Denník N

Na Slovensku objavili nové Lurdy

Zázračné uzdravenie! Invalidné dôchodkyne po odchode do starobnej penzie zahodili barly a užívajú si život!

Je tomu už pár rokov, čo sme sa s vtedajším kolegom zastavili po práci na pivo v blízkej pivárni. Bol piatok, deň si podával ruku s nocou a na dvore pivárne vyhrávala trojica muzikantov staré dobré hity. Pri vedľajšom stole sedela statná pani, tak pred päťdesiatkou. Keď vstala, opierala sa o barlu. Ale keď pred ňou pribudli vyprázdnené poháre, v dobrej nálade barlu zahodila a pustila sa do takého tanca, že by jej mohli závidieť aj renomované tanečnice zo slávnych kabaretov. Náhoda chcela, že pri našom stole sedel manželský pár zo Švédska, ktorí sa zastavil cestou na juh Európy. Nestačili sa čudovať, len poznamenali, že naše mesto budú od tejto chvíle považovať za druhé Lurdy.

 

Neskôr som sa dozvedel, že invalidita tejto statnej panej má kuriózny dôvod. V dobrej nálade si pozvala do bytu chlapov a keď tí chceli viac ako kávu, zľakla sa a vyskočila z okna.

 

Iná žena býva v susedstve. Takisto ju poznám ako dlhoročnú invalidnú dôchodkyňu, ktorú vraj trápi chrbtica. Aj ju som stretával s barlou.

 

Ale doba sa zmenila. Obe tieto ženy sa stali riadnymi dôchodkyňami a zrazu zázračne vyzdraveli. Zahodili barly a nesú sa ulicami ako nevesty. V dobrej nálade mi jedna z nich prezradila, že jej dôchodok je asi o 150 € vyšší ako penzia tých, ktorí mali tú smolu, že celý život poctivo robili. K tomu ešte vdovský dôchodok. Nuž, môžu si užívať.

 

Mesto, ktoré sa takto zapísalo do pamäti švédskych turistov, neuvediem. Som presvedčený, že takéto a podobné prípady nie sú na Slovensku ojedinelé. Myslíte si, že práve toto je príklad „sociálneho štátu“?

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.