Denník N

Nehaňte räpera z Hályvudu

Socha Johnnyho Ramona na cintoríne Hollywood Forever. Foto – Flickr/Sean Russell (CC BY-SA 2.0/Commons)
Socha Johnnyho Ramona na cintoríne Hollywood Forever. FotoFlickr/Sean Russell (CC BY-SA 2.0/Commons)

Snaha vyhýbať sa v slovenčine anglicizmom či príliš anglicky vyzerajúcim slovám je chvályhodná, no keď sa to preháňa…

Ak sa niekto optimisticky domnieva, že skloňovanie maskulín v genitíve je jediná oblasť slovenčiny, kde prevláda chaos namiesto pravidiel, nie je to tak. Podobný zmätok nastáva pri preberaní anglických slov do slovenčiny.

Slovenským hudobníkom pôsobiacim v žánri rap sa nepáči, že ich niektoré jazykovedné príručky nazývajú „raperi“, nie „rapperi“. Vari by sme toto slovo mohli kompromisne vnímať ako prípustný dvojtvar. Tým skôr, že v „kodifikačných“ príručkách (KSSJ, PSP) sa nenachádza ani „raper“, ani „rapper“ – KSSJ uvádza len „rap“ a „rapový“. Tvar „raper“, ba dokonca aj „reper“ (!), nájdeme len v nekodifikačnom Slovníku cudzích slov. Tento slovník však vznikol prekladom z češtiny a občas sa v ňom človek dočíta riadne „divočiny“, takže za celkom autoritatívny zdroj sa považovať nedá – len za „pomocný/poradný hlas“. Navyše: čo je slovník cudzích slov bez analýzy pôvodu definovaných slov? Najväčšia diera v slovenskej lexikografii je neexistencia etymologického slovníka slovenčiny (hoci ho JÚĽŠ už pripravuje), pričom pri cudzích slovách je chýbajúca etymológia najciteľnejšia. Ďalšia pikantnosť je tá, že KSSJ uvádza ako prídavné meno k „rapu“ tvar „rapový“, kým Slovník cudzích slov uvádza len „raperský“ – tvaru „rapový“ sa očividne „zľakol“, keďže pripúšťa aj alternatívnu podobu podstatného mena „reper“, z ktorej by však prídavné meno muselo byť „repový“, a hneď by sme sa dostali (nie do kelu, ale) do koreňovej zeleniny! Problém ďalej sťažuje fakt, že slovo „rap“ sa v angličtine nevyslovuje ani s [a], ani s [e], ale – ak budeme precízni – s [ä], takže dôsledný prepis do slovenčiny by musel byť „räp“, „räpový“, čo už má nádych Hviezdoslava. Takže čo s tým? Bude to „rapper“, „raper“ či „reper“? Nazdávam sa: ktorékoľvek z nich môže byť. Oblasť preberania anglických slov do slovenčiny je natoľko nejasnou a nesystematickou, že nech by sme si zvolili ktorúkoľvek z vyššie uvedených možností, dala by sa obhájiť analógiou k iným podobným, už existujúcim slovám v slovenských slovníkoch. Pre mňa je však hlavným argumentom asi tento: kto sme my, jazykári, aby sme ľuďom tvorivo pôsobiacim v danej oblasti diktovali, ako majú sami seba nazývať? Nebolo by to „tak trochu“ arogantné? Ak si želajú sami seba nazývať „rapperi“, je zdvorilé to akceptovať. Na druhej strane sú v tejto otázke možno až precitlivení, keďže bežné podstatné meno v angličtine odvodené od slovesa „rape“ (znásilniť) býva „rapist“, nie „raper“ – ten druhý tvar síce existuje, ale nikdy som nepočul ani nevidel v reálnej angličtine, že by ho niekto použil. Keď som si do Googlu zadal porovnanie frekvencie slovných spojení „he’s a rapist“ oproti „he’s a raper“, to prvé vyhralo pomerom 177-tisíc k 75 (!). (Nie 75-tísíc, ale 75.)

Nemenej problematický je termín „hacker“. Ani pri ňom sa naše slovníky nevedia zhodnúť, ako má vlastne v slovenčine znieť. Kodifikačný KSSJ tvrdí, že to má byť „haker“, no nekodifikačné Slovník cudzích slov a najnovší SSSJ uvádzajú dvojtvar „hacker“ alebo „heker“ (!). Znova nejasnosť, či máme úvodnú samohlásku anglického slova prevziať ako [a] alebo [e]. A znova neistotu spôsobuje to, že v angličtine sa daná samohláska nevyslovuje ani ako [a], ani ako [e], ale ako [ä]. (Kodifikačné Pravidlá slovenského pravopisu sa už celkom dištancovali od „rappera/rapera/repera“ aj „hackera/hakera/hekera“ a pre istotu neuvádzajú žiadne z týchto slov v žiadnom z možných variantov.) Existujú aj šarmantné odvodené tvary ako „hacknuté“ (údaje), a tu by som jazykovedcom nezávidel úlohu určiť, či sa má toto slovo písať ako „hacknuté“, „haknuté“ alebo „heknuté“. Nebolo by lepšie radšej nešpekulovať a vychádzať (aby sa veci zbytočne nekomplikovali) z pôvodnej podoby slov, teda preferovať tvary „hacker“, „hacknuté“ tak, ako hudobníci očividne preferujú „rappera“?

Ak sú „rapper“ a „hacker“ zamotané prípady, to je ešte nič oproti „rokenrolu“. Znova sa slovenské slovníky nevedia dohodnúť, či je to „rokenrol“, „rock and roll“ alebo „rock-and-roll“. Pričom v angličtine sa najčastejšie používa štvrtý variant: „rock’n’roll“ s apostrofmi (či jeho obmena „rock ’n’ roll“ s apostrofmi i medzerami, nehovoriac o ďalšej, „rock-’n’-roll“ s apostrofmi a spojovníkmi – na tom sa ani samotná angličtina, ba ani skupina Rolling Stones na svojej vlastnej webstránke nedokáže zjednotiť), ktorého sa slovenské slovníky evidentne zľakli a neuvádzajú ho vôbec. Už slovenské slovníkové definície sú tu nepresné – slovo „rock’n’roll“ má v angličtine dva hlavné významy (popisuje ich i slovenská Wikipédia), no kodifikačný KSSJ zachytáva len ten pôvodný, „staromódny“ (čiže prvotnú hudbu/tanec v štýle rock’n’roll z 50. rokov). V súčasnej angličtine sa však slovo „rock’n’roll“ typicky používa ako prosté synonymum termínu „rocková hudba“. A práve v tomto druhom význame sa neraz dostáva aj do publicistických článkov v slovenčine. Skupina ako Rolling Stones je typický predstaviteľ „rock’n’roll“-u, no určite nie toho prvého z 50. rokov, ale až toho odvodeného z rokov 60. a neskorších (kde to už zachádza do smeru „sex, drugs and rock’n’roll“ – kým „rock’n’roll“ z 50. rokov bol ešte relatívne salónnou, „slušáckou“ záležitosťou). Návod v slovenských slovníkoch na výslovnosť s hláskou [d] je viac ako čudesný, pretože [d] sa v angličtine v tomto termíne nevyslovuje nikdy – koniec koncov, to je dôvod, prečo sa daný termín v angličtine prednostne zapisuje ako „rock’n’roll“, nie „rock and roll“: apostrofy naznačujú, že slovo „and“ sa pri vyslovení termínu (a to dokonca aj pri jeho dlhom variante „rock and roll“) v podstate „prehltne“ a s výnimkou spoluhlásky [n] nevysloví. (Čo sa odráža aj v odporučenom slovenskom prepise „rokenrol“.) Ani samotný termín „rocková hudba“ nie je v slovenčine nekontroverzný, lebo naše príručky ho uvádzajú v dvojtvare ako „rock/rok“, „rockový/rokový“. Tipnem si však, že slovenských rockových spevákov a hudobníkov by tvary „rok, roker, roková hudba“ pobúrili podobne, ako sa ich kolegovia z mladšieho žánru pohoršujú nad tvarom „raper“. Osobne by som preto aj tu radšej zostal pri variantoch „rock, rocker, rockový“ a nebál by som sa ani v slovenskom texte použiť anglicky vyzerajúci „rock’n’roll“ s apostrofmi – lebo tvar „rokenrol“ mi na mnohé účely pripadá ako vari až príliš „domestikovaný“, kým neskrátený tvar „rock and roll“ by v mnohých kontextoch pôsobil rozvláčne a „pedantsky“. Napokon „rock-and-roll“ so spojovníkmi, no bez apostrofov vyzerá prapodivne – akoby šlo o „patvar“, ktorý sa zastavil na polceste medzi angličtinou a slovenčinou, no celkom nezapadá do žiadneho z oboch jazykov.

Záverom spomeniem vec, ktorá mi pije krv už veľa rokov. Na Slovensku sa akosi rozšíril mýtus, že v slove Hollywood sa nachádza dlhé [ú]. To je však hlboký omyl. Tak, ako sa anglické slovo „kniha“, teda „book“, číta [buk], nie [búk], podobne sa anglické slovo „drevo“, teda „wood“, číta s krátkym [u], rozhodne nie s dlhým [ú]. Mám podozrenie, že mýtus o dlhom [ú] v slove Hollywood má svoj pôvod ešte v komunistickej ére, keď tunajší ľudia príliš po anglicky hovoriť nevedeli. Teraz sa však tento mýtus hlboko zakorenil dokonca aj do „kodifikačných“ príručiek, akými sú, respektíve boli PSP a prastarý SSJ (ktoré však samy prvotne vznikli v spomínanej ére), ale aj do najnovšieho SSSJ. Explicitný návod na výslovnosť slova „Hollywood“ s dlhým [ú] je nesprávny a len konzervuje dlhoročný omyl. Nie je jasné, prečo by sme toto slovo mali vyslovovať s dlhým [ú], keď sa v ňom v angličtine žiadne dlhé [ú] nenachádza. (Možno v kalifornskom prízvuku, teda „hááááálywud“, niekto cíti náznak dlhého [ú], no dlhé [ú] v tom slove nie je, čo potvrdzujú všetky výkladové slovníky angličtiny, americkej i britskej.) Prečo je to dôležité? V slovenských textoch sa vyskytuje prídavné meno „hollywoodsky“ – tento tvar sa však dá považovať za nesprávny (napriek jeho „posväteniu“ zo strany PSP) práve preto, lebo v slove „Hollywood“ sa nachádza krátke [u], nie dlhé [ú]. Správny tvar prídavného mena by teda mal byť „hollywoodský“. Ktovie, dokedy mýtus o dlhom [ú] v slove „Hollywood“ na Slovensku pretrvá medzi bežnými ľuďmi i jazykovedcami – či sa nám ho vôbec niekedy podarí zbaviť. Keď si ťuknete na zvukovú nahrávku slova „Hollywood“ na slovníkovej stránke, ozve sa evidentne slovenský ženský hlas a povie: [holyvúúúút]. Výslovnostná zámena [w] za [v] a spodobovanie na konci slova (teda [t] namiesto [d]) sa tolerovať dá a musí, pretože sú to pre slovenčinu prirodzené javy (v angličtine, naopak, spodobovanie v tomto štýle neexistuje – na konci slova naozaj dôsledne vyslovujú [-ud], nie [-ut]), ale ťažko si predstaviť dôvod na umelé predlžovanie samohlásky [u] na dlhé [ú]. Hollywood predsa nie je London/Londýn, kde došlo už k úplnej zmene samohlásky z pôvodného (no v angličtine beztak nevyslovovaného) [o] na [ý], takže dlhé [ý] (v skutočnosti [í]) tu nepôsobí rušivo.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.top. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.