Blog
piatok

Neodsúďme sociálnych pracovníkov a pracovníčky

K napísaniu tohto blogu ma podnietili udalosti posledných dní v kauze Čistý deň, ale aj otvorený list podpísaný sociálnymi pracovníkmi a pracovníčkami na Slovensku. Povesť sociálnych pracovníkov a pracovníčok je silno pošpinená praktikami niekoľkých pracovníkov, ktorí sú však iba výsledkom zlého systému, v ktorom chýba ľudskosť a profesionalita.

Neodsúďme sociálnych pracovníkov a pracovníčky....

... takto nejako som to povedala pred médiami tri dni po zverejnení blogu  poslankyne Blahovej o resocializačnom zariadení Čistý deň. Už vtedy som upozorňovala, že sme opätovne svedkami zlyhania systému ako to bolo aj v prípade na smrť utýranej Lucky (2012). Zároveň som vyzvala kolegov a kolegyne pracujúce v sociálnej oblasti, aby oni sami poukázali na zlé praktiky v tomto systéme, pretože táto špina padá na všetkých. Nazývam týchto ľudí kolegami, pretože som viac ako 18 rokov pracovala v sociálnych službách v mimovládnej organizácii, ktorú som zároveň (spolu)zakladala. Som garantkou poskytovania špecializovaného poradenstva, som supervízorkou a určité obdobie som bola aj garantkou pre vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

K napísaniu tohto blogu ma podnietili udalosti posledných dní v kauze Čistý deň, ale aj otvorený list  podpísaný sociálnymi pracovníkmi a pracovníčkami na Slovensku. Reagovali v ňom na rozhodnutie súdu v kauze utýranej Lucky, ktorý uznal vinnou sociálnu pracovníčku. Generálna prevencia, tak to vraj nazvali. Podľa toho nie systém, ale iba sociálne pracovníčky sú vinné.  Odporúčam prečítať si celý list, v ktorom pracovníci píšu, že „vinu za to, že Lucka zomrela, a že iné Lucky nedostanú dostatočnú pomoc, nesie  systém. Vedúci pracovníci, ktorí sú najskôr politici a až potom ...a vlastne ani potom, odborníci.

Áno, je to tak. Tých osemnásť rokov som veľmi často „chodila na“ úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, a teda mám bohaté skúsenosti. Áno, aj ja som bola nespokojná s prístupom niektorých rádových pracovníkov. Je naozaj pravdou, že niektoré ženy a muži tam nemajú čo robiť, pretože im možno nechýba odbornosť, ale ľudskosť určite. Avšak, zažila som aj takých, ktorí napriek prostrediu, v ktorom pracujú, sa snažili vyjsť ľuďom v ústrety a poctivo si robiť svoju prácu. Videla som tam (v drvivej väčšine) ženy, zahádzané tonami papieru, bez kompetencií, bez odborného sprevádzanie, bez podpory a bez možnosti supervízie. Tieto ženy vedia pritom po odbornej stránke často oveľa viac ako ich nadriadení, pretože títo sú v drvivej väčšine naozaj iba politickí nominanti. Takíto vedúci pracovníci potom, zakrývajúc svoju neschopnosť, zavaľujú pracovníkov ďalšími zbytočnými úlohami a vytvárajú na pracovisku atmosféru strachu.

A teraz si predstavte, že z tohto prostredia v týchto dňoch povstalo zopár jednotlivcov, ktorí našli odvahu a napriek obavám z následkov, verejne prehovorili ku kauze Čistý deň. Začalo to členmi Akreditačnej komisie, ktorí pre nesúhlas s rozhodnutím ministerstva neodňať neziskovej organizácii akreditáciu z komisie odišli. Následne ich abdikáciu podporila Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Vo svojom vyhlásení vyjadruje komora tiež nesúhlas s rozhodnutím ministra a zároveň navrhuje zopár užitočných opatrení eliminujúcich nebezpečenstvo zneužívania moci ako napríklad požiadavku povinného psychologického vyšetrenia pre všetkých pracovníkov zariadení, v ktorých sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (detské domovy, resocializačné strediská, krízové strediská). No a poslednou, ktorá verejne prehovorila ku kauze Čistý deň,  je psychologička   zamestnaná na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá pred rokom vykonávala kontrolu v tomto resocializačnom zariadení.

Títo ľudia riskujú svoje živobytie, svoju kariéru, svoju budúcnosť a teda ohrozujú aj svoje rodiny. Obávam sa totiž, že sa na sociálnych pracovníkov a pracovníčky chystá niečo podobné ako v kauze utýranej Lucky. Možno budú „mocní“ zase chcieť predhodiť verejnosti obetného baránka. Pozerajme preto pozorne na ďalšie účinkovanie týchto "statočných" v ich profesionálnom živote.

Podarí sa konečne očistiť sociálnu prácu a všetkých s ňou spojených? Alebo budeme zase čakať na ďalšie utýrané a zabité dieťa, či na ďalšiu sexuálne zneužitú dievčinu, na odvlečeného Marca a na mnohých ďalších, ktorí zostali neviditeľní, anonymní. Tieto kauzy sú totiž iba vrcholcom ľadovca. Povesť sociálnych pracovníkov a pracovníčok je silno pošpinená praktikami niekoľkých pracovníkov, ktorí sú však iba výsledkom zlého systému, v ktorom chýba ľudskosť a profesionalita. Avšak aj my, sociálni pracovníci a pracovníčky, zodpovedáme za tento systém. Ako sa k tomu postavíme?

Zdá sa, že v celej našej spoločnosti sa vytráca ľudskosť. Poukázal na to aj arcibiskup Bezák ešte v roku 2013, keď pochovával maloletú Lucku. Aj on vyzýval k ľudskosti, keď povedal, že tento pohreb je znakom ľudskej, nie ekonomickej krízy a že čo naozaj potrebujeme je ĽUDSKÁ spoločnosť.

Ľudskosť a profesionalita sú hodnotami, na ktorých by mal byť postavený celý systém v sociálnych službách, v sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Blogy

|

Už viac ako 82655 z vás dostáva správy e-mailom