Negatívna energia

Adela sa vyteperila z vlaku, ruksak si vyhodila na chrbát, postavila sa nabok. Z vrecka bundy vytiahla mobilný telefón, hodiny ju milo prekvapili, dnes jej cesta trvala kratšie ako inokedy. Už niekoľko týždňov na jednom úseku jej cesty prerábajú trať, pre ňu to znamená jediné, komplikácie a dlhšie cestovanie. Spočiatku frfľala, postupne si zvykla, z domu chodí podstatne skôr, občas sa jej pritrafí aj milé prekvapenie. Presne ako dnes, vlak nenabral také veľké meškanie, tak sa dostala do cieľa skôr.

Odložila telefón a zvedavú hlavu vopchala do okienka bufetu stojaceho opodiaľ. „Prajete si?“ ozval sa hlas predavačky. Trocha sa preľakla, nikoho vo vnútri nevidela, zrejme sa pozerala na opačnú stranu. Kúpila si obloženú bagetu, niečo na pitie a dve napolitánky. S chuťou sa zahryzla do voňavého pečiva a vyšla z budovy stanice. Neponáhľala sa, časová rezerva jej dovoľovala zostať v pohode. Odbočila doprava, počkala na zeleného panáčika a prešla cez frekventovanú cestu.

Po niekoľkých metroch zašla do dvora, veľký priestor rozdelený na niekoľko menších. Zastala a prudko zazvonila, rozhodla sa cestou vyzdvihnúť spolužiačku. „Dobré ránko, madam, čo takto ísť do školy?“ snažila sa byť vtipná. Lucia čosi zašomrala do telefónu a Adela to pochopila ako pokyn, aby na ňu počkala. Veď čo iné jej zostávalo, ešte piatok a potom víkend.

„Vyzváňaš ako prepadové komando,“ dostane zo seba Lucia lenivo kráčajúca po schodoch. Už pohľad do jej tváre veľa prezrádzal, strapatá, bledá, ešte stále rozospatá. „Čo si sa práve z perín zdvihla?“ Ani odpovedať sa jej nechcelo, Adela ju nechala tak, radšej bola ticho. Presne toto nemá rada, nepochopiteľné, negatívna energia už od rána.