Denník N

Nenakúpiš! (zlodeji slobody, časť druhá)

Slovenským parlamentom prešiel do druhého čítania zákon zakazujúci predaj počas sviatkov.

Sloboda by mala byť obmedzená len ak zasahuje do slobody niekoho iného. Výhody štátom neobmedzovanej nákupnej doby sú zrejmé – asi každý zažil situáciu, keď potrebuje niečo kúpiť v “nezvyklých” otváracích hodinách – navyše takéto zbytočné regulácie podľa výskumov celkovo ekonomicky poškodzujú spotrebiteľov, podnikateľov, aj zamestnancov obchodov.

Tých, ktorí nemajú záujem nakupovať vo sviatky, do toho nik nenúti. Tak čo môže viesť poslancov márniť čas a energiu zbytočnými zákonmi tohto typu, keď na Slovensku máme mnoho závažnejších problémov na riešenie?

Tento zásah do slobody (osobnej, aj podnikania), protagonisti zdôvodňujú v podstate dvojako:

  1. Lebo oni poznajú ten správny spôsob, ako si majú všetci ľudia zariadiť víkendy a vôbec život.
  2. Ochrana zamestnancov.

Prvý bod je úplne zcestný, čitateľovi dávam ilustračne do pozornosti čarovný výrok slovenského “kapitána Intelekt” Andreja Danka (zdroj): “…aby sme dosiahli klud v nedelu, aby sme naozaj nenavštevovali v nedelu obchodné domy miesto turistických zariadení…

Druhý bod je zaujímavejší.

V prvom rade, nejde iba o “ochranu”, ale aj obmedzenie zamestnancov a brigádnikov – mnohí počas sviatkov radi za príplatok pracujú a nie, žiaden dankovito vlezlý politik do toho nemá pchať nos.

Ochrana sa má týkať zamestnancov, ktorí by preferovali počas sviatkov nepracovať, ale “zlý kapitalista” ich nejakým spôsobom do toho núti. To je férový bod, nastaviť prostredníctvom štátu nejaký jednotný časový štandard (pracovné a nepracovné dni), ako aj štandardy ako pracovná doba, nadčasy a podobne, je hlavne z praktických dôvodov prijateľná regulácia.

Ak je ale celý problém reálne zúžený na “nenúťte pracovať počas sviatkov tých, čo nechcú”, tak treba riešiť tento problém a nie pod rúškom fiktívneho riešenia obmedzovať na slobode široké spektrum iných ľudí a subjektov.

Ak nie je súčasný zákonník práce dostatočne silný, aby “núteniu” zabránil, cesta je posilniť legislatívu a jej aplikáciu v praxi (vrátane vnímania korektných zvyklostí u podnikateľov a ich zamestnancov) tak, aby k tomu javu neprichádzalo. Podnikateľ nemá byť penalizovaný za to, že predáva kedy chce, ale iba ak naozaj núti zamestnanca do niečoho nad rámec zmluvných a zákonných vzťahov proti jeho vôli.

 

P.S. Česko podobný zákon zaviedlo nedávno a týkal sa len “veľkých” obchodov. Namiesto ochránených predavačov veľkých obchodov šli do práce neochránení predavači menších obchodov a neochránená armádka inšpektorov, aby neposlušných podnikateľov pokutovala. Absurdnosť celej situácie dokresľuje spor o to, či najväčší internetový obchod zákon porušil tým, že otvoril malú výdajňu, kde si ľudia mohli vyzdvihnúť to, čo kúpili na internete. Podľa agilných inšpektorov áno. Takže ďalšia zbytočná energia bude míňaná na súdoch, vrátane toho ústavného.

 

Teraz najčítanejšie