Denník N

Naše predsedníctvo zatieni návrat totality

Ficovláda napriek tomu, že v jemných obmenách a s malou prestávkou vládne desať rokov, sa opakovane dožadovala paktu neútočenia na prvých sto dní svojho pôsobenia. Sto dní práve vypršalo, ergo tento závažný argument budú musieť nahradiť iným, rovnako relevantným. Ťažko povedať, s akou banalitou prídu.

Zostávajú fakty. Minister vnútra je vyšetrovaný preto, že si podľa indícií mal deliť kontraband s daňovým podvodníkom. Premiér tejto krajiny býva v jeho byte, ktorý si buď kúpil alebo prenajal. To nikto nevie, lebo odmieta zverejniť podrobnosti zmluvného vzťahu s týmto človekom.

Minister vnútra zahmlieva, či boli jeho státisícové pohyby na účte splátkami pôžičky alebo výplatou pohľadávok alebo ký fras, na čom v hrubej podstate vôbec nezáleží, pretože ako verejný funkcionár má mať účty čisté ako ľalia a všetky závažné pohyby na nich má uvádzať v majetkovom priznaní ústavných činiteľov. No z tohto zdrapu papiera sa samozrejme nič nedozvieme.

Z toho vyplýva, že ústavní činitelia, ich lobistické aktivity, korupčné aktivity a ich podozrivé finančné transakcie nie sú podrobované žiadnej kontrole. Je na ich dobrej vôli, čo do majetkového priznania napíšu. Správnosť týchto údajov nie je pod žiadnym dozorom.
A bankám evidentne lichotí, keď si v nich takýto prominenti otvoria účty. Napriek striktnému zákonu žiadne podozrivé pohyby na účtoch nehlásia. Načo švajčiarske kontá, keď sa dá vylobovať lojálnosť domácich bánk?

Istota právnej neistoty utvrdila nejedného ústavného činiteľa v tom, že je beztrestný. No ak kradnutie a podvádzanie prekročí istú mieru nenápadnosti, stane sa zákonite predmetom verejného záujmu. Túto krehkú hranicu si Kaliňák s Ficom neustrážili. Možno sa ešte podarilo horko ťažko vysvetliť, prečo má premiér Slovenska hodinky stonásobne drahšie ako prezident USA. Ale len veľmi ťažko sa vysvetľuje vlastnenie drahých a okázalých nehnuteľností v najlukratívnejšej štvrti hlavného mesta.

Najvyšším nadriadeným všetkých vyšetrovateľov, ktorí by mali zbierať dôkazy o korupcii je Róbert Kaliňák. Samozrejme s neobmedzenou právomocou riešiť personálne výmeny podľa ľubovôle. Koaliční partneri SMERU zdôvodňujú svoju podporu Kaliňákovi tým, že zatiaľ nič nie je vyšetrené ani dokázané. Buď si z nás  všetkých robia srandu alebo sa tak veľmi boja. Na ich naivitu to zvaľovať nemôžeme. Veľmi dobre vedia, ako takéto vyšetrovanie dopadne.
Róbert Kaliňák je v absurdnom konflikte záujmov. Preto ho opozícia žiadala, aby zo svojho postu ministra vnútra a teda najvyššieho šéfa policajtov a vyšetrovateľov odstúpil. Pretože za súčasného stavu nie je možné, aby bola kauza týkajúca sa jeho samého nestranne vyšetrovaná.

Diablov advokát, by im poradil, aby sa kauzy „Kaliňák“ zbavili rýchlym rezom. Nech odstúpi z funkcie. Veď aj tak dosadí na svoje miesto bábku, ako sa už  niekoľkokrát pri nominovaní ministrov stalo. Riadiť bude on spoza opony a rovnako sa aj tak nič nevyšetrí. Ľuďom by zatvorili ústa a tí by v blahej nádeji čakali na výsledky vyšetrovania až do zabudnutia.

Lenže už ani toľko nie sú schopní urobiť. Vzťahy v SMERe sú zrejme veľmi zlé, keďže si premiér predsavzal, že Kaliňáka musí podržať za každú cenu. Aj za cenu najvyššiu. Nemajú dostatočne lojálneho človeka. Pod pokrievkou je asi veľa smradu, čo by nemusel zvládnuť ani ten, ktorý by tam bol posadený pre dojem. Silové zložky treba chrániť silou. Aj za cenu najcennejšiu – stratu preferencií.

Koaliční partneri SMERu sa zamotali do zväzku, z ktorého dúfali, že im budú plynúť výhody. Pakt zrejme znel – nelezme si do kapusty. A toho sa zaryto držia.

Sú však v poslednom ťažení. O Moste sa rozpráva, že ich stratégia do nasledujúcich volieb je, zlúčenie sa  s SMK. Ich preferencie sa nebezpečne dotýkajú hranice zvoliteľnosti. Tým síce diskvalifikujú konkrétne persóny so slovenskou národnosťou, ale zjednotia elektorát na juhu Slovenska. To dá nejaké dve percentá navyše.

Strana Sieť je mŕtva záležitosť, ktorá si v nasledujúcich voľbách bude pýtať od občanov poverenie niekde v tichosti zomrieť. Lojálnosť jej členov k vláde je teda na výsosť pochybná. Poslanecký klub je rozpadnutý a z toho vyplýva jedna závažná skutočnosť. Táto vláda je vládou menšinovou. Lebo visí na šnúrke od gatí nielen oligarchov, ale i jednotlivých poslancov, ktorí nie sú viazaní Koaličnou dohodou, pretože sú nezaradení. Koaličná dohoda, ktorú podpisoval v mene Siete Procházka, je teda bezcenným papierom. Ako budú prechádzať vládne návrhy je otázne.

SNS je oriešok, ktorý bude rozlúsknutý podľa okolností. Jána Slotu na čele strany vystriedal Andrej Danko. Spočiatku sa zdalo, že výmenou lídra sa mení celá strana aj jej obsah. No ukazuje sa, že samotný pán Danko je stelesnením všetkého toho, čím SNS kedysi bola. Bezobsažná forma, ktorá má hejslováctvom prikryť veci, ktoré sa odohrávajú v zákulisí.
Pán Danko prepožičal svoj post predsedu parlamentu k tomu, aby manipuloval pravidlami. Či už z vlastnej iniciatívy alebo z poplatnosti vodcovi najsilnejšej strany si privodil osobnú blamáž. Predpoklad je, že zo SMERu prišla inštrukcia, aby urobil všetko pre to, aby rokovanie o odvolaní Kaliňáka neprebiehalo v prvý deň predsedníctva Slovenska v Rade EÚ.
Predvečer dňa D predseda NR SR  Danko teda našiel absurdný dôvod na prerušenie schôdze. Tým dôvodom bol pokojne a nehybne ležiaci transparent na koberci v rokovacej sále. Na situáciu mu nepasoval žiaden paragraf Rokovacieho poriadku. Preto v priebehu dvoch dní niekoľkokrát menil verzie svojho zdôvodnenia toho, prečo  to urobil.

Verzia I. – že na poslaneckom grémiu malo byť dohodnuté, že plagáty do sály nepatria. Taká dohoda nikdy nevznikla.
Verzia II. – on je samozvaný ochranca kultúry parlamentu a on zo svojej moci môže prerušiť schôdzu, ak vyhodnotí…čokoľvek, prečo sa nemá pokračovať v rokovaní. Ani to nie je možné.
Verzia III. –  ústavnoprávny výbor národnej rady musí zmeniť podmienky rokovania parlamentu, aby plagát v sále bol neprípustný. Z toho vyplýva, že za súčasných podmienok nie je v plágát v sále v rozpore s Rokovacím poriadkom.
Verzia IV. – vymyslel príbeh o tom, že v sále sa schyľovalo k násiliu. Nielen poslanci v sále ale aj novinári na balkóne sú svedkami toho, že o čosi také nešlo ani v náznakoch.
Verzia V. – schôdza je prerušená, lebo je zbytočné odvolávať Kaliňáka, keďže opozícia podala návrh na odvolanie Fica. A ak by bol podľa Danka náhodou odvolaný premiér, padne s ním celá vláda aj Kaliňák. Keď však vo štvrtok prerušil Danko schôdzu, nemohol ani len tušiť, že opozícia podá návrh na odvolanie Fica. Pretože tento návrh bol podaný práve preto, že on zablokoval aktuálnu schôdzu.

Toto si nedovolil ani Mečiar, ktorý je históriou vnímaný ako despotický diktátor. Ani jeho neslávna éra dnes zvaná mečiarizmus sa takýmto deštrukčným spôsobom nestavala k rokovaniu v parlamente.
Vládna koalícia používa zo strachu totalitné maniére a arogantným spôsobom pošliapava demokratické princípy tejto krajiny. Ignoruje právo, spravodlivosť ale i morálku a smeje sa obyvateľom tejto krajiny do očí.
Ak vojdú tieto chvíle do histórie, nebude to tým, že Slovensko predsedalo Rade EÚ, ale tým, že arogancia mocných prekročila všetky hranice. Zo slobodnej krajiny sa stáva krajina totalitná.

Definícia:
„Totalita je režim štátu založený na totálnom presadzovaní štátnej ideológie či moci vo všetkých oblastiach, často aj násilnými a bezprávnymi metódami.
Typicky sa totalitarizmom myslí spoločensko-politické zriadenie, pre ktoré je príznačné všeobecné despotické zasahovanie autoritatívneho politického subjektu do všetkých spoločenských oblastí aj do života jednotlivcov.“

Až sem sme sa dostali.

 

Teraz najčítanejšie

Natália Blahová

"Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou, ten kdo do pout jímá otroky, sám je otrok." (Ján Kollár - Slávy dcera)