Denník N

Na Slovensku je málo vysokoškolsky vzdelaných. FMK to chce zmeniť

Aj keď už hlavná vlna negatívnej energie voči vysokým školám mierne ustala, školstvo ako inštitúcia je stále nevyčerpateľná studnica rôznych názorov, postojov alebo diskusií. Ako som už spomínal, dlhšiu dobu sú to hlavne negatívne názory a diskusie. Podľa všeobecnej mienky je vysokých škôl neúnosne veľa a počet absolventov prevyšuje ponuku trhu. To, že ich je veľa má za následok, že niektoré školy nie sú až tak kvalitné a produkujú absolventov, ktorí sa potom nevedia uplatniť na trhu práce. Tento názor podporujú aj samotné firmy, ktoré sa už nehanbia tvrdiť, že absolventi niektorých vysokých škôl sa s posielaním životopisu ani nemusia unúvať. Kvalitu jednotlivých škôl je možné zmerať pomocou rôznych rebríčkov a každý si môže zistiť, ktoré školy sú dobré a ktoré zase nie. Všeobecne sú kvalitnejšie školy s technickým zameraním a humanitné odbory za nimi v týchto štatistikách zaostávajú. Je už len na každom študentovi, ktorú školu si vyberie a akým smerom sa chce v živote uberať. Ja si však myslím, že nie vždy je to len o škole. Ani najlepšia vysoká škola nezaručí uplatnenie bez samotnej snahy študenta. A tiež naopak. Aj z menej „prestížnej univerzity či vysokej školy“ sa môže človek ľahko uplatniť, všetko záleží od jeho šikovnosti a cieľavedomosti.

Poďme sa zamerať hlavne na to, či je vysokých škôl a vysokoškolákov príliš veľa. Keby som sa každého z vás opýtal túto otázku, tak drvivá väčšina z vás by mi odpovedala áno. Štatistiky však prekvapivo ukazujú, že vysokoškolákov každoročne ubúda, hlavne z demografických dôvodov. Ubúda aj počet absolventov vysokých škôl a záujemcov o štúdium na vysokej škole. Tento rok to bolo až o 5500 menej záujemcov ako vlani. Na Slovensku je vysokoškolsky vzdelaných ľudí približne 16% obyvateľstva, čo je vysoký podpriemer oproti západným krajinám Európskej únie. Ja to vidím ako pozitívum, pretože potrebujeme aj kvalitných remeselníkov, nie len vysokoškolákov.

Docent Slavomír Magál z trnavskej Fakulty masmediálnej komunikácie má však iný názor. Pán Magál tvrdí, že Slovensko potrebuje viacej vysokoškolsky vzdelaných občanov. Podporuje ho aj požiadavka EÚ, ktorá chce, aby do roku 2020 bolo v každej členskej krajine aspoň 33% vysokoškolsky vzdelaných občanov. Podľa jeho názoru je lepšie mať viacej absolventov VŠ, aj keď sa všetci nezamestnajú vo svojom odbore, ale aspoň budú prísľubom do budúcnosti. Podľa predpokladov je rodina s vysokoškolsky vzdelanými rodičmi lepším základom pre výchovu detí. Tie sú omnoho viac vedené ku vzdelaniu a k slušnému správaniu ako deti zo sociálne slabších a asociálnych rodín. Takisto je predpoklad, že vysokoškolsky vzdelaní občania volia lepšie vlády, sú ťažšie ovplyvniteľní a je u nich menšia pravdepodobnosť, že sa pridajú k rôznym radikálnym a fanatickým skupinám. Za naplnenie štatistík začína bojovať aj samotná FMK. Naposledy sa odhodlala navýšiť počet prijatých študentov na svoje odbory. Ešte kontroverznejšie bolo rozhodnutie, že každý s priemerom do 2,0 na strednej škole bude prijatý automaticky. Posledným esom v rukáve je otváranie nového študijného odboru – Teória digitálnych hier. Podľa samotnej fakulty ide o absolútnu novinku v strednej Európe. Samozrejme, na západe je tento študijný program známy už 25 rokov, ale na Slovensku FMK potvrdila povesť mladej inovatívnej a hlavne flexibilnej fakulty. Každopádne, ak ste jeden z tých, ktorí majú obavy, že na Slovensku je málo vysokoškolsky vzdelaných ľudí, nemusíte mať strach. Trnavská FMK sa o prílev ďalších absolventov zaručene postará.

Na otázku, či by malo byť viac vysokoškolsky vzdelaných na trhu práce, nech si každý urobí názor podľa seba. Ja mám však veľký strach o to, že v budúcnosti na trhu nenájdem ani jedného dobrého murára, opravára, tesára,..  Lebo šikovných remeselníkov zrejme u nás nepotrebujeme. Hlavne nech sme všetci „promovaní inženíři“.

 

Teraz najčítanejšie