Návšteva

Julka rukou pridržiavala dvere, ak ich nezavrie úplne potichu, zbuntoší zvyšok osadenstva. Peter otočený na pravom boku pekne odfukuje a ich veselá dvojka je na tom rovnako, pokrútení ako paragrafy sladko spia. Ešte raz sa zastaví vo dverách, tento pohľad si nemôže nechať ujsť, traja spachtoši zmohuntí horským vzduchom a patričnou námahou.

Len čo sa dostane bezpečne z izby, odomkne vchodové dvere a vyjde von pred chatu. Nádhera, skoré ráno v horách má neskutočné čaro a pre človeka z mesta je to niečo neskutočné. Všade je ešte ticho, život sa len pomaličky prebúdza, aj ona by ešte mohla spať, ale neoplatilo by sa jej to. Aspoň si porobí všetko, čo potrebuje, dnes má v pláne niečo vyprať. Po niekoľkých dňoch sa u nich vždy nazbiera dosť špinavých kúskov a pri deťoch to platí dvojnásobne. Vezme kôpku bielizne a šup s ňou do kúpeľne, potrebuje to stihnúť skôr ako sa z izby ozve krik.

Rukou si pretrie spotené čelo, veru nebolo toho tak málo, vyžmýkané tričká si prevesí cez ruku a vyberie sa na dvor. Zájde za roh, presne takto jej to domáci ukazoval, žltá šnúra natiahnutá na kovovom stojane. Podíde bližšie a postupne povešia jeden kúsok za druhým, slniečko sa už pomaličky ukazuje, popoludní by to mohla mať suché.

V dome je ticho, aspoň cez dvere nič nepočuť, ale opak je pravdou, podriemkáva už len Samko, Peťo s Lukáškom už len vylihujú v posteli. „Dobré ránko,“ privíta ich milým úsmevom. „Ja som už aj vyprala, je krásne, svieti slniečko, aj vietor sa utíšil.“ Peťo sa chystal zareagovať, všimla si pohyb jeho úst, nestihol, Lukáš z ničoho nič nahlas vykríkol. „Nič sa nedeje, to ti tu lezie len taký chrobáčik, hovorí si ucholak, pozri tu má také klieštiky.“ Len čo jedného krikľúňa zaujal ockov výklad o návštevníkovi z prírody, ozval sa druhý, Samko už dospal. Julka rýchlo podíde k nemu a pohladká ho po hlavičke, najvyšší čas vychystať sa a vyraziť do prírody.