Naliehavá korešpondencia otca so synom
Kniha, ktorá sa pred nedávnom dostala na pulty kníhkupectiev je zbierkou listov, ktoré si Dežo vymieňal so svojim synom Kubom počas posledného roku cesty, na ktorej ho spaľovala „tá Vec“. Okrem posledného listu, ktorý píše Kubo otcovi takmer po dvadsiatich rokoch, boli všetky napísané v rokoch 1994 – 1995, hneď po tom, ako sa k Dežovi nasťahoval jeho dospievajúci „prisúdený“ syn.
Deža Ursinyho poznáme predovšetkým ako speváka a hudobníka, ktorého tvorba patrí medzi to najlepšie z tuzemskej hudobnej scény vôbec. Mohli sme sa s ním stretnúť i prostredníctvom jeho filmovej dokumentárnej tvorby, alebo v knihe Mariána Jaslovského (Dežo Ursiny. Pevniny a vrchy), či ako s postavou Štrpkovho románu Rukojemník. Okrem toho mal čitateľ možnosť spoznať Deža aj zo vzácnych listov, adresovaných Zdenke Krejčovej (Moja milá pani. Listy Zdenke Krejčovej), ktoré vyšli knižne v roku 2007 v Artfore. Dnes máme príležitosť stretnúť sa s ním znova, vďaka knihe Ahoj tato – Milý Kubo. Tento raz Deža spoznávame ako otca.
Písať recenziu na knihu, ktorá bola pôvodne osobnou korešpondenciou medzi dvomi ľuďmi mi príde ako veľmi hlúpy nápad, pretože nejde o texty, ktoré boli písané pre cudzích čitateľov. Čítanie takejto knihy je nazeraním cez plece pisateľa a pôvodného adresáta, vpustením do ich intímneho sveta. Preto sa obmedzím len na niekoľko postrehov.
Básnik Štrpka knihu v predslove charakterizuje ako „vzájomnú, naliehavo potrebnú korešpondenciu“, ako „listy, ktoré často prosto putovali, bez poštovej známky, po dlhej chodbe z jednej izby do druhej, v ich byte na Fedákovej 24“. Kniha skutočne zachytáva „písomné a vzájomné sabaobjavovanie“ dvoch mužov – chlapca a chlapa, ktorí prostredníctvom listov komunikujú o veciach, o ktorých by sa snáď ostýchali rozprávať nahlas. A tak papier v tichu písania prijíma ich slová, ktoré zároveň konzervuje pre večnosť tak, ako by to rýchlo odznievajúce slovo rozhovoru nedokázalo.
Dežo je otcom, ktorý sa snaží synovi odovzdať svoju múdrosť a pripraviť ho na život. Okrem nadčasových vecí preberajú aj problémy, ktoré prináša všedný deň a vzájomná domácnosť chorého a zaneprázdneného otca so šestnásťročným synom. Spolu zdieľajú proces neustáleho stávania sa a boja so svojimi slabosťami.
Listy sú formou komunikácie, ktorá sa v knihe stáva zároveň literárnym žánrom. Tvoria tak záznam určitého časového úseku konkrétnych ľudských životov. Zaujímavým čítaním tejto vzácnej knihy môže byť paralelné čítanie knihy Moja milá pani, pretože sa v istom úseku prekrývajú a dopĺňajú. Vytvárajú tak akýsi meta-text. Kniha je inak útla a je teoreticky možné prečítať ju na jeden nádych. V takomto prípade je však potrebné čitateľa upozorniť, že mu hrozí akútne vyrazenie dychu. Aj opakovane.
Na záver krátka ukážka, ktorá zachytáva atmosféru knihy:
Za tých päť mesiacov som sa toho veľa naučil, ale veľa som vytrpel a často mi je úzko a ani si nevieš predstaviť, ako mi je teraz, keď píšem tieto riadky. Ja viem, že mám veľa chýb, ale nemôžem sa zmeniť zo dňa na deň, aj keby som bol najradšej, keby to tak šlo. Bohužiaľ nejde. […] Nikdy som necítil takú vnútornú zmenu ako posledné mesiace, ale všetko je pre mňa zachmúrené. […] Teraz som iný, ale nie vždy sa mi to páči. Prestávam si rozumieť s najlepším kamarátom, už nemám nikoho úplne, úplne blízkeho, iba seba. Lenže moje JA často nevie odpovedať na otázky, ktoré mu kladiem.
Tvoj Kubo
(s. 23-24)
Neznepokojuj sa príliš tým, že v poslednom čase sa cítiš hodne sám. Je to nevyhnutný sprievodný znak toho, že sa prehlbuješ, že dospievaš. Never tým, čo tvrdia, že samota je chyba, že je zlá. Nie je to pravda. Každý z nás je tvárou v tvár svojmu osudu sám. Skús sa radšej učiť brať samotu ako priestor nerušeného ticha, toho úrodného ticha, v ktorom v pravý čas vzklíči odpoveď na všetky oťažievajúce otázky – ako šíri priestor Tvojho JA, práve toho JA, ktoré Ťa v týchto časoch zavše nechá trápiť a neodpovedá… Ale ver, že všetko má svoj čas. A okrem toho som tu aj ja, aj mňa sa čo-to môžeš opýtať, ak máš chuť a guráž. […]
Mám Ťa rád.
Tvoj tato
(s. 28-29)
Dežo Ursiny, Jakub Ursiny
Vydal: filmotras, 2015
Počet strán: 80
Väzba: brožovaná
ISBN: 978-80-971369-2-5
