Blog
štvrtok

Najlepšia poviedka roku 2017 je gýč

Rozhorčený pamflet o víťaznej Poviedke 2017

Foto N - Tomáš Benedikovič

Dnes už môže o literatúre písať kadekto. Autorov je toľko, že priemerný čitateľ má väčší rozhľad ako priemerný autor. Dlho som odolával volaniu živočíšneho dekonštruktívneho trhača vo mne, ale Poviedka o psoch... to je niečo celkom iné.

Najprv som neveril vlastným očiam a nechápavo krútil hlavou. Niečo ma na tom strašne sralo, ale nevedel som presne čo. Pri druhom čítaní som si ako zdivený začal zapisovať svoj Pitschung. Nechal som sa unášať dojmami a pojmami ako „záplava banalít“ alebo „smršť obyčajnosti“. Tretiu šancu tomu nedám.

Zoopsychológia
Pes ma nasledoval. Dvíhal nohy pomaly a premýšľavo, akoby to bol človek.

prechádza do zbytočných statických opisov zbytočných statických vecí
Stál som v kuchyni. V dreze sme mali pár špinavých tanierov, na kuchynskej linke dva poháre a dva hrnčeky a na sporáku panvicu.
(stará dobrá panvica na sporáku!)

a infantilno-stomatologickej poetickosti,
Z detských zošitov vyleteli vrabce a sadali si na zábradlia. Všetko sa pomaly prebúdzalo, len autá ešte spali.

nechýba ťarbavý dôvtip
Pred obchodným domom Bauhaus som psa uviazal o stojan na bicykle. Síce nebol nadšený, ale dvakrát neprotestoval. 

ani ďalšie bezcenné informácie,
Napadlo mi, že bicykel, ktorý sa mi páči, stojí 700 eur, presne toľko, koľko stojí operácia predného skríženého väzu v kolene, alebo presne toľko, koľko dlhujem banke na Slovensku.

bizarné tematické a štylistické bludiská,
Predovšetkým tie slečny sú výrazne pohyblivé a takmer každý regál ich obsahuje niekoľko.

a ako som túto burinu zúrivo vytrhával z kontextu,
Môj pes je tiež kríženec, jeho matku zachránili na hraniciach s Maďarskom.
(s Maďarskom!)

prichádzali prvé zásadné rozhodnutia,
Po raňajkách som sa rozhodol navštíviť Bauhaus ešte raz.

obťažkané nepodstatným balastom českého pohraničia, stola zo Srbska a rodokmeňu
„Prastarý otec bol z Dubrovníka. Zvládnem to ľavou zadnou!“

zachraňuje ma až prvé
Kurva

to nemyslí vážne
Pred obedom som sa do Bauhausu vybral po druhýkrát.

hlavná postava sa zamyslela o zmysle života
Prišiel som na to, že by sa mi páčilo hrubými dlaňami vyhladzovať kamene, ale vtom som dostal od Terezy správu.

Bol som zmätený. Akoby som čítal maturitný sloh. Čoraz viac som sa cítil ako v reality show, či skôr v Truman Show, snímanej s oranžovožltým filtrom. Je to také zúfalo optimistické, lenže autenticitu dusí lexikálne a štylistické konštruovanie – vzniká neforemné textové lešenie, niečo ako drevenica obitá plechom. Ten sladký príbeh by som možno ešte prežil, ale spôsob rozprávania ma ničí.

Autor stotožnený s hlavným štatistom zabíja klince a text.
Klinec prerážal drevo veľmi lenivo, ale tak nahlas, že sa z toho otriasal celý byt a zrejme aj celé Nusle. Stál som vedľa nej a pozoroval, ako sa klinec milimeter po milimetri stráca v starej drevenej doske.
Veľmi lenivý klinec. Ó. Môj. Bože.

Ale – nachádzam prvé pozitívum – možno by sa z toho dalo niečo vyťažiť, keby sa vyškrtlo tak 78 % textu. Bola by to len taká skica. Nie katalóg nábytku, súkromných rozhovorov a bežných situácií.

Nasledovali abstraktné úvahy krížené s jazykovým huncútstvom,
Všetko, vďaka čomu môžem v danej chvíli vyjadriť, čo cítim, ma úplne napĺňa. Ako tmel dieru. Ako dieru tmel.

Pozor! Oceňujem ťažkotonážne prirovnanie
pokračuješ v žití ako kombajn v poli
ale len preto, že aj ja svoj život rád prirovnávam k buldozéru Komatsu D575A. Tiež sa pred ničím nezastaví.

Hlavná postava sa „púšťa do realizácie“ polievania zapečených bagiet olivovým olejom a ja sa pýtam prečo (asi som hladný). Som v poriadku, keď mi tento malebný živôtik voľajako nesedí?

Super je product placement
granule Taste of the Wild s diviačím mäsom
inak najreálnejšie miesto textu, volanie divočiny.

Na večeru jedia
francúzsku bagetu, španielsku salámu, českú rukolu a slovenské maslo
Hahaha?

To však nie je všetko, nasleduje úvaha úvah o literatúre.
Nič nie je dôležitejšie ako úprimnosť. Radšej zlá, ale úprimná literatúra, ako dobré spisovateľstvo.
Vážne?! Jazyk ma svrbí, ale bez komentára, aby to nebolo dlhé a vulgárne.

Akože som šťastný, že sú Terezka a Kubko úprimne šťastní, ale som nešťastný, ako nešťastne je to napísané.

Potom tu máme nejaké coelhoviny
Ježiš bol buddhistický mních, ktorý neumrel na kríži, ale vrátil sa späť do Kašmíru a tam žil až do svojich osemdesiatich rokov.

A nie som sám, komu v poviedke č. 1 prekáža Ježiš v poviedke č. 2, spomenutý v poviedke č. 1
Všetci, čo to čítali, mi povedali, super, tak má vyzerať moderná poviedka, ale toho Ježiša si tam netrafil. Mám tú poviedku rád, vyrval som ju hlboko zo svojho vnútra, ale možno až z takej hĺbky, že je jasná len pre mňa.
Radšej mal autor do súťaže poslať poviedku č. 2. Ale to by zasa nevyhral. Je to dilema. Aj to romantické vytrhávacie klišé znie lepšie ako opis jedného pekného dňa, ktorý bol taký šťastný, div som nepomrel.

Diagnóza: descriptiva trivialismus redundans, stylistica exitus.
Tereza sa šla osprchovať a ja som zatiaľ umyl riad a prichystal posteľ na spanie. Potom som sa osprchoval ja a na utieranie som použil ten istý uterák, čo ona. 
Ale ja som náročný, takže to treba brať s rezervou.

Čujme aj kritický hlas internetového ľudu k tejto poviedke (to nie ja, to dva citáty):

Len také rozprávanie, nemá to dej, len epizódy z dňa. Nuda. Takýchto domácností je. Kde je tu nejaká hlboká myšlienka? Odkaz pre čitateľa medzi riadkami, veď toto zažívajú milióny ľudí každý deň. Pre mňa málo na poviedku, ani žiadny prekvapivý koniec, len samé klišé.

Táto súťaž je už na smiech, ľudia tváriaci sa na úrovni, avšak potom ocenia poviedku, na ktorú v momente zabudnete, nie je až tak dobre napísaná a je úplne priemerná.

Nuda. Milióny. Klišé. Epizódy. Zabudnuteľná. Priemerná. Porota.

Áno, za všetko môže porota!

Ako mohli vybrať tento plochý brak? Autentický, ale bez štýlu. S chabým obsahom, ale totálne bez formy. Plastický asi ako porno. Podceňujú čitateľa? Nadbiehajú priemernosti? Preferujú príbehy zo Života? Slnkom prežiarené rodinné prípady? Ide o konšpiráciu neosvietených iluminátov s mimotextovými motiváciami? Glorifikáciu človeka-milión v situáciách-milión? Návrat ku krásnej literatúre? Čo to má znamenať?!

To je jedno. Je to prúser. Galiba. Gýč. Gýč. Gýč. Odbornou porotou potvrdený gýč.

Nechal som sa uniesť. Ja viem, že autor to myslel dobre. Ale ako mu na to mohla skočiť porota?

Radšej zlá, ale úprimná literatúra, ako dobré spisovateľstvo?!

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Úradný prekladateľ (angličtina).

Blogy

|

Už viac ako 103885 z vás dostáva správy e-mailom