Názor Iva Nesrovnala v kauze PKO je irelevantný

 

Nech mi je odpustený tento ironický tón, ale písať o PKO naozaj nestranne, bez irónie a cynizmu, dokáže len poriadne zaplatený právnik. Lebo tu ide o momentálne najlukratívnejší kus zeme v Bratislave. Ale v kauze nejde len o prachy.

Nábrežie Dunaja nám závidia iné veľkomestá, ktoré by sa o svoj verejný priestor starali ako o najvzácnejší potenciál príjmov z turizmu, ale aj potenciál poskytovania kultúry a oddychu vlastným obyvateľom.

Niektorí novinári opäť odprezentovali starú školu žurnalizmu. V článkoch o najnovšej rovine kauzy PKO uviedli len jednostranné informácie o tom, že návrh investora – na mieste budovy PKO postaviť planetárium v tvare dunajskej kvapky, podporuje primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. Informácia, že časť poslancov mestského zastupiteľstva z Bratislavského klubu na čele s Jánom Budajom, je naďalej za zachovanie aspoň torza z budov PKO, v prevažnej väčšine článkov chýba. Chyba. Ale veď oni sa to časom naučia…

Väčšou chybou je postoj primátora. Žiadny primátor mesta v demokratickej krajine by sa nemal poddať tlaku prezentovať vo verejnosti svoj príklon k jednému či druhému návrhu, lebo sa môže dostať do oprávneného podozrenia z klientelizmu. Demokracia nie je spoločenstvo anjelov, ale keď niekto pochybí a chyba sa nedá napraviť, musí odstúpiť. V zmysle zákona by mal primátor navonok vždy prezentovať názor mestského zastupiteľstva a nie svoj. Lebo primátor je služobníkom vôle obyvateľov a nie mienkotvorcom.

Argumentácia môjho názoru podporujúceho zrevitalizovanie budovy PKO:

Vo vyspelom svete sa už nebúra, to je prežitok. Vo svete existuje veľa príkladov odvážnej architektúry: „zo starého nové“.

Turistu, ktorý sa priplaví k nám z Viedne Dunajom, už nenadchneme chrámom konzumu s architektúrou pripomínajúcou obkukaný štýl Zahy Hadid, ani planetáriom, aké stihol už navštíviť v stovkách iných miest. Dnešný turista je zvedavý na atmosféru mesta, ktoré bolo dejiskom niečoho, čo nikdy nezažil. Na Slovensku je tým niečím, okrem iných kúskov histórie – zašlý svet za železnou oponou. Aj pre tento fenomén, každý jeden mladý návštevník Berlína, nevynechá obhliadku Berlínskeho múru. Toto je teraz in. Múdri otcovia Viedne zasa kasírujú mastné sumy od japonských turistov z atmosféry „K&K Nostalgie“ (Kaiser und König Nostalgie).

My sme však nepoučiteľní a posledné torzá našej vlastnej atraktívnosti chceme strčiť do depozitára. Planetárium je dobrý projekt, vhodný na opačnú stranu Dunaja, ktorá je obrovským potenciálom pre architektov a volá po zatraktívnení. A trochu irónie: mne táto dunajská kvapka symbolizuje filozofiu investora: „kvapka ku kvapke“.

Argumentácia názorovej skupiny, ktorá je za zbúranie budovy PKO:

Dokonca aj niektorí poslanci mestského zastupiteľstva sa postavili na stranu zbúrania torza PKO z dôvodov, ktoré ilustruje výrok predsedníčky mestského poslaneckého klubu Bratislava inak – Kataríny Augustinič: „Budova je v katastrofálnom stave, zrelá na zbúranie a mesto nemá peniaze na to, aby budovu zrekonštruovalo.“

Protiargument obyvateľa mesta:

Postoj tejto skupiny poslancov nekorešponduje s očakávaniami obyvateľov mesta, ktorí si zvolili poslancov nie preto, aby sa vyhovárali na nedostatok finančných prostriedkov, ale preto, aby prichádzali s návrhmi hľadania zdrojov. Napríklad v spoločnostiach, ktoré oblepili mesto reklamou ako chorého obväzmi. Napríklad v európskych či iných fondoch. Tento postoj nekorešponduje so zákonom. Aj Rámcový európsky dohovor o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť – je totiž súčasťou nášho právneho systému. Citujem len z jedného článku: článok 11 b) „Zmluvné strany sa pri správe kultúrneho dedičstva zaväzujú vytvoriť právne, finančné a odborné rámce, ktoré umožnia verejným orgánom, odborníkom, vlastníkom, investorom, podnikom, mimovládnym organizáciám a občianskej spoločnosti postupovať spoločne.“

Akýkoľvek perfektný nápad zmeny funkcie a výzoru verejného priestoru nemôže potrieť potrebu kontinuity s kultúrnym dedičstvom, lebo je tvorcom identity obyvateľov. Toto nie je vec názoru, ale vec faktov vyplývajúcich zo zákona.

Revitalizácia alebo násilné presadzovanie vôle investora?

Okrem toho, že mesto vedie spor s investorom o neplatnosť kúpnej zmluvy, investor sa súdi s mestom o náhradu škody za zmarenú investíciu. Vyžadovať náhradu škody od mesta, z ktorého si investor vyrobil „dojnú kravu“, považujem za nehoráznu aroganciu. Ale čo môžeme očakávať od nejakej firmy, ktorá chrbtovú kosť mať nemôže. Tú predsa majú len ľudia. V Bratislave k zbúraniu kultúrneho dedičstva nepotrebujeme teroristov, nám stačia investori!

Legitimita vstupu štátu do sporu

Ak si investor odmieta uvedomiť, čo kúpil a odmieta prevziať povinnosť pripustiť do procesu rozhodovania o premene jedného z najvýznamnejších verejných priestorov Bratislavy aj ostatné zákonom stanovené zložky, je načase, aby zasiahol štát.

Kauza PKO poskytuje predstaviteľom vlády šancu preukázať aktívnemu občanovi, že jeho hlas a vôľa sú podstatné aj inokedy, než raz za štyri roky vo voľbách. Zákon dáva vláde návod na koordinovanie riešenia sporu a poskytnutia finančnej pomoci mestu. Demokratickú legitimitu vstupu výkonnej moci štátu do tohto sporu poskytujú aj európske dohovory (Dohovor o krajine, Dohovor o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť) a záväzky z nich vyplývajúce.

Alebo sme azda tieto dohovory ratifikovali len pre „srandu králikov“?