Náš politik a jeho 20% z našich daní v jeho súkromnom vrecku

Tak si sadnite na lávku, poviem vám jednu.. No príbeh.

Chlapík, ale pokojne to mohla byť aj devucha, sa zamiloval už v mladosti do zlievárenskej práce. Mal rád prácu pri horúcej peci s roztavenými zliatinami. Keď ich nalieval do foriem, cítil sa ako stvoriteľ. Pod jeho rukami vznikali užitočné veci, ktoré potešia mnohých ľudí.

Tento občan bol primerane poctivý a primerane zodpovedný. Chodil k voľbám, keď bolo pekne či mal čas. Kohosi si vybral a hodil to tam. Vybral si svojho zástupcu, ktorý sa mal namiesto neho starať o veci, ktorým pramálo rozumel.

Ale to, že fungovaniu štátu, školstva, princípom zdravotníctva nerozumel, to by nebolo to pre neho najdôležitejšie. Veď nejakú všeobjímajúcu predstavu si vie urobiť. Čo pre neho bolo ale dôležité – strašne ho nebavilo kadejaké manažovanie, schôdzovanie, rozhodovanie. On miloval svoju prácu zlievača. A chcel sa jej naplno venovať až do dôchodku.

Náš chlapík, ale pokojne to môže byť aj devucha, si vybrala zástupcu, svojho zástupcu, ktorý hovoril, ako by chcel upraviť a viesť pre neho, pre zlievačov, dôchodkový systém. Oslovil ho nápad práve tohoto zástupcu, veď aj on, zlievač raz pôjde do dôchodku a vlastne sa na to aj tešil.

Po voľbách sa stala ale zaujímavá vec. Náš chlapík veľmi dobre vedel, že si volí svojho zástupcu. A veľmi dobre vedel, že ten jeho zástupca bude z daní občanov dostávať za túto prácu pre nich akýsi plat. A tak veľmi prekvapilo nášho zlievača, že raz ráno prišiel do jeho zlievačskej haly majiteľ firmy v ktorej dlhoročne pracoval so slovami:

„Hej, chlapík (ale pokojne to mohla byť aj devucha), vieš, že chceme rozšíriť výrobu. A tak sme požiadali štát, aby nám pomohol s podporou nových pracovných miest. Ale ten zástupca, čo sme si ho zvolili a čo nám sľuboval, že sa postará, aby sme tú podporu na nové pracovné miesta dostali, tak chce za to svojich 20% z dotácii. Takže pre tvojho syna, už na podporu jeho pracovného miesta neostane.“

Náš zlievač sa cítil akýsi zmätený. Doteraz išlo všetko fajn. Majiteľ fabriky sa dobre poznal s budúcim politikom. Zlievač pracoval poctivo s nasadením a dokonca s radosťou, takže firma v ktorej pracoval bola úspešná a mala potenciál.  Politik mu sľúbil, že nové pracovné miesta podporí a mojiteľ fabriky naisto počítal aj s chlapíkovým, ale pokojne to mohla byť aj devucha, synom.

Tak prečo jeho syn, ktorého roky viedol k láske k práci zlievača, práci svojho deda a otca, prečo bude nezamestnaný? 

Od tej chvíle sa to akosi všetko zopsulo. Jeho syn, s vidinou nezamestnanosti začal hľadať útechu v alkohole. Flákal sa, prepíjal podporu v nezamestnanosti.

Jeho otec, náš šikovný zlievač, ale pokojne do mohla byť aj zlievačka, sa obrátil na nášho politika, nech mu poradí, čo so synom. A ten mu poradil:

„Vieš ty čo, máme tu také zariadenia, kde tvojho syna privedú na tú správnu cestu.“ 

A náš politik vzápätí pomohol s umiestnením zlievačovho syna do jedného konkrétneho zariadenia. Už bol dopredu dohodnutý s jeho riaditeľom, že z každej ročnej štátnej dotácie na každého chovanca, ktorého mu zabezpečí dostane svojich 20%.

Riaditeľ tohoto zariadenia hovoril nášmu politikovi, že by sa zišlo opraviť budovy. A náš politik zas pocítil možnosť pre svojich 20%. Dohodol dotáciu pre spriatelenú stavebnú firmu, ktorá isto iste vyhrá s presne 3€ rozdielom verejné obstarávanie. A on získa svojich 20%.

Keď sa náš chlapík, ale pokojne to mohla byť aj devucha, pýta svojho zástupcu, prečo sa cesta do ich dediny len pláta, prečo nevymenili celý asfaltový koberec, tak mu politik vysvetlil, že stavebná firma vyčíslila rozdiel v nákladoch na cca 20%. Proste im chýba asi 20% peňazí, aby mohli urobiť generálku.

A tak sa náš chlapík, ale pokojne to mohla byť aj deva, dozvie, že keby sa zvýšil príjem do štátneho rozpočtu o 20%, tak by sa mohla opraviť cesta do jeho dediny poriadne.

A tak, keď príde čas volieb, náš zlievač si zvolí svojho zástupcu, ktorí mu pomohol s liečením jeho syna a za o 20% vyššie dane prisľúbi opravu cesty do ich dediny a podporu aj na tie pracovné miesta, na ktoré sa v predošlom volebnom období nedostalo.

Ale chyba lávky, náš chlapík, ale pokojne to mohla byť aj devucha, ochoreli, A museli zo svojich peňazí doplatiť tých 20% za lieky, ktoré chýbali z poistenia, keďže z centrálneho nákupu náš politiky skásol svojich 20%. Náš politik a jeho 20%. 

Politik, ktorého si dobrovoľne s vidinou štátnej dotácie na pracovné miesto pre svojho syna kedysi dávno, dobrovoľne bez pištole na spánku, zvolil chlapík, ale pokojne to mohla byť aj deva, za svojho zástupcu, aby sa jeden plat viedol za neho jeho vlastný štát.

Koniec príbehu.

Skúste porozmýšľať, kto s radosťou dáva dvadsiatok do vačku politikom

Občania Slovenska si 3x zvolili politikov strany Smer a SNS.  A cítime sa šťastne, keďže už teraz, na tretíkrát predsa už musí dôjsť aj na tú našu cestu do tej našej dediny, na to naše pracovné miesto v jaguáre, na to naše…. Za tých 20% sme si ich kúpili.

Možno stačilo, porozmýšľať, aby si náš chlapík, ale pokojne aj deva, zvolili takého svojho zástupcu, ktorý si tých 20% nehodí do svojho súkromného vrecka.

Opýtajte sa, odkiaľ má na svojich účtoch peniaze váš volený zástupca, ktorého ste si vybrali, aby viedol pre vás tento štát. Netvárte sa ako by ste nerozmýšľali, keď vás prosím o takúto jednoduchú vec.

Ja viem, vy skúsite porozmýšľať a nebojíte sa opýtať. Kaliňáka, Fica, Bugára, Glváča…  A naši politici nepotrebujú schovávať svojich 20% a tak otvorene pristúpia pred kamery…

Tak jednoduché to je

Otvorená spoločnosť, práca za plat. Motivácia službou spoločnosti.

Áno, tak jednoduché to dnes je!

Za tých 20% mohla stavba výrobného parku prebiehať o 50-80km na východ, niekde za Detvou, bližšie k Veľkému Krtíšu a Rimavskej Sobote.

Za tých 20% mohla byť diaľnica za Zvolenom…

Za takto ušetrených na podporu okresov Veľký Krtíš a Rimavská Sobota mohla superdotácie na pracovné miesto dostať fabrika v Rožňave.

Za našich 20%...

Na tomto stojí moja politická vízia

• Otvorená spoločnosť.
• Práca za plat.
• Motivácia službou spoločnosti.
• Priestor pre odborníkov.
• Liberálne princípy.

Mám vieru presne v to, v čo veril aj TGM: Nebáť sa a nekradnúť.
Mám vieru presne v to, v čo veril aj Gándhí: Keď robíte dobrú vec, ľudia sa odniekiaľ sami objavia a pridajú sa.

Otázka neznie, či chodiť k voľbám.

Otázka znie, kto iný sa má o Slovensko starať, ak nie my. Nik iný to za nás neurobí. Nie je žiadne oni. Sme len my. My si za to môžeme, ako vyzerá  Slovensko.

Pod čiarou: Videli ste film „Vykúpenie z väznice Shawshank“? 

Viac mojich politických textov na mojom politickom webe www.politik.pilnik.sk. Ak chcete sledovať aj ďalšie moje politické vyjadrenia, staňte sa fanúšikom mojej facebookovej stránky.