Nádherná perla ducha,
na akú ani po rokoch sa nezabúda
Napísal mi kamarát Peter (softvérový školiteľ aj učiteľ), s ktorým bol som nedávno dva týždne v exotickom Vietname,
že práve na Deň učiteľov, 28. marca, pohyboval sa celý deň v Čechách a vari vo všetkých rádiách venovali sa tej téme …
nuž a že cestou domov, na Záhorie, počúval v aute rádio Impuls a poslucháči volali a (na) kuriózne poznámky spomínali,
ktoré sa do ich žiackych knižiek zásluhou prostorekých, preúprimných učiteľov dostali, keď základnú školu navštevovali
a že jedna zo zmienených rozpomienok bola o pozoruhodnom upozornení rodičov; na také ani po dlhých rokoch sa nezabúda:
„Vaša dcéra má nulové IQ, verím, že v druhom polroku si ho zlepší, minimálne zdvojnásobí.“ … že aká nádherná perla ducha …
Slovnou perlorodkou bola aj istá pani učiteľka, ktorá odporučila študentovi, aby zmenil svoj prístup k štúdiu o 360 stupňov,
keby k tomu došlo na hodine matematiky či nebodaj (deskriptívnej) geometrie, to by demotivovalo aj výborných študentov. (-:
Z čias, keď ešte sám chodil som do školy, až dodnes si pamätám na báječnú radu skvelej pani učiteľky, tou občas sa aj riadim:
„Buď šikovný a múdry, bi sa o kus chleba, ale rob sa hlúpy, kde je toho treba.“; pripúšťam však, že možno si to len myslím …
30.03.2017/31.03.2017
Obrázok, zdroj: spolucestovateľ Peter
