Nechutný politický marketing či blasfémia?

Z textu na obrázku sa dozvedáme, že dodávateľom diela je Milan Huľo. Huľo bol donedávna na oficiálnom webe ĽSNS, vedený ako okresný predseda Kotlebovej strany v Malackách.

V súčasnosti kandiduje spolu so spevákom neonacistických kapiel Juden mord a Krátky proces, Rastislavom Rogelom, s heslom „Za zelenú Dúbravku“ v krajských voľbách za ĽSNS.

Milan Huľo sa skutočne nemusí zbytočne okúňať a pokojne sa môže postaviť po boku spomínanej ikony slovenského nazi rocku. Jeho nenápadné spochybňovanie holokaustu a narážka na „židovské nakladateľstvo,“ vystavujú vysvedčenie o jeho názoroch, ktoré sú evidentne kompatibilné s názormi Rastislava Rogela.

Huľo zdraví „Na stráž,“ ctí si prezidenta vojnovej Slovenskej republiky, ThDr. Jozefa Tisa a jeho popravu označuje za justičnú vraždu.

V apríli toho roku s ním mala nepríjemnú skúsenosť reportérka televízie Markíza, ktorá robila reportáž o akcii členov ĽSNS pri Tisovom hrobe. Tam na ňu verbálne zaútočil práve Milan Huľo slovami: „Čo židovka, nevieš sa modliť že?“ Spomínaná reportérka má zvukový záznam incidentu a je ochotná kedykoľvek ho dosvedčiť.

Zaujímavý je aj Huľov status, v ktorom sa vymedzuje voči stanovisku usporiadateľov Sviečkovej demonštrácie. Okrem primitívnych útokov na KDH a zmienky o Sorosovi, ma zaujala najmä táto časť: „Zazlievam mnohým cirkevným hodnostárom aj niektorým kňazom, že nevedia vyjadriť svoj jednoznačný postoj k prvej Slovenskej republike a k nášmu prvému prezidentovi Jozefovi Tisovi. Poznám vysokých cirkevných predstaviteľov a mnoho kňazov, ktorí majú k tomuto obdobiu kladný vzťah, a neboja sa ho prejaviť v kruhu ľudí ktorým dôverujú, ale inde radšej mlčia a verejne sa nevyjadrujú.“

Priznám sa, že by ma zaujímalo aký postoj by zaujali zmieňovaní cirkevní hodnostári a kňazi, ktorí majú kladný vzťah k odobiu Slovenského štátu, ale aj ostatní veriaci hlásiaci sa k rímskokatolíckej cirkvi k zneužitiu Panny Márie na nechutnú politickú reklamu, premaľovanie piety v ktorej Mária drží na kolenách svojho umučeného syna, Ježiša Krista na zeleno a pridanie dvojkríža v podobe, v akej ho používala Hlinkova garda. Ako aj umiestnenie takto vytvoreného paškvilu vedľa znaku strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.

Podobným prípadom je zneužitie anjela, ktorý zdobí Anjelsky hrad – Hadriánovo mauzóleum v Ríme.

Pozrime sa aspoň úchytkom na toho, koho paškvil propaguje. Nie je ním nikto iný ako Anton Čulen, ktorý sa ako kandidát ĽSNS na ombudsmana, preslávil týmto výrokom: „Čo sa týka nejakej rasovej otázky, ja patrím k bielej rase, ja svoju rasu milujem, som rád, že som biely, nechcel by som byť čierny, hnedý alebo kakaový. … Ja som fašizmus nikdy nepodporoval. Doma sme mali tisíce zajacov, sliepky, nezabil som ani jedného. Ja neviem teda, v čom by som bol ten fašista.“

Anton Čulen je známy aj tým, že v roku 2013 neúspešne kandidoval na župana v Bratislavskom kraji za stranu Magnificat Slovakia, ktorej príspevky však už na webe nenájdete.

Rozhovor s ním však sa však dá nájsť tu.

Anton Selecký, bývalý disident, v súčasnosti šéf antisemitského, proputinovského a prokotlebovského spolku Magnificat Slovakia, za ktorého politickú odnož v minulosti Čulen kandidoval a jeho vyjadrenie po voľbách v roku 2016. Ani tu popri odióznom chválospeve na Kotlebu nezabudol nepatrične ťahať za nohy Pána Boha a Sedembolestnú.

Selecký na spoločnej fotografii s Kotlebom. Samozrejme upravenej. Originál je podstatne prozaickejší.

V súčasnosti sa Anton Selecký, ako sa zdá, pripravuje na posledný boj síl dobra a zla, hodný epického záveru Tolkienovskej trilógie. V rámci prípravy zatiaľ hliadkuje s lacnou lowcostovou vzduchovkou a odhodlaným výrazom v tvári, spolu so zatúlaným bocianom, kdesi na záhumní.

Po voľbách v roku 2016, v ktorých Anton Čulen kandidoval za Kotlebovu ĽSNS, mu cirkev neobnovila kánonickú misiu pre výučbu náboženstva. Následne sa zviditeľnil spolu s poslankyňou Natáliou Grausovou, ktorej robí asistenta, aj agresívnym pokusom vniknúť na školské predstavenie hry Natálka.

Podobne ako Čulen, aj MUDr. Grausová sa preslávila výrokom v parlamente, keď o prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky  povedala: „Bol to náš prvý prezident po Svätoplukovi.“

Pod videom, ktoré v škole natočil Igor Cagáň a jeho hlavnými „hrdinami“ sú poslanyňa za ĽSNS Grausová a jej asistent Čulen, je doposiaľ aj táto reakcia: „Blahorečiť špinavu ciganku ako svetu mučednicu je apsolutne a verim že to skor či neskor bude mat v buducnosti dohru ved‘ to za stalo V Českej Republike prečo to riešia na Slovensku.“ Autor videa Cagáň, Čulen, ani Grausová sa od tejto reakcie doposiaľ nijako nedištancovali.

Chcem veriť, že zneužitie Ježišovej matky na nechutnú politickú reklamu, nezostane bez reakcie duchovných a veriacich kresťanských cirkví pôsobiacich na Slovensku. Najmä najväčšej z nich, rímskokatolíckej, lebo autor paškvilu aj kandidát sú jej členmi. A aj preto, že k úcte k Panne Márii sa verejne hlási aj Marián Kotleba, predseda strany, za ktorú Štefan Čulen kandiduje. Dokonca jej v obrade, ktorý si všimol aj Postoj, nie nepodobnom prípadu opísanom v blogu, za asistencie redemptoristu Miroslava Čajku a v prítomnosti mohutného bodygarda, šarmantnej pracovníčky úradu Banskobystrického samosprávneho kraja a niekoľkých miestnych podporovateľov, teatrálne „zasvätil“ svoju stranu, jej poslancov, asistentov, voličov, sympatizantov a celé Slovensko.

Doplnené 23.10.2017
O stanovisko som požiadal teológa Miroslava Kocúra. Tu je jeho vyjadrenie:
„Takáto tvorivosť, kedy sa motív Sedembolestnej prepája s ideológiou kresťanského národného socializmu je poľutovaniahodná. Jej autor zlyháva na rôznych úrovniach krestanskej reflexie. Tento druh interpretácie je však v tomto prostredí tak rozšírený, že už nebudí pozornosť. Zdá sa mi, že už je neskoro apelovať na cirkevné a kresťanské ústredia. Karikatúra a kompromitácia kresťanstva v podaní ĽSNS naberá dimenzie epidémie. Nie je to už ani poplašná správa. Táto strana nemá 0,01% preferenčných hlasov, ale blíži sa k 15%. Nie je možné povedať, že je to produkt poloblázna. Tento produkt pomáha vo verejnom priestore otupovať vnímavosť jednoduchých katolíkov, ktorí v dobrej viere na tomto spôsobe komunikácie nevidia nič problémové. A to je na zamyslenie, no zamýšľať sa už celkom nestačí. Demokraticky uvažujúci kresťania by mali byť schopní odmietnuť takúto komunikáciu. A áno: v minulosti KBS reagovala vyhláseniami či okružnými listami aj na menej nebezpečné prejavy postojov nezlučiteľných s kresťanskou vierou. Nie som si celkom istý, či je dnes ešte jej hlas v tomto smere potrebný. Kriticky mysliaci veriaci občania svoj postoj vedia zaujať aj bez usmernenia. Mlčanie KBS v tejto záležitosti či v iných prejavoch ĽSNS, ktoré stáli „za reč,“ je však počuť úplne zreteľne.„