Nájdime tú správnu mieru

Od spokojnosti nás často delí škrípajúce zdravie, neúspech v práci, alebo nezhody vo vzťahoch. Častým dôvodom je prílišné sústredenie sa na jednu vec, jednu prioritu, jednu osobu. Prípady, kedy jeden partner na druhom lipne viac, priam až nezdravým spôsobom, sú časté. Keby sme v tomto dokázali nájsť zdravý súlad, zdravú cestu, boli by sme šťastnejší. V taktomto vzťahu sú zväčša obaja  partneri tak trochu obeťami. Z jedného sa stáva obmedzovač (občas nevedome), z druhého bežec, ktorý sa snaží nájsť každú príležitosť na chvíľu sa vzdialiť a vydýchnuť si.

Jeden z partnerov, ktorý venuje všetku pozornosť, myšlienky a čas svojej polovičke, môže nakoniec skončiť so scenárom podobným športovcovi, ktorý sa celý život venoval jednej veci a po nešťastnom páde sa jeho kariéra musela skončiť. Takému človeku trvá veľmi dlho, kým dokáže znovu nájsť zmysel života a žiť svoj život naplno.

Dobrá známa vyštudovala na konzervatóriu operný spev. Hlas má ako škovránok , spev bol jej život, pôsobila v zahraničí a dlhé roky zasvätila hudbe. Po prekonaní ťažkej choroby, jej doktori zakázali ďalej spievať. Vždy keď na to príde reč, vidím v jej očiach veľký smútok. Aj keď už ubehol dlhý čas, stále je cítiť žiaľ za jej uemeleckým pôsobením. Je to silná žena. Často mi hovorí, Soni, keby sa to nestalo, nemám teraz svojho manžela, nemám krásnu zdravú dcérku a nič z toho, čo teraz zažívam s nimi, by som zažívať nemohla. Mala som síce krásny kariérny rozbeh, ale premotivovala som sa natoľko, že som zabudla na ostatné životné radosti.

Keď človek chce niečo robiť na profesionálnej úrovni , je jasné, že tomu musí venovať námahu a všetok svoj čas. Je to tak ale i v medziľudkých vzťahoch? Nemali by sme každý riešiť v prvom rade svoje šťastie, svoje potreby, svoje záujmy? Kúsok sebeckosti je v každom z nás. U niektorých menej, niektorí jej majú na rozdávanie, ale práve takých si občas treba všímať, s akou ľahkosťou dokážu svoje potreby uprednostniť a odôvodniť.

Zlatá stredná cesta vyhráva aj v tomto prípade. Harmónia by zavládla, keby si ten v roli lepiaceho sa na päty uvedomil, že sám sebe škodí tým, že všetko vo svojom živote prispôsobuje tomu druhému a ten, ktorý si robí po svojom bez ohľadu na iných, vstúpil trošku do svedomia a začal vnímať, že život je o kompromisoch a ústupkoch.

Vtipná dlhoročná kamarátka sa mi vždy zdala ako chodiaca encyklopédia na mužské koníčky. Vedela o karburátoroch viac ako v servise, o rôznych druhoch zbraní viac ako vojak, o zložení krmiva pre ryby viac ako v realácii Ryby Rybky Rybyčky. Prečo? Pretože chodila s automechanikom, policajtom a rybárom. Znie to síce ako začiatok dobrého vtipu, ale vtipné to zrejme nebolo. Na jej koníčky akosi neprišlo. Ona je typ, ktorý podľahne partnerovi naprosto a nadobro. Po posledom nevydarenom pokuse s karatistom vie síce o farbách opaskov viac ako je treba, ale konečne si povedala dosť. Nebudem sa už viac zaoberať vecami, ktoré ma nebavia a nenapĺňajú. Od teraz, ak si nájdem mechanika, pochválim mu nové puklice, ak budem mať rybára, zjem jeho úlovok, ale už  budem robiť v prvom rade to, čo baví mňa. Táto žena začala pracovať v cestovnej kancelárii, ako záľubu má sprevádzanie turistov po metropolách okolitých štátov a má pekný vzťah s kuchárom luxusného maďarského hotela. Ona mu na cestách zbiera rôzne recepty a on jej to s radosťou vždy keď sa stretnú uvarí a každý z nich je spokojný a šťastný.

Základom je uvedomiť si, že šťastie nášho bytia je v našich rukách a rozumný človek, ktorý vie čo chce, je zväčša i dobrým partnerom na ceste životom. Treba mať koníčky, treba sa realizovať a popri tom treba pozerať naokolo, či to čo robím, prináša pohodu aj mojim blízkym.