Denník N

Najláskavejšie pomenovanie pre večne zababrané deti

Viac ako čistota pol života sa aj u nás udomácnilo trochu zimy, trochu špiny, čoby heslo zdravého vývoja drobizgu. Nedá sa to ustriehnuť. Niekedy to ani nechcem ustriehnuť, keď sa deti hrajú, tak nech sa aj zababrú, patrí to k tomu. Ale ako vyriešiť, ak sú deti ufúľané non stop? Ak aj z dobrej veci, ktorú chcú urobiť, vzíde nakoniec špiňďúrsky festival? Ako sa nezblázniť? Ako, Špinuška?

Prekladateľ tejto klasiky, ktorá k nám prichádza z Holandska od ich najznámejšej detskej autorky Annie M. G. Schmidtovej, Adam Bžoch, vymyslel dievčatku utešené slovenské meno: Špinuška. Nie je v ňom nič zlé, nesprávne ani hanlivé. Naopak, znie detsky milo, láskavo a nevinne. Až tak, že ho napríklad moje deti prirodzene zaradili do svojej slovnej zásoby. A je to práve vďaka tomuto menu, čo z textu nerobí pre deti hneď od začiatku strašiaka. Zašpinené oblečenie, neporiadok na zemi či zamazaná tvár aj ruky sa im spájajú hlavne s rodičovskými výčitkami, krikom a následným plačom. Špinuška ich, naopak, môže rozosmiať a nenápadne im ukázať, ako ich babrošské počiny vidia iní.

V knihe zažije Špinuška šesť dobrodružstiev. Spolu so psíkom Babrošom najprv ujdú z izby, keď dostanú zaracha a skončí sa to zle – obaja sa oblejú farbou zavesenou na rebríku, po ktorom chcú zísť z izby. Pri raňajkách sa stane stolovací karambol, všetko dajú do vane, vrátane seba a nasypú tam, čo nájdu – pracie prášky, aviváže, mydlá… Pena zaplaví ulicu. Raz pre nanuk skončia s hlavami oholenými na koleno. Inokedy na ich vyčíňanie doplatí nevesta v bielych šatách. Keď mama ochorie, chcú jej navariť polievku. Paradajkovú. Ošpliechajú ňou celú kuchyňu. A to ich ešte čaká návšteva u tety, ktorá oslavuje narodeniny. Nesú jej tortu, ktorá ale… Veď to. Hocičo chce Špinuška urobiť, vždy sa to skončí tak, že je zašpinená od hlavy po päty.

Čitatelia vo veku od troch rokov, ktorých ešte neobratné rúčky nie vždy poslúchajú, sa s veľkou pravdepodobnosťou budú Špinuškinej nešikovnosti smiať. Nebude to pritom výsmech, veď malé deti samy dobre vedia, ako ľahko sa dokážu veci rozpadnúť pod rukami. Rodičia môžu tiež ostať pokojní. Na konci každého príbehu je drobné poučenie, priznanie si chyby a múdre rozhodnutie Špinuškinej mamy kúpiť najväčšiu vaňu v meste pre najšpinavšie dievčatko.

Kniha je vhodná pre menšie deti, ktorým čítajú rodičia – textu je málo, ilustrácií veľa, písmo je väčšie. Z rovnakého dôvodu bude kniha dobrým štartérom aj pre samostatných čitateľov začiatočníkov od 6 rokov. Text nie je infantilný, vety sú krátke a Špinuška môže mať od 5 – 7 rokov, to si rodič upraví podľa potreby.

Ilustrátor Fiep Westendorp je dvorným ilustrátorom Annie M. G. Schmidtovej a v knihe títo dvaja tvorcovia doslova splývajú do jedného. Výborne sa dopĺňajú a dokonca mi ani neprekážalo, keď som zistila, že Špinuška sa usmieva len na jedinej ilustrácii. Všade inde má pusu skrútenú do bodky, ktorá môže znamenať prekvapenie, úpornú snahu niečo zvládnuť, premýšľanie, začudovanie sa, smútok. Špinuška nie je rozmarná hrdinka, ktorá by sa veľa smiala. Napriek tomu jej počiny rozosmievať môžu. A vtipné je aj zobrazenie psa Babroša, ktorému svieti biely ňufák medzi očami, preto som sa nevyhla otázkam a vysvetľovaniu ako je možné, že psík má tri oči.

Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Verbarium.

Viac z mojej tvorby a recenzií nájdete tu.

Teraz najčítanejšie