Nácek. A pritom taký dobrý človek
Prerážam sa davom na vianočných trhoch, keď v tom do mňa sotí akýsi chlap. Ruky sa mi intuitívne stiahnu v päsť a kým sa stihnem otočiť, ešte o dva kroky uskočím.
Prerážam sa davom na vianočných trhoch, keď v tom do mňa sotí akýsi chlap. Ruky sa mi intuitívne stiahnu v päsť a kým sa stihnem otočiť, ešte o dva kroky uskočím. Pred očami sa mi zjavuje vysmiata známa tvár. – Kajo, to si ty! Nazdar, ako sa máš? Čo máš nové? A vlasy máš kde? Normálne si ma vystrašil, ty blázon, – neskrývam radosť ani prekvapenie, veď sme sa roky nevideli. Dáme sa do reči, spomíname na staré časy. Smejeme sa, popíjame punč, preberáme všetky bývalé, kto s kým už má dieťa, futbal. Hodiny plynú, námety na debatu sa míňajú, punču v hlavách pribúda. Na pretras prichádza politika. Klasika, s tým Kajo nikdy nedal pokoj. Postupne mení tón hlasu. Telo mu tuhne v akejsi zvláštnej siláckej póze. Vyzerá smiešne. Snažím sa meniť témy, nemám náladu na vážne veci, sú Vianoce. A som opitý, je mi dobre. On je však neústupný. Neustále mi skáče do reči. Kajo spúšťa monológ.
Celé to ide do sračiek, tak ti poviem. Pamätáš si štrbavého Miša? Teraz je poslanec. Komunálny. Keby si vedel, ako sa tam kradne. A keby len tam…Všetci kradnú. Do jedného. Veď aj ty, aj ja by som, keby sme boli pri koryte, cha. Ale teraz? Synáčikovia, čo všetko dostali zadarmo do vienka, tam sedia a hrabú. A židáci. Minule mi vyskočila na Facebooku reklama, že mám prispieť na synagógu. Vraj rekonštrukciu robia. Hovno im dám, nech si sami prispejú. Je ich dosť. Až priveľa. Zase sa množia ako kobylky. Už ich tu bude zachvíľu viac jak cigošov. Aspoň s tými sa pomaly začínajú robiť poriadky. A to sa ešte len poriadky robiť začnú, uvidíš! Teraz sú všetci humanisti, v Blave sa inteligentom nepáči, že sa Česi sťažujú na negra v letáku. Ozaj, ako sa ti tam žije? Fakt je tam toľko slniečkarov ako sa píše? Ale inak dobre robia tí bratři! Tí vždy vedeli, ako sa postarať o svoj národ. Na Slovákoch dokázali ryžovať kým sa dalo a teraz, keď majú krajinu sami pre seba, žiadnu čvargu si tam nepustia. Veď to tu nemá čo hľadať, krysy. To aj ja môžem takého modela robiť! Nech sa vráti naspäť domov na tej loďke ktorou priplával. Alebo nech sa tam rovno utopí, sviňa! A sami si za to môžeme. Keby sme si Tisa nezavraždili, tak by bolo dodnes inak…ale nechcem o politike, život je o inom. A musím aj utekať, nehnevaj sa, mám sa pred omšou ešte s mamou stretnúť, zas voľačo vyvárala, nesie mi. Pozdravím ju od teba, dobre? Poteší sa. Rád som ťa videl, číslo na mňa ešte máš, však? Brnkni, vybehneme na jedno. Na str…ahoj!
Podávame si ruky, Kajo mizne za rohom. Zostávam stáť ako obarený. Niečo ma ťaží na žalúdku a punč to nie je. Poberám sa domov. V hlave mi hrá Slobodka. Na tú sme spolu chodievali najradšej. Čo sa stalo s tým chalanom? Kedy sa stihol takto zmeniť? Alebo bol taký vždy? To som mu to celé tie roky toleroval? Alebo som si to len nikdy nevšimol? Veď ma ani raz nenechal na holičkách. Pomohol, keď bolo treba, nikdy ma nezradil, neotočil sa mi chrbtom. Ach, ten Kajo. Taký dobrý chalan…