Nemáme zlé vysoké školy, máme nepripravených stredoškolákov
Problémov má slovenské vysoké školstvo skutočne na rozdávanie, no ich prehnané zveličovanie odpútava pozornosť od skutočného problému, nachádzajúceho sa o stupeň nižšie.
V našej krajine neubehne týždeň, kedy by sa v spoločnosti nekritizovalo vysoké školstvo. Od výčitiek, že produkujú nezamestnateľných absolventov, až po prvoplánové úvahy o zatvorení jednej tretiny škôl, vysoké školy sa v odborných i laických diskusiách zaradili k najskloňovanejším problémom školstva. Nemyslím si, že s našimi vysokými školami je to tak zlé, zároveň si ani nemyslím, že sú bezchybné. Vo vysokoškolskom priestore sa stretávame s problémami od korupcie, cez existenciu škôl s pochybnou kvalitou až po miestami katastrofálny stav internátov. Problémov má slovenské vysoké školstvo skutočne na rozdávanie, no ich prehnané zveličovanie odpútava pozornosť od skutočného problému, nachádzajúceho sa o stupeň nižšie.
Jedným z problémov vysokých škôl je, že výučba je ohromne spomalená nepripravenosťou študentov prichádzajúcich zo stredných škôl. A v rámci nepripravenosti nejde ani tak o vedomosti, ako o praktické zručnosti. V spoločnosti rozšírený názor, že človek by sa mal spoločensky vyformovať práve na vysokej škole je nesprávny. Praktické zručnosti sa veľa študentov naučí až na vysokej škole, no tak by to nemalo byť. Študent má tieto zručnosti získať už počas štúdia na strednej škole.
V priestoroch ministerstva školstva a jemu podriadených inštitúcií môžete naraziť na heslo „Vysoké školy ako motor vzdelanej spoločnosti.“, ktoré je však nesprávne. Integrálnou súčasťou tvorby vzdelanej spoločnosti nemajú byť vysoké, ale stredné školy, lebo majú najefektívnejší populačný záber na formovanie študenta ako člena uvedomelého spoločnosti, lebo nie každý pôjde na vysokú školu, a nie každý by mal ísť na vysokú školu.
Vysoká škola má byť forma špecializácie. Na strednej škole si má študent vybrať smer, a v ňom pokračovať na vysokej škole. Stredné školy musia viac dbať na všeobecné zručnosti, nakoľko neoceniteľným spôsobom prispievajú k budovaniu vzdelanej spoločnosti, ktorá je okrem iného imúnnejšia voči dezintegračným a podvratným aktivitám.
Celospoločenská kritika vysokého školstva mi pripomína moje stredoškolské časy, počas ktorých som pracoval v priemysle. Keď sa niečo pokazilo, často nebol čas skúmať to, v ktorej časti výrobného procesu prišlo k chybe. Zodpovednosť za kvalitu produktu mal pracovník nachádzajúci sa na konci výrobného procesu. Možno preto, že vysoké školy sa nachádzajú na konci vzdelávacieho procesu sú vystavené toľkej kritike.
Keď už sa vzdelávanie spája s výrazom „proces“, tak charakteristickým pre priemyselnú výrobu, tak je načase spýtať sa kedy začnú stredné školy, nachádzajúce sa na nižších stupňoch tohto metaforického výrobného procesu, produkovať kvalitný materiál. Veľa učiteľov stredných škôl si je vedomých naliehavosti súčasného stavu a venujú obrovské množstvo času a úsilia tomu aby zlepšili stredné školstvo, za čo im patrí veľká vďaka, no k úplnej zmene stavu je nevyhnutné, aby si potrebu zmeny priorít uvedomil hlavne ten najvyšší manažment.
