Nálepka „alergik“

Sú fakty, ktoré sú nám všetkým známe. Počty alergikov sa neustále zvyšujú, tento trend platí v celosvetovom meradle, ale týka sa aj nás na Slovensku. Prieskumy hovoria, že počet alergikov za posledných sto rokov sa dostal z pol percenta na viac ako 40 percent.

Keď sa trocha zamyslíme nad prvými vetami, môžeme skonštatovať, že sú to skutočne úctyhodné čísla. Ak patríte medzi tých šťastnejších, ktorí ešte nepodľahli, netešte sa priveľmi, ani vy nie ste mimo hru. Alergické ochorenia nás môžu dobehnúť v akomkoľvek veku, dokonca aj v podstatne vyššom, kedy by sme s niečím podobným už určite nepočítali. Je to realita, ktorá sa dotýka nás všetkých, nikdy nevieme, kedy sa ocitneme na opačnej strane barikády a budeme sa musieť trápiť s tým, čo sa nás doteraz netýkalo. Áno, celkom určite sme to počuli z médií, prečítali niekoľko článkov na internete, ale to bolo všetko.

A potom príde ten deň, keď sa stane čosi, čo nás samotných, alebo našich príbuzných zaradí do tejto kategórie. Tragédia to nebude, samozrejme, že nie, veď nemáme žiadnu smrteľnú chorobu, dostali sme len nálepku „alergik“. Je tam toho, budeme sa s tým musieť naučiť žiť, naučíme sa vyhýbať tomu, čo nám robí zle. Pri tejto vete sme ešte plní optimizmu, veď na svete sú aj horšie veci. Áno, ale tu sa naše trampoty ešte len začínajú, z ambulancie odborného lekára sme veľmi múdrejší nevyšli, v hlave nám víria samé otázky. Otázok veľa, odpovede žiadne, napadne nám internet, tam sa dnes nájde všetko. Sadáme za počítač, za oknom sa pomaly zmráka a my ešte stále nie sme múdrejší. Dobre niečo sme už našli, čosi pochopili, ale je toho strašne veľa a akosi nám to celé splýva. Zisťujeme, že jeden alergén kríži s ďalšími a nasleduje dlhšia reťaz možných nepriateľov. Podľa priloženého popisu nám to môže robiť problémy, ale aj nemusí.

Tak ako sa v tom zorientovať? Vraj si to musíme vyskúšať na sebe a postupne zaraďovať do jedálnička. Múdro povedané, lenže mamička strávila čas surfovaním, otecko je do noci v práci a z izby sa ozýva mrzuté dieťa, je hladné. Osirelá kuchyňa spolu s chladničkou ponúka rôzne možnosti, lenže to čo bolo včera, dnes už neplatí. Asi treba skočiť do obchodu, ani ďaleko to nie je. Matka tlačí veľký nákupný vozík, dieťa zatiaľ poslušne cupitá povedľa, cesta pomedzi regále sa začala. Tento nákup má akúsi zvláštnu príchuť, čo vlastne kúpiť? Už prešli niekoľko uličiek a vozík zíva prázdnotou, žeby nič nemali? Ale kdeže, to sa len bezradná matka nevie akosi zorientovať. Berie do ruky jeden výrobok za druhým, dešifruje zloženie napísané mini písmom a vracia ich naspäť. Vyberavá nie je, to určite nie, podľa zloženia ani jeden nevyhovuje.

Hurá, aspoň výber rastlinných mliek je celkom slušný. Prehnaný optimizmus nie je na mieste, vyhovuje len jediné, aj to len možno. Dieťa už začína byť skutočne otravné, možno ešte aspoň pečivo. Hm, nie, dnes to bude bez neho, možno neskôr. Ešte vystáť rad do pokladne a rýchlo domov, pri pohľade na tri veci položené na páse pokladne sa jej do očí tisnú slzy, snažila sa.