Náhrada príjmu v dôchodku, resp. výška našich dôchodkov
Pojem „miera náhrady príjmu“ sa často chybne používa na označenie rozdielnych veličín[1]. Ja budem tento pojem používať v zmysle, ktorý najviac zaujíma dnešného alebo budúceho dôchodcu: „koľko dostanem v porovnaní s tým, čo som zarobil posledný mesiac pred odchodom do dôchodku?“[2].
Martin Thomay uvádza[3], že zvýšenie dôchodkového veku v kombinácií s inými parametrickými zmenami, viedlo v Japonsku k zníženiu miery náhrady príjmu o 15 %[4] a v USA k zníženiu až o 25 %[5]. Iné parametrické zmeny, konkrétne zvýšenie rozhodujúcej doby pre výpočet dôchodkov v kombinácií so zmenou spôsobu valorizácie dôchodkov, viedli v Taliansku k poklesu miery náhrady príjmu až o 38 % (rok 1992).
V USA sa dnes miera náhrady príjmu pohybuje v rozmedzí od 32 do 73%[6]. Dlhodobá projekcia rozpočtovej kancelárie amerického kongresu však otvorene hovorí o predpokladanom poklese miery náhrady príjmu pre dnešných tridsiatnikov na úroveň od 22 do 54 %. To je očakávaný pokles o približne 25 %.
V Nemecku tvoril dôchodok v roku 1983 až 64,9 % priemernej čistej mzdy. V roku 2009 to už bolo iba 50,2 %. Nemecký zamestnanec pracujúci za polovicu priemernej mzdy bude mať v budúcnosti druhú najnižšiu náhradu príjmu z pomedzi všetkých krajín OECD. Mzdové a dôchodkové rozdiely patria v Nemecku medzi najvyššie z členských krajín EU[7] [8].
V Maďarsku sa od roku 1998 do roku 2005 znížila miera nahradenia mzdy dôchodkom zo 65,1 % na 56,8 %[9].
Prečo sa ako miera náhrady príjmu niekedy uvádza široký percentuálny rozptyl ?
Uvedené súvisí s faktom či je dôchodkový systém štátu (respektíve jeho „pay as you go“ časť) konštruovaný skôr ako „solidárny“ alebo skôr ako „zásluhový“ systém.
Príklad pre absolútne zásluhový systém: dôchodca Peter zarábal počas aktívneho života 100 000 mesačne. Jeho dôchodok je 50 000 mesačne. Dôchodca Jozef zarábal 20 000 mesačne. Dôchodok Jozefa je 10 000 mesačne. Miera náhrady príjmu Petra a Jozefa je rovnaká, 50 %, rozptyl dôchodkov v peňažnom vyjadrení je však veľmi vysoký.
V skutočnosti sú v každom zásluhovom systéme zabudované určité hranice, či už vo forme minimálneho a maximálneho dôchodku alebo napríklad vo forme maximálnych vymeriavacích základov. Každá takáto hranica zvyšuje rozptyl percentuálnej miery náhrady príjmu a znižuje rozptyl dôchodkov vyjadrených v absolútnych číslach (v peniazoch). Keď sa hovorí o vývoji miery náhrady príjmu v prevažne zásluhových systémoch, pre zjednodušenie sa zväčša uvádza jediná sadzba, ktorá je váženým priemerom skutočných mier náhrady v systéme.
Príklad pre absolútne solidárny systém: dôchodca Martin zarábal počas aktívneho života 100 000 mesačne a dôchodca Fero zarábal 20 000 mesačne. Dôchodok Martina a Fera je však rovnaký, 10 000. Miera náhrady príjmu Martina je 10 %, kým miera náhrady príjmu Fera je 50 %. Pretože každý dôchodca v systéme má dôchodok v rovnakej výške, rozptyl dôchodkov v peňažnom vyjadrení je nulový. Naopak, rozptyl mier náhrady príjmu je veľmi vysoký.
Pri prevažne solidárnych systémoch je v diskusií logické uvádzať celý rozptyl miery náhrady príjmu. Z predchádzajúceho textu je príkladom vývoj miery náhrady príjmu v USA.
Ako sme na tom na Slovensku ?
Podľa údajov Sociálnej poisťovne pomer dôchodku k priemernej hrubej mzde pozvoľne klesal z 53,71 % v roku 1991 až na 43,30 % v roku 2008, aby v posledných rokoch opäť vzrástol na 47,39 % v roku 2013[10]. Pre rok 2014 uvádza Sociálna poisťovňa hodnotu 46,64%. Pre porovnanie má vyššiu vypovedaciu hodnotu pomer dôchodku a čistej mzdy, ktorý zo svojho minima v roku 2008 vzrástol z úrovne 56 % na 60,5 % v roku 2013[11].
Zo štatistiky OECD zistíme, že na Slovensku máme vyššiu priemernú mieru náhrady príjmu ako napríklad v Nemecku, Belgicku, Japonsku, Írsku, či v Kanade.[12]
Ak tieto riadky číta chudobný slovenský dôchodca, musel zrejme naprázdno preglgnúť. Žiaľ dôchodok v peňažnom vyjadrení je iná veličina ako percentuálne porovnanie k priemernej mzde v danej krajine. Problém nízkych slovenských dôchodkov v peňažnom vyjadrení nie je teda v nastavení dôchodkového systému, ale vo výkonnosti našej ekonomiky a v nízkych mzdách v porovnaní so zahraničím.
Keď zoberieme v úvahu neslávne hospodárenie Sociálnej poisťovne rozoberané v jednej z predchádzajúcich častí, v súvislosti s nastúpeným celosvetovým trendom zvyšovania dôchodkového veku a znižovania miery náhrady príjmu zo štátneho piliera, v kombinácií so zhoršujúcim sa demografickým obrazom Slovenska, slovenského dôchodcu závislého na štátnom dôchodku, terajšieho i budúceho, zrejme nečaká nič dobré. Najmä ak sa konečne nezačneme seriózne zaoberať spôsobmi ako znížiť nároky budúcich dôchodcov z I. piliera a ako tieto nároky nahradiť zdrojmi z iných pilierov.
O tom že sa to dá svedčia napríklad dôchodkové systémy Singapuru a Hongkongu, dvoch štátov z prvých priečok rebríčka ekonomickej slobody. V Hongkongu tvorí štátny dôchodok v priemere 36 % priemernej čistej mzdy. V Singapure dokonca iba 18 %. Zvyšok si miestny dôchodcovia nasporia iným spôsobom. Je potrebné dodať, že zaťaženie práce odvodmi (zdravotnými aj sociálnymi spolu) je v Hongkongu iba 10 % a v Singapure od 5 do 14 %[13].
Je dôležité uvedomiť si, že ak štát vytvorí zodpovedajúce podmienky pre zabezpečenia sa do dôchodku mimo štátnej schémy (I. piliera), prestanú byť veličiny ako dôchodkový vek a miera náhrady príjmu natoľko dôležité. Výška dôchodku ako aj rozhodnutie o odchode do dôchodku bude primárne závisieť od nasporených prostriedkov. Štát v ideálnom prípade dôchodcovi iba doplatí jeho zaslúženú časť podľa aktuálnych podmienok a od určeného veku. To však v prvom rade predpokladá existenciu doplnkových dôchodkových pilierov, v ktorých nie je nasporenie adekvátnych prostriedkov iba v rovine nereálnych snov.
Axiómy, fakty a tézy
- Miera náhrady príjmu dôchodkom „od štátu“ sa vo svete znižuje. Slovensko patrí v tejto kategórií paradoxne k tým štedrejším. Zatiaľ.
- Príčinou nízkych slovenských dôchodkov v peňažnom vyjadrení je slabá výkonnosť ekonomiky, nie nastavenie dôchodkového systému.
- Dobrá dôchodková reforma znižuje závislosť na štáte.
Tento blog je súčasťou série o druhom pilieri, ktorej zámer a obsah nájdete v tomto blogu.
[1] rozdiel medzi pojmami miera náhrady a náhradový pomer vysvetľuje napríklad Ľubica Navrátilová: http://blogy.hnonline.sk/lubica-navratilova/preco-pri-vysokom-raste-dochodkov-klesa-miera-nahrady, dňa 30.4.2015. Čitateľ sa dozvie ako jednotlivé veličiny ovplyvňuje spôsob valorizácie dôchodkov, ale napríklad aj dôvod prečo je v Slovenskej republike priemerná miera náhrady v roku 2014 46,64 % (pričom legislatívou zakotvený náhradový pomer je 50 %.
[2] napriek definovanému významu používaného pojmu je potrebné priznať, že dáta používané v nasledujúcom texte nie sú konzistentné. Nakoľko sú dáta zozbierané z viacerých zdrojov, nie je možné vylúčiť, že boli vypočítané metodikou, ktorá presne nezodpovedá predkladanej interpretácií. Nakoľko však rozdielna metodika môže ovplyvniť výsledok iba v jednotkách percent, dáta sú postačujúce pre cieľ interpretácie, ktorým je ukázať smer vývoja náhradových pomerov v jednotlivých dôchodkových systémoch.
[3] THOMAY, Martin (2002): Koncepcia reformy dôchodkového systému. Bratislava: Nadácia F. A. Hayeka, str. 30, dostupné: www.ineko.sk/reformy2003/menu_dochodky_koncepcia_fahayek.pdf, dňa 5.4.2011
[4] zvýšenie dôchodkového veku zo 60 na 65 rokov v roku 1994 v kombinácií so zmenou valorizácie dôchodkov
[5] zvýšenie dôchodkového veku zo 65 na 67 rokov v roku 1983 v kombinácií s prerušením valorizácie dôchodkov a zavedením zdaňovania dôchodkov
[6] CONGRESSIONAL BUDGET OFFICE (2014): Long-Term Projections for Social Security: Additional Information. Washington: The Congress of the United States, dostupné:
https://www.cbo.gov/publication/49795, dňa 30.4.2015
[7] spracované podľa: GOLA, Petr (2010): Důchodové podmínky v Německu, http://www.investujeme.cz/clanky/duchodove-podminky-v-nemecku/, dňa 12.6.2011
[8] OECD (2013): „Pensions at a Glance 2013: Retirement-Income Systems in OECD and G20 Countries“. OECD Publishing, ISBN 9789264203938, dostupné: http://www.oecd.org/germany/OECD-PensionsAtAGlance-2013-Highlights-Germany.pdf, dňa 30.4.2015
[9] http://www.socpoist.sk/dochodkove-systemy-v-niektorych-statoch-europy/16895s, dňa 30.4.2015
[10] http://www.socpoist.sk/vztah-priemernej-vysky-vyplacaneho-starobneho-solo-dochodku–k-3112–a-priemernej-mesacnej-mzdy-v-hospodarstve-sr/3166s, dňa 30.4.2015
[11] ukazovateľ pomer dôchodku a čistej mzdy si je žiaľ potrebné dopočítať ručne, pretože Sociálna poisťovňa takúto štatistiku neuvádza. Výpočet je o to zložitejší, že okrem priemernej hrubej mzdy potrebujete poznať aj priemerné daňové a odvodové zaťaženie v jednotlivých rokoch.
[12] OECD (2013): „Pensions at a Glance 2013: Retirement-Income Systems in OECD and G20 Countries“. OECD Publishing, ISBN 9789264203938, dostupné: http://www.oecd-ilibrary.org/finance-and-investment/pensions-at-a-glance-2013_pension_glance-2013-en, str. 141, dňa 30.4.2015
[13] spracované podľa: GOLA, Petr (2011): Hongkong a Singupur: Minimální daně, minimální důchod, http://www.investujeme.cz/clanky/hongkong-a-singupur-minimalni-dane-minimalni-duchod/, dňa 13.6.2011
