Denník N

Náramky pre odsúdených. Zbytočnosť, alebo nepochopený prelom v súdnictve?

Trochu v úzadí rušenia Mečiarových amnestií zostala „kauza“ monitorovacích náramkov pre odsúdených, ktorým boli uložené alternatívne tresty. Na začiatku bolo Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2012-2016, podľa ktorého sa malo ministerstvo zamerať na možnosti zvýšeného ukladania alternatívnych trestov a na prevenciu trestnej činnosti. Trestné právo síce už od roku 2006 rátalo s možnosťou ich využívania, ale k praktickej realizácii nikdy nedošlo. Projekt zavádzania náramkov bol z rozhodujúcej časti financovaný z eurofondov. Pôvodný rozpočet projektu predstavoval sumu maximálne 26,7 mil. eur, čo vychádzalo zo štúdie uskutočniteľnosti a zodpovedalo kalkulácii pre 2 000 elektronických náramkov ročne. Okrem týchto výdavkov boli čerpané aj minoritné zdroje z kapitoly ministerstva spravodlivosti na hardvér a softvérové licencie vo výške 358 800,- eur, v súlade s pravidlami Európskej komisie. Už samotná príprava zavádzania náramkov bola na slovenské pomery „škandalózna“! Obstarávaniu nepredchádzal výber „náramkového poradcu“, ktorý by za milóny € odporučil, či ich majú nosiť odsúdení trebárs na pravej, alebo ľavej ruke. Prípadne akú farbu odporúča poradca, aby ladila s oblečením potrestaných. Takýto postup bol v príkrom rozpore s vtedajšími zvyklosťami a hrubo urazil nástenkárov, majiteľov garážových firiem, „držiteľov“ know how Tiposu, či poradcov v rezorte dopravy, ktorí majú za milóny € vypátrať, čo potrebuje naša doprava. Možno navrhú, aby sme začali jazdiť vľavo, alebo stredom vozovky, možno kvôli zvýšenie bezpečnosti prídu so zlepšovákom, aby sme výhradne cúvali. Alebo terajší tender ministerky pôdohospodárstva za 60 miliónov €. Tender, ktorý ministerstvo vypísalo na „poradenské služby v oblasti laboratórií, stavieb, inžinierskych služieb, poistenia, elektrických, elektrotechnických a ďalších zariadení, strojov, softvéru, vzdelávania, ale aj právne a ekonomické poradenstvo“. Poradenské služby, treba zdôrazniť! Inými slovami, za 60 mega poradí súkromná firma ministerstvu, ako ďalej v spomínaných oblastiach. A zodpovednosť budú niesť zamestnanci rezortu! Ale možno sa dozvieme, že sa treba orientovať na vedu a výskum, na ktorý zase pre zmenu už nebudú peniaze, pretože ich „zožrali“poradcovia.

Elektronické náramky tak vybočili z radu slovenských verejných obstarávaní. A veľmi výrazne. Podľa medializovaných informácií, dokonca ministerstvo požiadalo pre uzatvorením zmluvy Úrad pre verejné obstarávanie, aby posúdil legálnosť a vecnú a formálnu stránku  procesu obstarávania. Európska komisia vykonala tiež niekoľko kontrol, kým rozhodla o preplatení celého projektu. Kontrola NKÚ síce konštatovala vo svojej správe okrem iného „že robustnosť systému nadimenzovaná už v štúdii uskutočniteľnosti, nezodpovedala reálnej potrebe a možnostiam využívať náramky pre cieľovú hranicu 2 000 osôb ročne“, ale nad tým sa musia zamyslieť sudcovia, ktorí tieto tresty ukladajú minimálne. NKÚ preto súčasne konštatuje, že „ministerstvo spravodlivosti musí využiť  využiť všetky možnosti, ktorými disponuje, na zintenzívnení využívania alternatívnych trestov, podávaním legislatívnych návrhov na zmeny v trestných kódexoch, ktorými sa rozšíri spôsob využitiza ESMO v trestnom a civilnom konaní, pokračovaním v školeniach sudcov a prokurátorov, ako aj probačných a mediačných úradnov“.

„Problémovosť“ náramkov tak spočíva aj podľa môjho presvedčenia predovšetkým v neukladaní týchto trestov súdmi! Pokiaľ by súdy ukladali v zodpovedajúcom rozsahu alternatívne tresty, bolo by zavedenie monitorovacích náramkov prelomovým a predovšetkým nevyhnutným krokom v justícii. Minimálne preto, že sa píše 21. storočie a lámanie na kolese, alebo priväzovanie k stĺpu hanby už vyšli (v niektorých prípadoch bohužiaľ) z módy. Počet 2 000 náramkov, ktorými ministerstvo spravodlivosti disponuje, by napríklad kľudne vyriešil aj problém s domácimi násilníkmi, či s futbalovými chuligánmi. Tí druhí by sa mohli v pokoji domova pozerať na zápas svojho milovaného klubu, akurát by v návale „spravodlivého hnevu“ miesto hlavy súperovho fanúšika, mohli rozbiť akurát tak vlastný televízor.

Kým sa súdy „neodvážia“ udeľovať v rámci trestov ich nosenie, budú náramky úplne zbytočným predmetom špekulácií, domnienok a dohadov.

Ale toto je už legislatívno-metodická parketa ministerstva spravodlivosti.

P.S. Neviem prečo, ale „kvalifikované“útočenie na náramky vo mne vzbudzuje podozrenie, že „niekto“ asi prišiel o skvelú zákazku na výstavbu novej väznice pre 2 000 odsúdených…

Teraz najčítanejšie