Denník N

Neplánované voľno

Stalo sa

Slnko hrialo na plné obrátky, leto je ďaleko, ale počasiu človek nerozkáže. Silvia má od rána dobrú náladu, po včerajšom dni je to neočakávané, asi sa pod ňu podpísalo počasie. Už viac ako týždeň bolo poriadne pochmúrne, oblohu zdobili čierne mračná, ktoré skoro celé dni výdatne kropili zem.

Pri rýchlejšom pohybe jej rukou prebehla ostrá bolesť, bola taká silná, že nahlas zjojkla. Posadila na najbližšiu stoličku a chvíľku odpočívala. Hnevala sa sama na seba, keby dávala väčší pozor, nič by sa jej nestalo. Už bola skoro doma, stalo sa to jednu zastávku pred konečnou. Naleštené terénne auto skrížilo cestu trolejbusu, vodič prudko zabrzdil, aby zabránil nehode. Podarilo sa mu to, ku kolízii nedošlo, len ona na to doplatila, narazila rukou do blízkeho sedadla. Spočiatku sa jej zdalo, že sa nič vážne nestalo, zistila to až neskôr.

Ruka ju bolela stále viac, na jednom mieste dokonca opuchla. Mama si o ňu robila, možno aj trocha prehnané starosti, ale mala pravdu. Chirurg ju poslal na röntgen, snímka neklamala, bola to jasná zlomenina. Skončila so sadrovou ozdobou a péenkou vo vrecku. Keď jej ju lekár podával, až ju oblial studený pot, predstavila si svojho šéfa. Tučný ufrfľaný chlapík, ktorý má pocit, že jeho firma je stred vesmíru. Radšej sa mu ozvala telefonicky a doklad poslala po bratovi, tomu hlavu neodtrhne a bez nej sa bude musieť istý čas zaobísť.

Aj ona je nahnevaná sama na seba, keby to aspoň nebola pravá ruka. Lenže ako na potvoru je to tak, dominantnú ruku má nepoužiteľnú a ľavou toho veľa spraviť nedokáže. Zo skrinky vyhrabe trojrohú šatku, opatrne ju preloží, spraví pevný uzol a zavesí si do nej ruku, táto poloha je pre ňu najlepšia.

Jediné, čo ju teší, sú vychádzky, doktor jej ich schválil, tak si okolo poludnia môže dopriať aspoň nejaké rozptýlenie. Doma sa toho v tomto čase veľa nedeje, všetci sú v práci a čumieť do televízora ju celý deň nebaví. Zamkne vchodové dvere a vydá sa do ulíc, spraví okruh v okolí, po ceste míňa detské ihrisko. V čase okolo obeda  je plné detí, z každej strany sa ozýva detský džavot, hojdačky lietajú vysoko vo vzduchu.  So zaujatím sleduje dievčatká pečúce koláčiky v piesku, ani nepostrehne, že tesne vedľa nej dopadne červená lopta s bielymi bodkami. Okamžite sa pri nej zastaví okaté dievčatko, vezme do ruky poskakujúcu loptu a pozrie jej do tváre. Silvia jej pohľad opätuje, spočiatku je prísny, potom zmäkne, veď ona za nič nemôže.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Obľúbili ste si moju tvorbu? Chceli by ste si prečítať viac nových kúskov? Na mojej osobnej webstránke http://darinamatichova.sk nájdete množstvo ďalších poviedok, niektoré aj v zvukovej podobe a nechýbajú ani informácie o mojich knižných počinoch.