Denník N

Nepálska chobotnica (druhá časť)

nepálska chobotnica

Mesiac v Nepáli mal byť hlavne o trekingu v Himalájach. Napokon, nielenže sa nám podarilo prejsť okolo Annapurny, ale zažili sme aj pestrofarebný sviatok Holi v Káthmandu, oslavu nepálskeho Nového roka v Bhaktapure, a po piatich mesiacoch na cestách som aj celkom kvalitne podľahla nákupnej horúčke. Vďaka tej som však zistila, že aj posielanie balíka na nepálskej pošte je dobrodružstvo samo osebe.

S fialovým nechtom na nohe a svalovicou akú som asi ešte v živote nemala som dobojovala aj s Martinom trek okolo Annapurny. Za psychické i fyzické útrapy sme dostali dojímavé chvíle v himalájskych dedinách a sedlách obklopený prašnou, zelenou i mrazivo ľadovou krajinou. Nepál, a najmä okruh Annapurna, tak zaujal prvenstvo v našom súkromnom rebríčku top zážitkov ročnej cesty. V Káthmandu ešte z batohmi na chrbte sme zamierili kúpiť vysnívanú kabelku, ktorá tam na mňa trpezlivo čakala. Ulice Thamelu ma chytili do pasce ako ukážkového turistu, a tak som svoje nákupy musela zneškodniť na nepálskej pošte, ktorej chobotničie končatiny si ma posúvali medzi jednotlivými priečinkami (prvá časť).

Hlavný program v Nepáli mali byť Himaláje. Ale program sa napokon rozvetvil – opäť ako nejaká chobotnica – a Nepál nás prekvapil ďalšími zážitkami v podobe dvoch úžasných sviatkov.

Hinduistický sviatok Holi sme pôvodne plánovali zažiť v Indii. Najväčšie oslavy sú vraj v indickom meste Mathura. Posunuli sme sa však do Nepálu a Káthmandu so svojím prevažne hinduistickým obyvateľstvom sa zdalo ako výborná alternatíva. Slávenie sviatku Holi je v podstate oslavou jari. Príroda sa zbavuje pochmúrnosti zimného obdobia a ožíva vo farbách. Hinduisti preto na seba symbolicky hádžu práškové farby, najmä modrú, žltú, červenú, oranžovú a zelenú.

nepálska chobotnica
Fotoaparát je pripravený na sviatok Holi! Foto: Martin Navrátil

Od rána sa ľudia pomaly zbiehajú na hlavnom námestí Durbar square. Po zemetrasení v apríli 2015 je Durbar sčasti v ruinách. Vôkol ešte stále ležia tehly a chrámy podopierajú drevené podpery. Dnes však nie je priestor pre smútok a nostalgiu. Potajomky fotím mládež, ktorá je už poriadne vyfarbená a zabáva sa. Paparazzi však bol odhalený. Chlapec sa ku mne rozbehol a už som mala v krku prvú dávku farebného prášku. Bola to žltá. Vidím, že neušetrili ani Martina, ktorý má už na čele oranžovú. Oblečení v najstaršom oblečení aké sme mali, sme sa infiltrovali do davu. „Páčilo sa mi to. Ale asi nikdy som nebola toľkokrát pocapkaná po tvári ako počas Holi. Cítila som sa ako pes,“ spomínala na Holi Švajčiarka Lívia, keď sme sa stretli na treku okolo Annapurny. Presne tak to bolo! Farby na vás nielen hádzali, ale pribehli k vám celkom blízko a natreli na hlavu, vlasy, čelo a hlavne líčka. Pritom, samozrejme, so širokým úsmevom a dobroprajným „Happy Holiiiii!“ Happy Holi som v ten deň počula hádam aj tisíckrát. Na Durbare sa rozprúdil kvalitný vir-var, už sa neohadzovalo iba farbami, ale aj vodou. Najnáročnejšie bolo prejsť cez úzke thamelské uličky. Z okien na vás totiž číhali tí prefíkanejší, ktorí vám do krku vyliali celé vedrá vody. Po sviatku Holi som vyhodila tričko a neprežili ani tenisky, ktoré – snáď – skončili aspoň v topánkovom nebi. Ale stálo to za to. Po Holi sme ostali šťastní, pofarbení a stokrát pohladkaní po líčku ako psík.

nepálska chobotnica
V deň Holi domov čistí veru neodídete

nepálska chobotnica

nepálska chobotnica
Sviatku Holi sa s radosťou zúčastňujú aj turisti

Akoby veselosti nebolo dosť, 13-ho apríla sme zažili ďalší nepálsky sviatok, tentokrát nepálsky Nový rok. Davy nemám príliš rada, ale zároveň ma hnala zvedavosť, takže som nemala na výber. Dorazili sme do Bhaktapuru a cestou na hlavné námestie ma okadil holub. Pomyslela som si, že to je v poriadku, aspoň budeme mať šťastie! To som si myslieť nemala. Hlavné námestie už bolo plné ľudí, najmä historické pagody boli zaplnené Nepálcami v pestrofarebných sviatočných šatách. Sedeli tam akoby to boli tribúny nejakého štadiónu a pozerali hudobno-tanečný program. Vyškriabali sme sa aj my na pagodu zozadu, keďže predné schody boli upchaté publikom. Liezť na pagodu v sukni nebol práve najlepší nápad. V strese, že moje lezecké manévre vzbudzujú pohoršenie, som si odrela lakte i kolená a natrhla pravú sandálu. To je už druhá obuv, ktorá utrpela nenávratné rany počas nepálskych sviatkov.

nepálska chobotnica
nepálska chobotnica
Historické námestie Bhaktapuru sa zapĺňa

Cez námestie prechádzajú hudobníci, hlasno bubnujú a razia si cestu. „Poď ideme sa pozrieť, kam idú.“ Zliezame z historického chrámu a ponáhľame sa k veľkému drevenému vozu – hlavnej atrakcii sviatočného dňa. Drevený voz nesie božstvo a všetci čakajú, kedy sa s ním pohne. Vpredu visia zvončeky, ktoré si veriaci prikladajú k hlavám a trasú nimi. Aj ja si zazvoním zvončekom, aby som si skrátila chvíľku čakania na rozheganý voz. Konečne sa chlapi chytili lana. Som uprostred davu, teším sa s Nepálcami a vidím ako sa voz rýchlo rúti naším smerom. Koleso mám od seba len pár centimetrov, mám pocit, že už-už ide vypadnúť z drevenej nápravy. Ľudia odskakujú a moje nadšenie na sekundu vystriedala obava, či ma to drevené monštrum neprivalí. Voz zastavil a idem pohľadať Martina. Z diaľky vidím, že niečo nie je v poriadku, lebo nazlostene hromží. Nuž, za obeť padol mobilný telefón, ktorý Martin „venoval nepálskemu ľudu“, ako to sám okomentoval. Holub nám teda napokon šťastie nepriniesol. Asi to bola daň za zážitok, ale čo vám poviem, stálo to za to. Hinduista by možno povedal, že dobro (Višnu) bez ničivej sily (Šiva) nemá zmysel, a tak sa treba radovať obom. Mimochodom, vedeli ste, že Nepálci už píšu rok 2073? Veru. A oslavujú ho celý deň, s rodinami pri spoločenskom programe pre všetky generácie. Keď som to videla, až mi prišlo ľúto, že náš Silvester je obmedzený iba na krátke alkoholické opojenie. A čo bolo na celom sviatku najlepšie? Atmosféra súčasnej doby zmiešaná s nádychom stredovekosti.

nepálska chobotnica nepálska chobotnica

Nepál bude asi prvá krajina v rámci hodvábnej cesty, do ktorej sa opäť vrátim. Zrejme s tým kamiónom. Ak by som zažila čo len zlomok toho, čo tento rok, ak by ma oblapilo hoci len jedno jediné z chápadiel nepálskej chobotnice, budem viac než spokojná. A už teraz sa teším na výborný sladký mliečny nápoj lassi, ktorý si dám v tej istej uličke v blízkosti Durbar Square.

Text a foto: Marta Rajková

Video: Travelistan

Naše ročné cestovanie po hodvábnej ceste môžete sledovať na https://facebook.com/travelistan/ alebo na našom webe www.travelistan.sk.

Teraz najčítanejšie