Mýty o slovenských školách (VI): Stredné odborné školy sú pre slabších žiakov, žiaci s dobrými známkami idú na gymnáziá

V krajinách, v ktorých je odborné vzdelávanie vysoko cenené a kde je rozvinutý model duálneho odborného vzdelávania a prípravy na povolanie (napr. Nemecko, Rakúsko), stále platí, že „remeslo má zlaté dno“. Vo Švajčiarsku napríklad do niektorých učňovských programov smerujú najlepší žiaci z akademických smerov a dopyt po štúdiu prevyšuje ponuku voľných učňovských miest.1 Na Slovensku sa však nezriedka stredným odborným školám prisudzuje status škôl druhej kategórie, do ktorých majú chodiť žiaci s horším prospechom. V podobnom duchu sa vyjadrila aj väčšina respondentov v rámci reprezentatívneho prieskumu projektu To dá rozum. Až 57% ľudí na Slovensku súhlasí s názorom, že stredné odborné školy sú pre slabších žiakov a žiaci s dobrými známkami idú na gymnáziá. Tento názor je ľuďmi zdieľaný bez ohľadu na ich vzdelanie, vek či zamestnanie.

Pri pohľade na úroveň základných vedomostí a zručností žiakov, ktorí smerujú na jednotlivé typy stredných škôl, však musíme konštatovať, že tento názor pomerne presne kopíruje realitu. V rámci ostatného testovania PISA, ktoré realizovalo OECD v roku 2015, 15-roční študenti stredných odborných škôl na Slovensku dosahovali v porovnaní s gymnazistami horšie výsledky vo všetkých oblastiach základných gramotností (matematickej, čitateľskej aj prírodovednej). Dokonca až viac ako 2/3 žiakov nematuritných odborov SOŠ sa nachádzalo v tzv. rizikovej skupine, čo znamená, že  nemajú osvojené ani základné vedomosti a zručnosti a to v rámci všetkých sledovaných oblastí.2 Teda v porovnaní s gymnáziami si odborné vzdelávanie skutočne volia skôr žiaci s nižšou úrovňou základných zručností a vedomostí.
Smerovanie detí s vyššou mierou (najmä akademických) zručností do všeobecného stredného  a následne do terciárneho vzdelávania je do istej miery prirodzené, avšak na Slovensku môže súvisieť s pomerne vysokou uzavretosťou odborného vzdelávania na stredoškolskej úrovni. Vzhľadom na nízku rozvinutosť systému nadväzujúceho odborného vzdelávania, veľká časť študentov po absolvovaní vzdelávacieho programu na strednej odbornej škole v súčasnosti nemá možnosť pokračovať a ani nepokračuje v ďalšom vzdelávaní. Vzhľadom na nedostatok príležitostí na kariérny rast väčšina „lepších“ žiakov skutočne smeruje na gymnáziá. Je to však skôr dôsledok ich racionálnej úvahy ako dôkaz o tom, že odborné školy nie sú pre nich vhodnou cestou.

Skutočnosť, že v súčasnosti nevieme absolventom stredných odborných škôl ponúknuť dostatočne pestrú a atraktívnu ponuku programov nadväzujúceho vzdelávania (postsekundárneho či vysokoškolského), ktoré by pre nich predstavovali možnosť kariérneho rastu a získania lepšieho či lepšie plateného zamestnania, môže teda zohrávať významnú rolu voľbe pri všeobecného či odborného prúdu vzdelávania. Avšak namiesto toho, aby sme naštartovali zmenu v podobe rozšírenia ponuky postsekundárneho vzdelávania či viac prakticky orientovaného vysokoškolského vzdelávania, na Slovensku stále badať tendencie usmerňovať žiakov na odborné školy nie podľa ich záujmu o konkrétne povolanie, ale na základe slabších známok na základnej škole.

Miroslava Hapalová
analytička projektu To dá rozum pre oblasť odborného vzdelávania

Zdroje:
(1) Fazekas, M., Mýtna Kureková, L. (2016). A Skills beyond School Review of the Slovak Republic, OECD Reviews of Vocational Education and Training, OECD Publishing, Paris. Dostupné na: http://bit.ly/OECDreviewsVET
(2) NÚCEM (2016): PISA 2015 – Prvé výsledky výskumu 15-ročných žiakov z pohľadu Slovenska. Dostupné na: http://bit.ly/PISA2015SR