Denník N

Na ceste za zmrazením rokovaní medzi EÚ a Tureckom

© Reuters
© Reuters

Európsky parlament dnes na svojej schôdzi vyslovil jasné „nie“ politike, ktorú po júlovom pokuse o prevrat vedie turecká vláda. A hoci hlasovanie legálne Úniu stále k ničomu nezaväzuje, prerušenie rokovaní o vstupe Turecka do EÚ je opäť o krôčik bližšie.

Hoci rokovania o vstupe Turecka do Európskej únie stále neboli oficiálne zmrazené, v súvislosti s udalosťami ostatných týždňov sa toto „čarovné slovíčko“ skloňuje stále častejšie. Najaktuálnejšie témy, ktoré reálne ašpirujú na dôvody, prečo EÚ nad týmto krokom uvažuje, zahŕňajú diskusie o znovuzavedení trestu smrti, zadržanie jedenástich členov druhej najväčšej opozičnej strany HDP, vrátane oboch predsedov, nedávna razia v najhlasnejšom opozičnom denníku Cumhuriyet a zadržanie mnohých editorov a novinárov, či neustále blokovanie sociálnych sietí a internetu, ktoré po podobných akciách v krajine nasledujú.

Kde sa stala chyba?

Európskej únii sa jednoznačne nepozdáva spôsob, akým turecká vláda rieši následky pokusu o vojenský prevrat z 15. júla 2016, o ktorý sa podľa Ankary pokúsili štruktúry, zoskupené okolo tureckého imáma Fetulha Gülena. Situácia v Turecku dnes napriek tomu, že pokus o prevrat nebol úspešný, pripomína reálne poprevratový stav. Vyše 105 tisíc osôb už v krajine prišlo o prácu, 75 tisíc osôb bolo zadržaných a takmer 35 tisíc osôb je v tejto súvislosti uväznených. Hoci dnes pravdepodobne žiadny Turek nebude odporovať názoru, že silné štruktúry Gülenovcov vo všetkých oblastiach štátnej správy, súkromného sektora, vzdelávania, či kultúry skutočne existovali, spôsob, akým k ich „likvidácii“ vláda pristupuje, vysiela domov aj do sveta množstvo otáznikov.

V dnešnej správe Európskeho parlamentu sa okrem iných spomínali aj obavy z podmienok, v ktorých sa uväznení nachádzajú. Otázne sú relevantnosti zadržaní, dôvody, prečo vláda pokračuje v ohrozovaní nezávislých médií, na koľko je sloboda prejavu alebo sloboda slova stále dodržiavaná, a podobne.

Turecká strana, ako sme si zvykli, dnes opäť reagovala podráždene: „Európska únia hovorí „áno“ teroru,“ hlásili správy pro-vládnej televízie A Haber. Podľa dlhodobej rétoriky z Ankary, EÚ údajne nepozná sociálnu dynamiku v krajine a nemôže preto pochopiť momentálne kroky. Turci žiadajú dodržiavanie dohôd a v ostatnom čase aj akési konečné rozhodnutie. „Už nič neprehodnocujte, oznámte nám svoje finálne rozhodnutie,“ vyjadril sa nedávno aj prezident Erdoğan.

Migračná kríza a Dohoda EÚ-Turecko

Je faktom, že dohoda medzi Tureckom a Európskou úniou spôsobila spomalenie prúdu prisťahovalcov do Európy. Dôvodov, prečo dnes po východnej trase prúdia len desiatky migrantov denne, oproti vyše 1 700 migrantom, ktorí denne prichádzali do Európy v čase pred uzatvorením dohody, je však viac. Výmena migrantov medzi EÚ a Tureckom je navyše veľmi pomalá a administratívne komplikovaná – reálne bolo doteraz vymenených len niekoľko sto utečencov.

Vyhrážky o tom, že Turci vyše 2,5 milióna migrantov, ktorí sa dnes na území Turecka zdržiavajú, do Európy vpustia, z Ankary počuť stále. Brusel je podobnou rétorikou znepokojený. Je ale otázne, dokedy možno Dohodu stavať na piedestál a podriaďovať jej kroky, ktoré Únia podniká pri vyžadovaní ďalšieho plnenia kritérií vstupu.

A čo ďalej?

Doteraz sa obe strany vždy vynašli. Dohoda o migrantoch zaviazala Úniu aj Turecko a zdalo sa, že liberalizácia víz a pomoc pri riešení migračnej krízy partnerov spoja. Avšak Turecko a jeho politická aj spoločenská scéna má častokrát veľa spoločného s populárnymi telenovelami: v krajine sa dramatické momenty odohrávajú takmer denne – preto predpokladať, čo sa stane zajtra, si nedovolí žiaden analytik. Rokovania boli zmrazené aj v minulosti, a preto možnosť, že sa tak stane opäť, je dnes – po hlasovaní – ešte reálnejšia.

Teraz najčítanejšie

Lucia Yar

Blog o politickom živote v Turecku, ktorý píšem od roku 2012 (luciamrazova.blog.sme.sk). O Turecku a politicko-spoločensko-kultúrnych témach, ktoré hýbu touto krajinou, viac aj na @Lucia_Yar a EurActiv.sk