Násilie v Charlottesville ako prejav mainstreamovej evanjelikálnej teológie v USA
Niektorí kresťania ignorujú nacizmom a bigotným kresťanstvom inšpirované násilie v Charlottesville. Niektorí ho priamo podporujú. Niektorí sa modlia a vyzývajú k modlitbám.
Sú to aspoň tí poslední, ktorí rozpoznávajú, že niečo je „prehnité v kráľovstve trumpizmu.“ Nie je to ale Boh, ktorý má konať na základe nejakých modlitieb. Sú to práve oni, ktorí sú v hlavnej miere zodpovední za nárast bigotnosti, nenávisti k inakosti svojou podporou súčasnej politickej reprezentácie. A tak na mieste nie sú ich, naše, modlitby, ale je to odhalenie teológií, ktoré podporujú a z ktorých vyrastá odsudzovanie akejkoľvek inakosti.
Áno – akejkoľvek inakosti, nielen tej založenej na inej farbe pleti. Rasizmus, založený na chorom výklade Písma bol porazený pred vlastne iba pár desaťročiami. Násilné rozsievanie Božieho kráľovstva mečom ľudstvo zažívalo stáročia. Prenasledovanie inak veriacich kresťanov tu bolo prednedávnom a v sociálnej podobe tu je stále. Substitučná a sakrificiálna teológia bola a je prvotným ospravedlnením prenasledovania Židov v mene „milosrdného“ Boha. Druhotné postavenie ženy v spoločnosti je stále prítomnou realitou. Považovanie LGBTI ľudí za druhotriednych, chorých, posadnutých a ich marginalizovanie, ostrakizácia je v súčasnosti dominantnou agendou náboženských aktivistov.
Sú to práve naše teológie, z ktorých sa rodí násilie ala Charlottesville. Ak náš „Boh“ raz príde a zvíťazí násilím nad zlom, ak potrestá tých, ktorý ho vraj nepočúvajú, ak on sám zorganizuje či schváli priebeh najväčšej genocídy, pri ktorej tzv. neveriaci skončia v pekelných mukách, potom sa nečudujme, že jeho nasledovníci považujú svoje násilie za ospravedlniteľné. Ak Boh sedí na súdiacej stolici a so zlom, ktoré ale mimochodom nemá nič spoločné s náboženskými kódexami svätosti ako ich prezentuje sakrificiálne náboženstvo, sa nedokáže vysporiadať inak ako rozsudkom „vinný“, ak Boh sám problém zla nie je schopný riešiť inak, iba trestom a to trestom ultimátnym, ak on sám je, či bol, zdrojom násilia, nečudujme sa stáročiam náboženstvom inšpirovaným popravám, vojnám a utrpeniu.
A hlavne prestaňme sa k takému Boh modliť. Nepočuje nás. Taký Boh neexistuje. Nie je to Boh, ktorého môžeme vidieť, ako sa sám stotožnil s každým človekom vo vtelení a ako sám vkročil doprostred násilného náboženského blúznenia, násilie neopätoval násilím, ale na kríži sa stal jeho obeťou. Obeťou nášho nábožensky a politicky motivovaného násilia.
Veď „za Boha a za národ“ sa vlastne kričalo už pred dvoma tisícročiami niekde inde.
