania” a s mentálnym postihnutím.(6) Ako dôvody uvádzajú hlavne svoju vlastnú odbornú nepripravenosť pracovať s deťmi v triede, ako aj nedostatočnú zabezpečenosť bežných škôl na začleňovanie detí s postihnutím, napr. personálne, technicky a materiálne. To sa potvrdilo i vo výskume, ktorý uvádza aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (7), v ktorom si až 76 % učiteľov mladších ako 30 rokov myslí, že sú nedostatočne pripravení na vyučovanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Inými slovami, bežné školy sa cítia nedostatočne personálne, materiálne a odborne zabezpečené na úspešné začleňovanie detí so špeciálnymi potrebami do bežných tried. Typickým príkladom, ktorý ilustruje tento stav,  sú nevybavené žiadosti škôl o pridelenie asistentov pre žiakov so zdravotným postihnutím, ktorých schvaľuje ministerstvo školstva.(8)

Na jednej strane sú tieto pocity učiteľov čiastočne oprávnené, na strane druhej môže ísť aj o snahu presunúť zodpovednosť na špeciálne školy. Mnohé slovenské bežné školy totiž už dnes veľmi úspešne integrujú. Či už vyššie zmienené príklady škôl v Bratislave a Žiari nad Hronom, ale aj napr. základná škola v Smoleniciach alebo  Poprade.(9) V súčasnom legislatívnom a finančnom nastavení slovenského školstva však stále ide skôr o výnimky, ktoré museli vynaložiť nadmieru energie. To však v žiadnom prípade nespochybňuje potrebnosť a opodstatnenosť prínosov, ktoré začleňovanie detí s postihnutím do bežných tried môže a aj prináša nielen týmto deťom, ale i všetkým ostatným.

Ak Vás táto téma zaujala, prečítajte si rozhovor s Jozefom Miškolcim, členom tímu To dá rozum, pre portál eduworld.sk, kde sa rovnako venovali problematike integrácie detí s ŠVVP v slovenskom školstve. http://bit.ly/NemozmeSaTvarit

Martina Kubánová, garantka a analytička pre oblasť predprimárneho, základného a stredného všeobecného vzdelávania
Jozef Miškolci, garant a analytik pre oblasť predprimárneho, základného a stredného všeobecného vzdelávania

….

Zdroje:
(1) Horáková Jarmila (2008). Ako sa gymnazisti naučili pomáhať nevidiacemu Mišovi. Bratislava: denník SME, vydanie z 13. 6. 2008. Dostupné: http://www.sme.sk/c/3925416/ako-sa-gymnazisti-naucili-pomahat-nevidiacemu-misovi.html#ixzz4SnXiuuuW
(2) TASR (2013). Gymnázium Vazovova chce viesť študentov k múdrosti i ľudskosti. Bratislava: TASR, správa z 27. 5. 2013. Dostupné: http://www.istp.sk/clanok/588/Gymnazium-Vazovova-chce-viest-studentov-k-mudrosti-i-ludskosti
(3) Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (2010). Krok do školy. Videozáznam s riaditeľkami, učiteľkami, deťmi a rodičmi škôl v Žiari nad Hronom. Citát zo sekvencie 6:50 min. videozáznamu. Dostupné: https://vimeo.com/13175598
(4) CVTI SR (2016). Štatistická ročenka školstva 2015/2016. Dostupné: http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia.html?page_id=9580
(5) EADSNE (2012). Special needs education country data 2012. Odense, Denmark: European Agency for Development in Special Needs Education. https://www.european-agency.org/sites/default/files/sne-country-data-2012_SNE-Country-Data2012.pdf
(6) de Boer, A., Pijl, S. J., & Minnaert, A. (2011). Regular primary schoolteachers’ attitudes towards inclusive education: A review of the literature. International Journal of Inclusive Education, 15(3), 331-353. http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/13603110903030089
(7) MŠVVaŠ SR. (2012). Transformácia vysokoškolského vzdelávania učiteľov v kontexte reformy regionálneho školstva. http://www.minedu.sk/data/att/1903.pdf
(8) Hunková, M. (2014). Štát rekordne osekal peniaze na žiakov s poruchami. Bratislava: Hospodárske noviny, vydanie z 27. 3. 2014. http://dennik.hnonline.sk/slovensko/565780-stat-rekordne-osekal-peniaze-na-ziakov-s-poruchami
(9) Kriglerová, E. G. (Ed.). (2015). Kľukaté cesty k inkluzívnemu vzdelávaniu na Slovensku. Bratislava: CVEK. http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/12/Klukate-cesty.indd_.pdf