Denník N

Mýty o slovenskom školstve (XIV): Šikovné deti sa najlepšie rozvíjajú v elitných školách

V prieskume mýtov a právd o slovenskom školstve pre projekt To dá rozum, sme zmerali pravdivosť tvrdenia, že „šikovné a nadané deti sa najlepššie rozvíjajú vo výberových školách, ako napríklad v osemročných gymnáziách alebo vo výberových triedach medzi rovnako nadanými deťmi“.

Mnohí laici i učitelia považujú za samozrejmé, že spájanie žiakov do tried podľa úrovne ich zručností či inteligencie, musí prospievať ich učeniu. Vzájomne sa predsa nebrzdia alebo sa naopak nenudia a v podobnom tempe napredujú všetci spoločne. Navyše to zjednodušuje prácu aj samotným vyučujúcim, ktorí nemusia prispôsobovať vyučovacie metódy rôznym úrovniam znalostí a zručností detí. Hoci takéto spájanie žiakov do tried, skupín či škôl môže do určitej miery uľahčovať prácu vyučujúcim, o prínosoch tejto praxe pre žiakov vedú výskumníci spory už celé storočie. Ich zistenia nie sú také jednoznačné, ako túto prax vníma väčšinová spoločnosť.

V prieskume agentúry Focus vyslovilo až 76 % Slovákov súhlas s názorom, že šikovné a nadané deti sa najlepšie rozvíjajú vo výberových školách, ako napríklad v osemročných gymnáziách alebo vo výberových triedach medzi rovnako nadanými deťmi.

Prínosy či negatíva vyčleňovania detí do výberových tried vplývajú nielen na samotné deti, ale aj na vzdelávací systém krajiny. Existuje niekoľko spôsobov, ktorými môže spájanie detí podľa úrovne ich schopností prebiehať (1). Na Slovensku sa vyskytujú primárne tri druhy:

  • vyčlenenie detí do elitných škôl určených výhradne pre deti s nadaním;
  • vytváranie tried podľa schopností žiakov v rámci bežných základných škôl;
  • vytváranie skupín podľa schopností žiakov v rámci bežnej triedy pre určité aktivity v rámci výučby.

Vytváranie elitných škôl
Na Slovensku fungujú elitné školy mimo systém bežných základných škôl, a to prijímaním žiakov do základných škôl určených pre “nadané deti” alebo vyčleňovaním detí do osemročných gymnázií, ktoré by mali prijímať deti s predpokladmi pre vysokoškolské vzdelanie. Najaktuálnejšie výskumy využívajúce dáta z medzinárodných testovaní PISA (o čitateľskej a matematickej gramotnosti 15-ročných študentov) dokazujú, že čím skôr sú v jednotlivých vzdelávacích systémoch deti vyčlenené do akademickej vzdelávacej dráhy, tým viac výsledky detí v testovaných zručnostiach závisia od rodinného pôvodu detí (2, 3, 4). Inými slovami, čím skôr vyčleňujeme deti do elitného vzdelávacieho prúdu, tým viac budú deti z chudobnejších rodín dosahovať nižšie výsledky v testoch oproti deťom z bohatých rodín. V praxi sa totiž deje to, že deti z bohatších rodín sú vo finančnej i informačnej výhode. Ich rodičia sú lepšie informovaní o najkvalitnejších vzdelávacích možnostiach a sú tiež ochotní investovať do dochádzania alebo dokonca presťahovania sa za týmito možnosťami. Takýmto spôsobom dochádza k prehlbovaniu rozdielov medzi výsledkami detí z bohatších rodín a detí zo znevýhodneného prostredia alebo detí, ktoré obyčajne dosahujú nižšie výsledky. Ich prepad vo výsledkoch sa ešte viac prehlbuje (5). Pritom platí, že v celkovo najkvalitnejších a najúspešnejších vzdelávacích systémoch socio-ekonomický pôvod rodiny nemá takmer žiadny dopad na vzdelávacie výsledky detí, teda i deťom z chudobnejších rodín systém umožňuje a podporuje ich šance uspieť (4). Slovenský systém v tomto ohľade výrazne zaostáva, čo možno podľa zmienených výskumov PISA spájať i s existenciou osemročných gymnázií a základných škôl pre nadané deti.

Jedným z ďalších vysvetlení je tiež skutočnosť, že zmiešané vzdelávacie prostredie s deťmi s rôznymi úrovňami schopností v jednej triede môže pôsobiť inšpiratívne pre deti so slabšími výsledkami. V zmiešanom prostredí sa totiž učia od svojich rovesníkov, majú skúsenosť s excelenciou, kreativitou, vnútornou motiváciou či profesijnými ambíciami, čo ich môže motivovať k vyšším výkonom a alternatívnejším spôsobom uvažovania.

Vytváranie elitných tried
Vytváranie tried na bežných školách podľa úrovne poznávacích schopností žiakov má niekoľko spoločných znakov s elitnými školami. Nadané deti síce chodia do školy spolu s ostatnými deťmi, ale vzdelávajú sa od nich oddelene v rámci triedy určenej len pre nich. Mnohé odborné argumenty proti včasnému vyčleňovaniu detí do akademickej dráhy alebo elitných škôl sú teda platné i pre model vytvárania elitných tried v rámci bežných škôl. Tento spôsob vzdelávania je preskúmaný z hľadiska dopadov na kognitívny rozvoj týchto detí. Celkovo 172 výskumných štúdií z obdobia 20-tych až 90-tych rokov dokazuje, že takáto prax nemá dopad resp. má len veľmi zanedbateľný dopad na celkové študijné výsledky žiakov (1). Toto obrovské množstvo výskumov priamo vyvracia mýtus, že spájanie detí do tried podľa ich schopností má pre ich kognitívny rozvoj pozitívne dopady.

Proti vytváraniu elitných tried a škôl vystupujú tiež odborníci, ktorí poukazujú na tzv. efekt “veľkej ryby v primalom rybníku”. Zaradenie detí, ktoré v zmiešanom prostredí excelujú do príliš súťaživého a selektívneho prostredia, môže mať negatívny dopad na ich sebavedomie a budúce vzdelávacie rozhodnutia (6). Odborníci taktiež poukazujú na nepriaznivé dôsledky nálepkovania detí ako tých “nadaných” alebo “talentovaných” na ich sebaobraz, pretože hoci môžu tieto deti v niektorých oblastiach vykazovať známky nadania, v iných môžu byť veľmi podpriemerné. Tým pádom sa často vnímajú, že nenapĺňajú predstavu excelentnosti, ktorá im je zvonku pripisovaná (7).

Vytváranie skupín podľa schopností žiakov v rámci triedy
Výskumy však potvrdzujú pozitívnejší dopad na rozvoj poznávacích zručností detí pri vytváraní skupín detí podľa ich schopností v rámci bežnej triedy (1). Tento spôsob spájania detí však predpokladá, že veľká časť výučby prebieha vo forme skupinových aktivít. Túto formu výučby si vieme ťažko predstaviť na slovenských školách, kde ešte stále prevláda frontálna výučba a žiaci pracujú v skupinách zriedka. Pritom tento model umožňuje učiteľom flexibilne zaraďovať deti do skupín s ohľadom na ich rýchlejší či pomalší individuálny rozvoj, a to aj počas jednej vyučovacej hodiny.

Rôzne druhy talentov
Otázku nadania či talentu mnohí odborníci v pedagogických vedách vnímajú ako oveľa komplikovanejšiu záležitosť. Vyššie zmieňované výskumy sa zaoberali len jedným výsekom schopností detí, a to poznávacích alebo aj intelektových. V odbornej oblasti sa pojem nadania alebo talentu redukuje na výsledky v inteligenčných testoch (IQ). V tejto perspektíve sa teda za nadané deti považuje len vrchných 10% alebo ešte menej v závislosti na ich IQ testoch. Jedno dieťa môže byť nadané v matematických zručnostiach a veľmi podpriemerné v čitateľských a jazykových zručnostiach alebo prírodných vedách. V tejto súvislosti Howard Gardner (8) z Harvardovej univerzity rozlišuje celkovo deväť foriem inteligencií: 1) jazykovo-verbálna, 2) logicko-matematická, 3) zvukovo-hudobná, 4) telesno-pohybová, 5) vizuálne-priestorová, 6) vnútorná alebo intrapersonálna, 7) spoločenská alebo interpersonálna, 8) prírodná, a 9) existenciálna. Každé dieťa má rozvinuté tieto typy inteligencií v rôznej miere. Ostáva teda veľmi otázne, aký má vplyv vyčleňovanie detí na základe jedného typu inteligencie na rozvoj alebo naopak úpadok ostatných typov inteligencie. V tejto perspektíve prestáva platiť, že iba vrchných 10% detí možno považovať za talentované. Celkovým cieľom vzdelávania by samozrejme malo byť nielen rozvoj jedného typu inteligencie či talentu ale komplexný rozvoj osobností detí, teda i tých ostatných, aspoň do určitej žiadúcej miery pre plnohodnotné a naplnené fungovanie v spoločnosti. V tomto ohľade je práve najväčším prínosom vied skúmajúcich nadané deti vytvorenie kreatívnych didaktických metód, ktoré je možné v rôznych formách používať u všetkých detí, a tým rozvíjať ich talenty.

Jozef Miškolci, analytik projektu To dá rozum


Zdroje:
(1) Steenbergen-Hu, S., Makel, M. C., & Olszewski-Kubilius, P. (2016) “What one hundred years of research says about the effects of ability groupings and acceleration on K-12 students‘ academic achievements: Findings of two second-order meta-analyses,” Review of Educational Research, 86(4), 849-899.
(2) Hanushek, E. A. and L.Woessmann (2006), “Does Early Tracking Affect Educational Inequality and Performance? Differences-in-Differences Evidence across Countries,” Economic Journal 116 (510), C63–C76.
(3) Woessmann, Ludger (2009) “International Evidence on School Tracking: A Review.” CESifo DICE Report 1/2009: 26-34.
(4) OECD. (2010). PISA 2009 Results: Equity in Learning Opportunities and Outcomes (Volume II). Paris: OECD.
(5) Oakes, J. (2008). “Keeping track: Structuring equality and inequality in an era of accountability,” Teachers College Record, 110, 700-712.
(6) Marsh, H. W., Abduljabbar, A. S., Morin, A. J., Parker, P., Abdelfattah, F., Nagengast, B., & Abu-Hilal, M. M. (2015). “The big-fish-little-pond effect: Generalizability of social comparison processes over two age cohorts from Western, Asian, and Middle Eastern Islamic countries,” Journal of Educational Psychology, 107, 258-271.
(7) Gates, J. (2010). Children with gifts and talents: Looking beyond traditional labels. Roeper Review, 32(3), 200-206.
(8) Gardner, H. (2006). Multiple intelligences: New horizons. New York: Basic Books.

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/