Denník N

Nad Sýriou to nie je ochrana územia krajiny NATO

Za hranice do vnútrozemia členského štátu EU a NATO sa ustupovať nedá. V tom si Turecko zaslúži plnú podporu. To je presne v duchu obrannej úlohy. Otázka zasahovania na iných územiach, to je už iná vec a vždy to chce medzinárodnú dohodu najlepšie na pôde OSN. No dá sa s Ruskom na niečom dohodnúť v Sýrii?

Existuje celkom pohodové východisko s krízy NATO-Rusko po zostrelení toho lietadla. Dokonca to môže priniesť posilnenie nás v NATO. Posilnenie čisto obranného charakteru Severoatlantickej aliancie. Chce to ale byť zásadový a držať sa predsavzatí.

Nech už si Turecko od svojej akcie sľubovalo čokoľvek, pre nás je to len dobre, že sa to udialo. Za ostatných pár týždňov Rusko viac ako menej provokovalo a viac ako veľmi bolo upozorňované, že sme si toho provokovania vedomí a že nás to už nebaví.

A Rusko? Žiadna zmena svojho správania.

Naozaj máme ustupovať? A kam? Hranice krajín NATO a aj EU sú tou stenou o ktorú sa už opierame. Nie je veľmi kam ustúpiť. Darujeme Rusku kvôli jeho rečiam a provokáciám kus pohraničia? Lebo naozaj takto stojí otázka. A kladiem ju s plným vedomím toho, že Rusko drží atómový kufrík. (Vysvetlenie terminus technikus “kokot použil jadrový arzenál”).

Za hranice do vnútrozemia členského štátu EU a NATO sa ustupovať nedá. V tom si Turecko zaslúži plnú podporu. To je presne v duchu obrannej úlohy. A tá je pre mňa absolútne zásadná. Nezmenenie hraníc krajín NATO a EU je jediný pevný bod celej absurdnosti na území Mezopotámie.

Otázka zasahovania na iných územiach, to je už iná vec a vždy to chce medzinárodnú dohodu najlepšie na pôde OSN. No dá sa s Ruskom na niečom dohodnúť v Sýrii?

Nad Mezopotámiou, lebo Sýria či Irak ako štáty dnes reálne neexistujú, tak nad Mezopotámiou dnes prebieha konflikt, v ktorom má tak 5-6 strán tohto konfliktu tak 8-10 svojich vlastných záujmov. A každý si ide po svojej osamelej linke.

A tak aj Turci v tom ostanú sami. Rusko nebude už provokovať nad Tureckým územím. Putin nechce doma vysvetľovať zjavný bojový neúspech. Hlavne, keď má dosť možností nad Sýriou “potrestať” Turecko. A nad Sýriou to nie je ochrana územia krajiny NATO.

Nad Sýriou neplatí bod 5 zmluvy o NATO, ktorá by nás zaväzovala k tomu, že keď je napadnutý členský štát, tak sme napadnutí všetci, vrátane Slovenska.

A nie som si ani veľmi istý, či v takom prípade, keď si Rusko počíha mimo územia Turecka, budem Turecko ľutovať. Chýba mi totiž od Turecka tá zásadné vec: Predrokovanie si s priateľmi svoje ciele a svoje záujmy.

Navyše tak NATO môže posilniť image obranného zoskupenia. Podporiť Turecko ak by Rusi ďalej narušovali turecké územie je správne a presne v duchu obrannej doktríny. To je o solidarite, to je o článku 5.

Zlé je, že si to za Turecko na území Mezopotámie odnesie niekto iný.

Ako to, že už proti Ruskému besnému bombardovaniu nevytiahol niekto satelitné dôkazy? Karibská kríza skončila práve vďaka špionážnym fotkám. Je všeobecne známe zahanbenie ruskej delegácie na pôde OSN, keď amíci vytiahli špionážne fotky dokazujúce, že Sovietsky zväz klamal.

Som presvedčený, že dnešné masívne kampane ruského vojska si odnášajú stovky ak nie tisíce civilistov.

Rusko do Sýrie neprinieslo žiadny mierový plán. Iba bomby. Lepšie na tom nie sú ani ďalšie krajiny. A to mi je z toho celého najviac ľúto. Dnes nie je žiadna perspektíva. Akoby jediným cieľom činností v Mezopotámii bolo lietať, zhadzovať bomby a strieľať.

Viete, pripomína mi to I. svetovú vojnu. Tá bola vedená spôsobom obvyklým pre 17-18 storočie, akurát vojvodcovia a politici si nevšimli, že majú kvalitatívne úplne iné zbrane. V Sýrii to dnes vyzerá ako by šlo o boj afrických kmeňov niekde uprostred pralesov o pár metrov štvorcových. Akurát že nie s oštepami, ale s F16.

V Mezopotámii je to celé jeden veľký nezmysel. Ak to má byť zástupná vojna mocností, tak je to ten najhorší vtip 21. storočia.

Autor kandiduje na poslanca Národnej rady SR na kandidátke strany SaS vo voľbách v marci 2016.



Teraz najčítanejšie