Denník N

Neapol, Capri a pravá pizza…

Keď sa na Slovensku povie Neapol, myslí sa väčšinou Hamšík.

Našinec toho totiž veľa o Neapole nevie. Nie je to ani Rimini, ani Bibione, ani Lignano Sabbiadoro. Do Neapola sa nechodí tráviť týždňové dovolenky, zväčša to je iba východisková stanica za niečím lepším. Možno to je škoda, možno ani nie. Neapol je prístavné mesto v južnom Taliansku a ten juh je tam teda poriadne cítiť. Divoké, šialené, bláznivé, dotieravé, preplnené, kozmopolitné, špinavé. Mesto s mnohými prívlastkami, s ktorých na prvý pohľad väčšina nie je príliš pozitívnych. I keď má vraj aj svoje svetlejšie stránky.

Neapol dokáže nesmierne potešiť milovníkov chrámov a kostolov. V osemnástom storočí sa o ňom hovorilo ako o meste päťsto veží a v podstate ešte i teraz je to mesto s najväčším množstvom sakrálnych stavieb a pamiatok na svete. Okrem chrámov tu nájdete veľa hradov, historických palácov a múzeí.

Jedným zo symbolov Neapola je Castel Nuovo (Nový hrad). Ide o stredovekú pevnosť, ktorú nechal postaviť Karol I. z Anjou. Stavba sa trošku pretiahla, stavať sa začalo v 13. storočí a skončilo sa v 15., takže stavba v sebe nesie prvky gotiky i renesancie.

Starobylá prímorská pohodová a pokojná atmosféra sa však ešte stále mieša s pamiatkou na ešte nie tak dávne a zabudnuté časy gangstrov a mafiánov. Fotenie čohokoľvek a kohokoľvek nie je samozrejmé a bezpečné. Pokojne sa vám môže v lepšom prípade stať , že vám niekto naznačí, aby ste nefotili, v tom horšom, ak už ste fotku spravili, aby ste ju zmazali, alebo rovno vytiahli a zničili pamäťovú kartu. Fotografovaniu neprospieva ani množstvo vojakov hliadkujúcich pešo po meste so zbraňou v ruke alebo jazdiacich vo vojenských vozidlách po uliciach. Ani Neapolu sa nevyhli problémy s utečencami a trošku citlivejší jedinec sa tam vo večerných hodinách určite necíti najkomfortnejšie, keď sa musí predierať pomedzi mohutných Afričanov, ktorí si práve vtedy na zem rozkladajú svoje plachty plné kabeliek, topánok, hodiniek a iného fejkového tovaru.

Neapolská nákupná pasáž, ktorú intenzívne renovujú a reštaurujú a do ktorej sa ešte pred piatim rokmi chodili vykonávať potreby všetkého druhu a v ktorej sa povaľovali bezdomovci a feťáci. Dnes tam ma svoju prevádzku aj McDonalds.

Via Toledo je hlavná tepna, srdce Neapola, ulica v ktorej nie ste sám sebe pánom. Keď sa do nej raz dostanete, stratíte akúkoľvek kontrolu nad svojím telom. V nej sa nedokážete pohybovať. Masa tiel vás strhne medzi seba a vy sa ňou necháte len unášať. Rozdeľuje  mesto na tú dobrú turistickú časť a na tú zlú, v ktorej v minulosti bývali ľudia, ktorí sa neveľmi priatelili so zákonom. Kvitol tu obchod s drogami, bola to časť mafiánov, zlodejov a dílerov a tento kus mesta ani dnes nie je považovaný za práve to najlepšie (najbezpečnejšie) miesto na spoznávanie Neapola.  Via Toledo a ďalšie preplnené úzke uličky vás prevedú stáročiami a privedú do Neapolského zálivu, ktorý je právom považovaný za jedno z najkrajších miest v Taliansku.

Neapolský prístav je turistami hojne využívaný a každú chvíľu z neho plávajú lode smerom na Capri. Tento ostrov nie je pomenovaný podľa kaprov, určite tam neuvidíte ani jedného. Meno dostal podľa kôz a capov (tal. capro/a), ale tých tam neuvidíte tiež. Zato pri skutočne veľkom šťastí tam môžete stretnúť dajakú tú celebritu. Ostrov je považovaný za jeden z najkrajších na svete, čo má za následok i to, že si na ňom celebrity a známe osobnosti kupujú honosné sídla a vily, a keď si rovno vilu nekúpia, tak si tam minimálne prenajmú apartmány a chodia naň oddychovať. I keď v tej záplave turistov sa o pokojnej romantickej atmosféra asi nedá veľmi rozprávať. Nehovoriac o tom, že ostrov má len jednu jedinú pieskovú pláž, okolo ktorej neustále premávajú vyhliadkové lode plávajúce okolo celého ostrova. Nuž, za krásu sa platí. A doslova. Ak ste boli v samotnom Neapole celkom milo a príjemne prekvapení cenami jedla, suvenírov a v podstate všetkého, tak na Capri na to rýchlo zabudnite, pripravte si peňaženky s oveľa väčšími sumami.

A čo na Capri vidieť?
Prvá, najdôležitejšia a najkrajšia atrakcia je už spomínaná plavba okolo ostrova. Ponúka ju niekoľko spoločností, lode odchádzajú prakticky stále. Celá plavba trvá asi hodinu a pol a máte ju i s výkladom. Pravda, ak rozumiete práve tomu jazyku, v ktorom výklad prebieha. Ak nerozumiete, jednoducho sa kochajte, môžete vidieť azúrovú jaskyňu Grotta Azzurra (ale len zvonka. Dovnútra je čakačka, platí sa zvlášť a vstup je možný na malej zvláštnej lodičke a len vtedy, keď je pekne a more pokojné. Inak kvôli nízkemu stropu a väčším vlnám hrozí nebezpečenstvo poranenia hlavy až bezvedomie. To keď človek ovládajúci lodičku neodhadne ten správny čas na vstup.), skalné útvary Faraglioni, Koziu cestu, malú zátoku Marina Piccola i druhú časť ostrova známu ako Anacapri.

Keď si budete chcieť vychutnať ostrov i po súši, nebude vám v tom brániť nič, iba ak tak čas, ktorý máte k dispozícii. Na prehliadku máte niekoľko možností, buď sa prejdete, alebo sa do vrchnej časti ostrova dostanete lanovkou podobnou tej na Hrebienok, alebo použijete autobusy, ktoré ľudí rozvážajú tak po Capri, ako i Anacapri. Všetko závisí od vašich preferencií. Zhora sú  nádherné výhľady na časť ostrova a more a top atrakciou sú Augustove záhrady. Späť do prístavu, do Marina Grande, sa už môžete vrátiť po svojich. Z kopca to už ide ľahšie. A po ceste si môžete pozrieť domčeky, zdobené bráničky a ploty domácich obyvateľov.

Výhľad z vrcholovej stanice lanovky
Augustusove záhrady. Ponúkajú peknotu vnútri, ale i nádherné výhľady na šíre more…

Celý ostrov je úplne iný ako v podstate susediaci Neapol, minimálne čo sa týka čistoty. Na zemi nenájdete kúsok papiera, žiadnu smietku. Oproti špinavému Neapolu je to úplne iný svet. Na druhej strane je Capri presne ako Neapol rušné a také dotieravo južansko-talianske. Okolo žiadnej reštaurácie neprejdete bez toho, aby vám do ruky nejaký čašník nestrkal  jedálny lístok, aby vás nepozýval na ich špeciality alebo len chladený nápoj alebo kávu. Ak ste hladný a smädný, pokojne si sadnite, niečo si dajte a vychutnávajte. Ak ste hladný a smädný a chcete trošku ušetriť, chvíľu vydržte, vráťte sa do Neapola. Tiež vás budú zastavovať, tiež vás budú ponúkať, len tu na pevnine je všetko o niečo lacnejšie. Dajte si výbornú polievku Minestrone alebo chutné cestoviny. Alebo aj ich pravú pizzu, len nebuďte sklamaní. Ich pizza nie je to isté ako naša pizza. Taliani nevedia piecť takú pizzu, ako ju poznáme a chápeme my. U nás má pizza štyri alebo päť ingrediencií a ešte si na ňu navalíme ďalšie dve. Jeme ju ako hlavné jedlo. V Taliansku nie. Práve tento rok 9. 12 . 2017 sa pravá pizza Napoletana stala súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Pôvodná neapolská pizza uzrela svetlo sveta v roku 1 800 a jedli ju hlavne španielski vojaci a chudobní ľudia. A Taliani ju práve preto pečú stále v pôvodnej receptúre. Na stôl teda dostanete cesto so široko obhorenými chrumkavými okrajmi a len v strede ako v takej mištičke dostanete zmiešané čerstvé rajčiny s pravou mozzarellou. Veľmi sa z toho nenajete, ale stanete sa súčasťou bohatej neapolskej histórie.

Tak dobrú chuť k obedu, peknú nedeľu a celý sviatočný adventný čas…

 

 

Teraz najčítanejšie