Najdrahšia kampaň v histórii Košíc
Odkedy som vstúpil do komunálnej politiky a začal dôsledne sledovať aj problematiku parkovania, mal som vo veci jasno, a nielen pri hlasovaniach. Bol som jediným mestským poslancom, ktorý dal návrh uznesenia prerušiť všetky vzťahy s firmou EEI veriac v riešenie mestským podnikom.
Kolegovia, čo stoja teraz na barikádach a pseudoaktivizmom burcujú ľudí k neposlušnosti, v tej dobe navrhovali firme EEI kozmetické úpravy.
Kolegovia, čo broja proti EEI, tu dokonca EEI priamo priniesli a teraz to ospravedlňujú tým, že boli oklamaní.
Veľkým, ak nie najväčším prekvapením však bolo priznanie kolegu- poslanca k tomu, že od počatia, a to 6 rokov dozadu vedel o údajnom prepojení politikov s predmetnou chystanou firmou. Poslanca, ktorý len pár mesiacov dozadu čítal tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce, dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, a pri výkone svojej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“
Nech už boli jeho pohnútky akékoľvek, vnímam to ako doteraz najdrahšiu politickú kampaň a za peniaze všetkých Košičanov. Pretože si myslím, že EEI by v prípade zverejnenia nahrávok včas nedospelo do tak nenávratnej fázy obchodného vzťahu s mestom Košice, kde bezbolestnej cesty späť už niet. Pretože my budeme hradiť či už vypálenie EEI z mesta a s tým súvisiace penále a pokuty, alebo sa ešte 6 rokov budeme musieť stotožňovať s Rašiho zmluvou s EEI. Zmluvou, ktorú v dobe, keď som v politike nebol činný, vtedajší poslanci odobrili a odhlasovali.
Nech už sú pohnútky mladučkých pseudoaktivistov- poslancov akékoľvek, a vznik frázy „DO POLITIKY NIKDY NEVSTÚPIM, NAVŽDY OSTANEM BURDIGA“ má mať nejaký význam, mal by sa každý z týchto buričov priznať, či o tejto luxusnej kampani vedenej na účet Košičanov vedeli.
Nech vieme, či boj na barikádach mal mať význam aj pre Košičanov.
Pretože doteraz som bol nadšený všetkými ľuďmi, čo ich podporovali i napriek nezvládnutej organizácii ich stretnutí, kde pomedzi slušných účastníkov bez obmedzenia vpustili aj fašistov.
Cítil som na začiatku ich aktivít, že je to hlavne podpora myšlienky, ktorú som presadzoval v minulosti.
Bol som na každom stretnutí, ktoré aktivisti zvolali, komunikoval s každým z nich. Mikrofón však radšej dali do rúk tým, čo nehľadali najefektívnejšie ale najefektnejšie riešenie.
Áno, prišiel som po troch mesiacoch ich kampane s návrhom kompromisného riešenia.
Nedal som hlavu do piesku ako primátor, ani nezdvihol zmluvnému partnerovi mesta Košice prostredník, ako poniektorí aktivisti.
Prvý postup- mlčanie a túžba nechať problém vyhniť- už počas rekonštrukcie električkových tratí /IKD/, keď som vyzýval primátora venovať sa riešeniu stavby, ktorú európsky komisár označil za stavbu s najhorším priebehom na Slovensku, skončil tak isto ako tento druhý- reakciou primátora : „Mali sme viac informovať a komunikovať“.
A požiadavka aktivistov vyrezať EEI z mesta sa mi zdala absolútne nevhodná, pretože nielen neriešila to, čo Košičania chceli, ale riskovala aj to, že jej neoddeliteľnou súčasťou nebude len morálna ujma vládnucej strane, ale finančná ujma všetkým Košičanom. Aktivistovi je jedno, poslanec mesta však už musí vnímať veci zodpovednejšie.
Moja komunikácia má konkrétne výsledky. Pretože nie mlčaním a tiež nie zaslepeným bojom, ale komunikáciou a ochotou nájsť riešenie sme dospeli už teraz ku budúcim konkrétnym benefitom a úpravám pre Košičanov: Jedna karta pre susedné zóny, možnosť získať kartu aj bez trvalého bydliska, predĺženie platnosti kariet o 6 mesiacov či získanie možnosti návštevníkom parkovať na rezidentských miestach za symbolický poplatok. A dokonca garantované parkovanie do 150m od miesta bydliska. Požiadavky občanov sa do systému dostanú.
Mlčiaci primátor si extrémne rýchlo mnou vyjednané podmienky osvojil, a aj sa pod ne napokon pyšne podpísal. Ak na tomto chce chytať svoje politické body, je v koncoch. Ale keďže tento môj návrh skopíroval naozaj dôkladne, nebudem to viac komentovať. Ide tu o Košičanov. A na základe mojej práce o nich ide konečne aj primátorovi.
Natisli sa mi však tieto otázky, ktoré na záver položím:
Prečo čakali so zverejnením nahrávky, kým mesto podpíše zmluvu s EEI?
Prečo čakali, kým EEI zainvestuje a rozbehne rezidentské parkovanie v meste?
Prečo hlasujúci poslanci už v minulom volebnom období o údajnej nepeknej dohode Raši, EEI a Kažimír nevedeli?
Prečo vznikol boj proti EEI až rok po tom, čo som ho jasne definoval a navrhol?
Kde boli aktivisti celý ten čas?
Prečo poslanci- pseudoaktivisti, ktorí údajne o všetkom vedeli, mlčali? Prečo ich na barikádach vidno až teraz?
Čo nové sa o tejto pseudoaktivistickej kampani dozvieme o 6 rokov a možno už o pár týždňov?
