Neexistujúca požiadavka ateistov
V poslednom blogu pani Studeničovej to mohlo vyznieť tak, že ateisti chodievajú v oblekoch od domu k domu, s kópiou Darwinovej evolučnej teórie a knihami od Dawkinsa a Hitchensa, živo sa angažujú v diskusiách o neexistencii boha a vyzývajú veriacich aby im teda nejako dokázali opak alebo ak nie tak prijali ateizmus. Realita je však trochu iná.
https://dennikn.sk/blog/o-pomylenej-poziadavke-ateistov-vedecky-dokazat-existenciu-stvoritela/?ref=tit-box-top
Aby som ateistický postoj lepšie vysvetlil, začnem u agnosticizmu. Agnostici sú presvedčení, že neexistuje žiadny spôsob ako dokázať ale ani poprieť existenciu vyššej nadprirodzenej bytosti. Tento postoj by sa dal považovať za úspešný kompromis avšak dal by sa učiniť len pri ignorovaní niektorých faktov. Ateistický pohľad ide preto ďalej.
„Vyzerá svet tak, akoby bol človek stvorený jedným bohom na jednom mieste, alebo že veľa ľudí si vytvorilo viac bohov?“
Biblia síce hovorí o Bohu, hovorí o rôznych udalostiach a ak spomína hromy a blesky tak nepochybne spomína aj elektrinu. Avšak nespomína mikroorganizmy o ktorých ľudia nevedeli do doby Luisa Pasteura. Nespomína koaly ani kengury o ktorých sme nevedeli do objavenia Austrálie. Dobový obsah Biblie preto vykresľuje rozsah vtedajších znalostí človeka a nepriamo dokazuje, že náboženstvá sú vytvorené dobovými ľuďmi na viacerých miestach. Dnešný svet nám ukazuje stovky bohov polyteistického hinduizmu, božského cisára šintóizmu, budhistickú inkarnáciu Dalai Lámu, jedného boha judeo-kresťanskej tradície. Je pravdou že bez kreatívneho myslenia ľudí ako Newton, alebo Edison by sme dnes nemali elektrinu, avšak bez kreatívneho myslenia by sme nemali ani toľko náboženstiev.
Vedecké objavy ktoré účinil Galileo alebo Darwin určite spôsobili vlnu odporu zo strany náboženstva, pretože popisovali svet iným spôsobom ako učili cirkevné dogmy. Vedecké teórie sa dôkazmi buď potvrdzujú alebo vyvrátia, staré teórie nahrádzajú nové avšak vždy pre podporu novej teórie musí existovať dôkaz – len pocit nestačí. Podobnou formou filozofické jadro ateizmu kladie otázky nie o bohoch, ale o obraze sveta.
„Tvrdenie učinené bez dôkazu, môže byť aj odmietnuté bez dôkazu.“
Ateisti vyzbrojený obrazom sveta idú do diskusie s vecnými argumentami. Bolo by chybou ísť do diskusie bez nich, avšak za stavu keď nemám žiadny dôkaz, nieje rozhodne slušné protistranu obviňovať z chyby alebo mylného predpokladu. Tvrdiť že existuje nadprirodzená bytosť bez dôkazu samo o sebe vyžaduje veľkú dávku sebavedomia, tvrdiť že požadovať akýkoľvek dôkaz je mylné však hraničí s agnosticizmom.
Nechodím po kostoloch aby som sa pýtal na rukolapný dôkaz o existencii boha. Ak je príležitosť na diskusiu predložím tie dôkazy ktoré mám na obhajobu svojho názoru. Avšak neodpustím si, že po tak dlhej dobe čo cirkev existuje a založila si živobytie na takomto tvrdení, tak sú diskusie o dôkazoch dôrazne odmietané.
Som si istý, že pani Studeničová neverí v božský pôvod japonského cisára, Dalai Lámu ani vo Višnu. Z toho dôvodu je v tej istej pozícii voči iným náboženstvám a podľa jej vlastného názoru by bolo mylné požadovať dôkazy o ich božskosti. Napriek tomu pochybujem, že v nich začne veriť bez dôkazu.
