Blog
utorok

Na učiacom sa Slovensku pôsobia aj mimozemšťania

Témy týždňa 10. 4. 2017 – 16. 4. 2017 | Reformný dokument podporujú koaliční aj opoziční poslanci • Reforma môže naraziť na odlišné priority a nedostatok peňazí • Rozrastajú sa iniciatívy na školskú „zmenu zdola“

Zdroj fotografie: Katarína Haršányová

Výrok týždňa

„Vo vzťahu učitelia – rodičia by mohlo platiť to isté, čo vo vzťahu učitelia – žiaci. Mali by si vybudovať vzťah, niektoré školy už zavádzajú programy, v rámci ktorých chodia otcovia čítať do škôl, na rannú kávu, či stanovačky aj s rodičmi. Ale videl som aj školu, kde na dverách svietil nápis: „Prísny zákaz vstupu rodičov do školy.“ To mi prišlo veľmi silné. Namiesto toho, aby sme rodičov prizývali a hľadali cestu, aká môže byť spoločná aktivita rodiča a učiteľa, tak my im postavíme múr.“

Dávid Králik
koordinátor mentorského programu pre učiteľov
rozhovore pre ciernalabut.sk | 12. 4. 2017

 

Výber z udalostí

• Rôznorodé podnety k reformnému dokumentu Učiace sa Slovensko pribúdali aj v šiestom týždni od jeho zverejnenia. Minister Peter Plavčan (nom. SNS) svoj postoj k nemu vyslovil na diskusii organizovanej Youth Politics Education.

Minister je podľa vlastných slov s dokumentom spokojný. Čo sa z neho dostane do praxe, si však podľa neho vyžaduje politické rozhodnutie. „Som presvedčený, že reformu treba urobiť. A ak sa mi nepodarí manažovať túto reformu, nemá moje pôsobenie vo funkcii ministra zmysel,“ vyhlásil Plavčan, ktorý zároveň priznal, že politické záruky na jej prijatie dať nevie.

• S ministrom diskutovali viacerí poslanci parlamentu.

Opozičný poslanec Branislav Gröhling (SaS) uviedol, že s väčšou časťou dokumentu možno súhlasiť, no dôležité bude, aby minister obhájil aj kroky, ktoré nie sú populárne. Poslankyňa Zuzana Zimenová (nez.) za najväčšiu slabinu dokumentu považuje to, že sa ministerstvu nedarí prezentovať jeho obsah zrozumiteľne aj širokej verejnosti.

Predseda školského výboru Ľubomír Petrák (SMER-SD) spochybnil, či by pomoc najslabším žiakom mala byť jednou z priorít, ak sa zhoršujú výsledky všetkých žiakov, a teda či sa reforma má prioritne sústreďovať na „ťahanie tých najhorších z brindy.“ Podľa Petráka sa majú z dokumentu vyčleniť opatrenia, na ktorých zhoda už existuje, a z nich sa má urobiť realizovateľný plán zmien.

Záznam z diskusie si môžete pozrieť tu.

• V relácii RTVS Správy a komentáre štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák (Most-Híd) a analytička MESA 10 Miroslava Hapalová debatovali (od 08:50) o chudobných žiakoch, ktorým náš vzdelávací systém nedokáže účinne pomôcť, aby získali dobré vzdelanie. V niektorých okresoch štvrtina až tretina detí z takéhoto prostredia opakuje už prvý ročník základnej školy.

Ministerstvo podľa Krajňáka plánuje znížiť vek povinnej školskej dochádzky a realizovať ďalších vyše 30 aktivít z revidovanej Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Hapalová zdôraznila potrebu zabezpečiť reálnu dostupnosť predškolského vzdelávania a taktiež zvýšiť zastúpenie žiakov z chudobných komunít v takých odboroch stredných škôl, ktoré im zvýšia šance na uplatnenie sa v budúcnosti.

• V Českej republike komunikuje ministerstvo školstva potrebu spoločného vzdelávania detí s rôznymi schopnosťami ako jednu zo svojich priorít. Popri tom podrobne informuje o podporných opatreniach, ktoré na to učitelia, rodičia a deti môžu dostať zo strany štátu.

• Do debaty o školskej reforme sa zapojili viacerí aktéri. Spoluautor Učiaceho sa Slovenska Vladimír Burjan v rozhovore pre Denník N rozprával aj o tom, ako by sa v školách mal zmeniť obsah a spôsoby vzdelávania, a popri tom by sa mali zútulniť aj učebné priestory. O tom, že pri predkladaných zmenách vo vysokom školstve pravá ruka nevie, čo robí ľavá, pričom nie je jasné, ktorá je tá ministrova, písal Martin Slobodník.

Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU) sa na margo reformy vyjadrila, že najväčším kameňom úrazu bude jej financovanie, pretože bez podpory rezortu financií sa žiadna neuskutoční. ISU sa preto v stanovisku, ktoré adresuje osobitne premiérovi a ministrovi financií, pýta, či „čas strávený štúdiom a pripomienkovaním reformy bude zmysluplne využitý a či vôbec má zmysel čakať na skutočne akčné plány ministerstva školstva.“ 

• O financiách v školstve sa rokovalo aj na tripartite. Minister práce Ján Richter (SMER-SD) uviedol, že k zhode stále nedošlo pri novele zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorou sa má zabezpečiť zvýšenie platov učiteľov, a ani pri novele zákona o financovaní základných a stredných škôl. Podľa podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska Jozefa Dvonča má zákon o financovaní systémové nedostatky, pretože samosprávy majú financovať aj školy a zariadenia, ktoré nezriaďujú.

• Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zverejnil správu o navýšení finančných prostriedkov pre projekty vysokých škôl. Zatraktívniť sa majú študijné programy, ktoré pripravujú mladých ľudí na prácu v štátnej správe, najmä pri riadení eurofondov.

• Podľa výsledkov výskumu Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach takmer štvrtina vysokoškolákov v súčasnosti uvažuje nad odchodom zo Slovenska na dlhší čas alebo natrvalo. Približne pätina plánuje odísť na kratší čas a vrátiť sa do jedného roka, vyše tretina vysokoškolákov sa o odchode do zahraničia ešte nerozhodla.

• Kým mnohí študenti slovenských vysokých škôl rozmýšľajú o dočasnom či trvalom odchode do zahraničia, niektoré školy sa pasujú s vlastnými problémami. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda podľa medializovaných informácií nepredĺži pracovnú zmluvu bývalému poslancovi NR SR za HZDS Jánovi Cuperovi, ktorý v minulosti obhajoval exšéfa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu a kandidoval vo voľbách za ĽSNS.

O tom, že Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety zavádzala lekárov, ktorí zaplatili takmer 2-tisíc eur za doplňujúce štúdium a očakávali, že skončia s medzinárodným akademickým titulom MHA, informovalo Rádio Expres. Viacerí študenti poukázali na to, že webová stránka školy po ukončení štúdia sľubovala uvedený titul, no namiesto toho išlo o klasické magisterské štúdium.

• Spornou novelou zákona o vysokých školách, ktorú schválil maďarský parlament, sa už zaoberala aj Európska komisia. Jej podpredseda Frans Timmermans pohrozil Budapešti začatím konania na preskúmanie súladu novely s právom a hodnotami Európskej únie. Proti novele namierenej najmä voči Stredoeurópskej univerzite (CEU) protestovali v centre Budapešti tisíce ľudí. K situácii, ktorej momentálne CEU čelí, sa vyjadril aj jej bývalý rektor Josef Jařab.

 

Všimli sme si

• To, že v súčasnej dobe už učitelia v niektorých školách uplatňujú inovatívne spôsoby výučby, chce oceniť súťaž Generácia 3.0, ktorú vyhlásila Nadácia Pontis. „Tí, ktorým nie je ľahostajné, akým spôsobom sa naše deti učia, si zaslúžia spoločenské uznanie. Preto sme sa rozhodli oceniť ich a verejne im poďakovať,“ uviedla riaditeľka nadácie Lenka Surotchak. O pätnástich projektoch, ktoré sa dostali do finále, si môžete prečítať tu. Víťazné projekty budú vyhlásené 3. mája.

• O ďalších „mimozemšťanoch“ v školstve písal na portáli ciernalabut.sk Juraj Hipš. Na škole, ktorú v Berlíne založila Margret Rasfeld, majú napríklad predmety „Výzva“ a „Zodpovednosť“. Na slovenských školách „mimozemšťania“ realizujú rôzne mikroprojekty v rámci Komenského inštitútu. Ten do 26. apríla prijíma prihlášky do ďalšieho ročníka.

• Registrovať sa už možno aj na konferenciu Cesty k dobrej škole 2017, ktorú organizuje spoločnosť EXAM testing a mesačník Dobrá škola. Leitmotívom tohto ročníka je sloboda.

• O výsledkoch výskumu antropologičky Veroniky Rybanskej, ktorá sa zamerala na porovnanie učenia sa detí ako „kultúrnych nováčikov“ na Slovensku a na ostrove Vanuatu v južnom Pacifiku, písal Otakar Horák.

 

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia skvalitniť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Blogy

|

Už viac ako 91468 z vás dostáva správy e-mailom