Denník N

Nemumifukujte mŕtvu grécku ekonomiku! Zachraňujte živých!Kým sú živí…

Grécky príbeh (ne)splácania dlžôb bez konca a slovenský, ale (do istej miery)aj európsky  príbeh bezcitnosti, ľadového chladu a bezohľadnosti voči živým….

Keď som v roku 1992 prvýkrát videl v službe na hranici autobus s obrovským červeným krížom, myslel som, že z Maďarska k nám prichádzajú na nejaké stretnutie dobrovoľníci z tejto organizácie.Keď som vošiel dovnútra, videl som niečo, na čo nezabudnem celý život….Dievčatko s amputovanou rukou, chlapček s kýptikom na mieste, kde bola kedysi noha…Prví detskí utečenci z Bosny a Hercegoviny prechádzali cez, vtedy ešte Československo, do Švédska.Niektorí z nich bez svetla v očiach len mĺkvo sedeli, niektorí mali v očiach šialený strach.Strach z toho, že my, muži v uniformách, urobíme s nimi presne to isté, čo urobili s ich rodičmi, či súrodencami,  muži v uniformách srbskej armády.Veď pištole v našich púzdrach sa až príliš podobali na tie, ktorými ….Tie deti  nerozlišovali uniformu československého, či maďarského colníka, alebo pohraničiara, od uniformy srbského fašistu…Detské oči neskrývali vzápätí obrovský úžas, keď sme im s kolegami nakúpili v našom bufete malinovky, džúsy, sladkosti a salámy.Bolo nám úplne, ale úplne fuk, že sú bravčové, bolo nám úplne fuk, že sme tie deti klamali, že sú z hydinového mäsa.Za toto klamstvo sa nikto z nás nikdy nebude musieť hanbiť!Najväčším paradoxom toho okamihu bol fakt, že tie deti sa nás vôbec nepýtali, či nie sú bravčové…Tých autobusov boli neskôr desiatky, možno stovky.Spolu tisícky zachránených detských životov, ktoré našli druhý domov v západnej Európe.Naše česko-slovenské politické „elity“ mali v tom čase už úplne iné povinnosti, ako pomáhať zachraňovať deti z Bosny.Oni už delili vtedy spoločný štát, už si pripravovali prvé privatizačné lúpeže!

Dnes po rokoch,vlastne desaťročiach, sa história opakuje ako obohratý „šláger“ na Šlágri! Vtedy riešili naši vrchní, účtujúci čašníci pomlčkový zákon, kupónovú privatizáciu a lustrovali jeden druhého.Dnes trepú pri Grécku o záchrane peňazí daňových poplatníkov a veľkohubo ponúknu azyl „až“ stovke sýrskych kresťanov!

Vtedy, možno 300 kilometrov vzdušnou čiarou od nás, napĺňali srbskí fašisti masové hroby mŕtvolami nevinných, nemluvňatá nevynímajúc, dnes fašista z Budapešti stavia plot, ktorý je vzdialený ešte menej, ako tých 300 kilometrov.Pred kým má ten plot jeho a nás ochrániť? Pred nami samotnými…

Aj vtedy naše „elity“ mlčali, veď „nás“ sa to netýkalo, dnes mlčia opäť, veď nás sa to zase „netýka“! A o necelý rok prídu voľby!

Nepomáhajme mŕtvym! Takou je dnes grécka ekonomika! Pomáhajme živým! Živým, pokiaľ sú nažive!Pokiaľ nezomrú od smädu a hladu niekde na grécko-macedónskej hranici…Pomáhajme, pokiaľ ešte máme komu pomôcť.

Hovorím vám to úplne otvorene, po slovensky a bez obalu, slovenskí politici!Hovorím vám to bez ohľadu na to, či sa tlačíte pri vládnom, alebo pri opozičnom hrante! Nebudem vážiť slová, keďže vy nevážite skutky : Choďte do riti s kvótami, strčte si do vašich „ctených“ politických análov čísla nešťastníkov, ktorých ste ochotní prijať!

Prestaňte z tých úbožiakov robiť čísla samotné!Čísla, aké tetovali v Osvienčime nemeckí fašisti „podľuďom“, teda ja našim slovanským predkom!

Netetujte! Zachraňujte!

Teraz najčítanejšie