Nepokojní „Pokojní bojovníci“ a samozvaný „ambasádor Novorossije“.

Zbierať a poskytovať humanitárnu pomoc tým, ktorí sú na to odkázaní, je určite hodné úcty a chvály. Ak ju však vozíte na územie iného štátu, výhradne do časti obsadenej separatistami, vojensky podporovanými jeho susedom a hranice prekračujete ilegálne z územia toho suseda, začína to byť tak trochu iné. A ak tam dopravíte niekoho, kto sa pripojí k bojovým oddielom separatistov a následne sa s ním a ďalšími krajanmi, ktorí bojujú v nelegálnych oddieloch stretávate, dá sa to ešte brať ako výlučne humanitárna pomoc? Obávam sa, že nie. Najmä ak by bez ťažkých zbraní a dobrovoľníkov či „dovolenkárov“ od suseda, ako aj bez nájomných žoldnierov z rôznych končín sveta, bol na tomto území dávno pokoj a útrapami vojny by netrpeli tí, ktorým je táto pomoc určená. Ale presne takto si pár ľudí, ktorí si hovoria „Pokojní bojovníci“ (tu a tu) a istý pán, ktorý sa vydáva za vyslanca neexistujúceho štátu, predstavujú humanitárnu pomoc. Nemožno sa potom čudovať, že ich činnosť neunikla pozornosti médií či patričných orgánov na Ukrajine. (tu, tu, tu, tu a tu)

Veronika Moravcová

Veroniku som pred časom zaznamenal na Facebooku pod trochu zvláštne znejúcim menom „Pipinka koza neumytá“. Toto sa neskôr zmenilo na „Pokojná bojovníčka Veronika“ a nakoniec sa z toho vykľula súčasná „Veronika Moravcová“ (tu). Veronika bola pravidelnou, ale skôr okrajovou účastníčkou demonštrácií skupinky, ktorá si pravidelne chodí „brať späť svoju krajinu“. Mohli sme ju vidieť pred prezidentským palácom, či pred UK, kde v tom čase hrali prím Jozef Klányi (tu) a Milan Laurinec (tu). Neskôr sa osmelila a v máji 2014 s megafónom v ruke protestovala proti účastníkom konferencie Globsec pred Starou tržnicou (tu a tu), či proti NATO na Hviezdoslavovom námestí (tu a tu).

25. júla 2014 sa vybrala s priateľom Filipom Galambošom a Štefanom Potockým (tu) na východnú Ukrajinu s humanitárnou pomocou (tu a tu). Na aute, ktoré im podľa jej slov požičal Peter Puškár sa cez Poľsko, Litvu a Lotyšsko (tu) vybrali do Ruska, kam sa však podľa jej vyjadrenia údajne pre problémy na ruských hraniciach nedostali. Vyšiel im až opakovaný pokus, keď sa cez Bielorusko dostali do ruského Donecka. Vtedy ich však bolo zrejme už o dvoch viac. Potocký sa po čase pridal k oddielu Pätnástka a doposiaľ je súčasťou nelegálnych oddielov tzv. Doneckej ľudovej republiky. To isté urobili aj zvyšní dvaja.

V deň výročia SNP bola spolu s Filipom Galambošom v Banskej Bystrici s transparentom „Ďakujeme predstaviteľom Ruskej federácie za pomoc obetiam vojny na Ukrajine. Vítame vás na Slovensku“ (tu a tu).

Na Ukrajine bola Veronika potom viackrát (tu a tu). Mohli sme ju vidieť s Filipom Galambošom, samozvaným amabasádorom Novorossije Mariánom Farkašom či reportérom Rostásovho mesačníka Zem & Vek, Arturom Bekmatovom (tu). Stretla sa aj s Richardom Branickým (tu), s ktorým sa však nepohodla a s Martinom Sojkom – Keprtom (tu). So svojimi zážitkami z východnej Ukrajiny sa Veronika opakovane podelila s poslucháčmi Slobodného vysielača (tu) a SeredOnLine (tu).

Osobne sa domnievam, že Veronika Moravcová je čestná a obetavá a má skutočný záujem pomáhať nevinným obetiam vojny, ktoré pomoc reálne potrebujú. Iba si možno nevybrala ten správny spôsob. Iná vec sú jej názory, s ktorými nesúhlasím.

Veronika Moravcová s Filipom Galambošom (vľavo) a Štefanom Potockým (vpravo), 25. 7. 2014 pred odchodom na prvú nevydarenú misiu. Zdroj tu

U separatistov. Sprava Štefan Potocký, ktorý doposiaľ bojuje v oddieloch separatistov v Luhansku. Michal Böhm (tu), ktorý bol 26.8. 2014 ranený pri Fedotovke, liečený v Novošachtinsku v Rostovskej oblasti a následne sa vrátil na Slovensko. Mario Reitman (tu), ktorý sa po zranení pri Fedotovke a vyliečení presunul z Luhanska do Donecka. Celkom vľavo Veronika Moravcová. Zdroj tu

Veronika Moravcová s Filipom Galambošom na návšteve u oddielu Richarda Branického, s ktorým sa nepohodla. Vďaka Branického povesti (tu) je zrejmé, že chyba asi nebola na strane Veroniky.  Zdroj (tu).

Veronika Moravcová s Arturom Bekmatovom (prvý sprava), reportérom Rostásovho mesačníka Zem a vek (vpravo), s Pavlom Gubaverom – prvým ľudovým „gubernátorom Donbasu“ a jeho ženou Jekaterinou Gubarevovou, „exministerkou zahraničných vecí DĽR“ a v súčasnosti poslankyňou „parlamentu DĽR“. Obaja zároveň vedú humanitárne združenie „Novorusko“, ktoré na Donbas prepravuje humanitárnu pomoc. Zdroj tu

Veronika v Donecku ako „novinárka“. Zdroj tu
„Zastupiteľstvo Novorossije“(tu), v osobe Mariána Farkaša, udelilo Veronike Moravcovej „Rad Čestnej lenty“, a Filipovi Galambošovi „Medailu cti“

Filip Galamboš

Notorický účastník protestných akcií (tu) sa prvýkrát vážnejšie zviditeľnil na jar 2014, počas tzv. „Národ povstaň tour“ spolu so Štefanom Potockým, Petrom Baďurom, ktorý si zmenil meno na Peter Sanve (tu) a s Martinom Urminským (tu), moderátorom Slobodného vysielača (tu a tu). Na Facebooku vtedy používal meno „Vasky Jugend 11“, ktoré si neskôr zmenil na „Pokojný bojovník Filip“ a nedávno na Filip Galamboš (tu). O priebehu tejto akcie som už písal (tu). Okrem lepenia samolepiek Slobodného vysielača (tu, tu a tu), skončila viac ako rozpačito. Národ nepovstal, účastníci podobne.

V lete sa Filip pobral s Veronikou Moravcovou a Štefanom Potockým na Ukrajinu, kde následne opakovane nejaký čas pobudol (tu). V súčasnosti sa tam vracia s Kristínou Ulmanovou, s ktorou stihol navštíviť aj Moskvu (tu, tu, tu a tu). S Veronikou Moravcovou, aj S Kristínou Ulmanovou sa stretol s viacerými Slovákmi bojujúcimi v oddieloch separatistov. Na Slovensku sa pravidelne zúčastňuje protestov proti NATO (tu, tu, tu a tu) . V marcových voľbách kandiduje ako č. 19 za stranu „Odvaha – veľká národná a proruská koalícia“ (tu).

Zľava – Filip Galamboš s Veronikou Moravcovou a Mariánom Farkašom u „opolčencov“. Zdroj tu
Zľava – Filip Galamboš, Veronika Moravcová a Marián Farkaš (vzadu posledný vpravo) u separatistov v Donecku. Sediaci vľavo je Martin Sojka-Keprta, ktorý je jedným z bojovníkov zo Slovenska. Zdroj tu

Filip Galamboš a Kristína Ulmanová (v strede) so Štefanom Potockým (vpravo vzadu) u separatistov. Zdroj tu

Filip Galamboš, Kristína Ulmanová, Miroslav Roháč (tu a tu), ktorý bojoval v radoch separatistov a ruský občan „Vitaly Rus“ (tu) na letisku v Moskve.
Predstavu o Galambošových názoroch, jeho historickom povedomí a orientácii v domácom a svetom dianí, nám poskytne aj týchto pár jeho komentárov, vzťahujúcich sa k okupácii našej vlasti v roku 1968.

Kristína Ulmanová

Mgr. Kristína Ulmanová má na Facebooku okrem profilu na svoje meno (tu) ešte jeden – Lia Airová (tu). S touto svojráznou právničkou, ktorej nemožno uprieť aj pozitívne činy (Pomáha ľuďom, ktorí sa pre neinformovanosť či ľahkomyseľnosť stali obeťami exekútorov či nebankových subjektov, poskytujúcich viac ako problematické pôžičky. Naivne, hoci s dobrým úmyslom, sa snaží presadiť nezmyselný  zákon o práve na bývanie pre každého a humanitárnu pomoc pomáhala dopraviť aj deťom z Luhanska v Užhorode – tu), sa v reálnom či virtuálnom svete možno stretnúť naozaj na rôznych miestach. Kandidovala za primátorku Bratislavy (tu, tu a tu), nechýba na rôznych demonštráciách či pochodoch Kotlebovcov (tu, tu, tu a tu).

Jej exaltované výkriky (tu) zneli počas bizarnej akcie Jozefa Klányiho (tu, tu a tu), ktorý sa na súdne pojednávanie v Justičnom paláci vo veci poškodenia budovy NR SR, dostavil ako „parlamentár“ s bielou zástavou a vo vestibule Justičného paláca vyzval súd na „bezpodmienečnú kapituláciu“. Prítomných spoločníkov prehlásil sa za členov parlamentného výboru a informoval službukonajúcich policajtov, že platia rozhodnutia Občianskeho tribunálu (tu a tu) a súčasný právny stav je neplatný. Otázkou je ako môže niekto s právnickým vzdelaním podporovať akcie človeka (tu, tu a tu), ktorému bol podľa ňou samotnou zverejnených dokumentov odobraný vodičský preukaz pre psychiatrickú diagnózu o bludovej poruche a voči ktorému bolo neskôr zastavené súdne konanie vo veci škody spôsobenej na budove NR SR pre nepríčetnosť. (tu, tu, tu, tu a tu)

Veľmi podobným spôsobom sa Mgr. Ulmanová angažovala (tu a tu), aj vo veci Ľuboslava Václava (tu a tu), občasného hosťa Slobodného vysielača (tu a tu), známeho, eufemisticky povedané, nekonformnými názormi na históriu (tu), riešenie rodinných sporov a židov (tu, tu, tu a tu). Po tom ako ho vydedila vlastná matka, ju mal údajne napadnúť a spôsobiť jej zranenie, ktoré si vyžiadalo niekoľkotýždňovú liečbu, kvôli čomu bol trestne stíhaný (tu). V súvislosti s týmto incidentom a po zastavení trestného stíhania, sa mal údajne na návrh prokurátora dostať do psychiatrického zariadenia. V dobe pobytu Ľuboslava Václava v psychiatrickej liečebni, bolo vo veci súdne konanie o návrhu na uloženie ochranného liečenia na Okresnom súde v Nitre (tu, tu a tu). Po odročení pojednávania na neurčito sa Ľuboslav Václav odmietol dobrovoľne vrátiť do zariadenia, z ktorého bol na súd dopravený, takže Polícia, ktorá si iba plnila svoju povinnosť, bola nútená dopraviť ho do psychiatrickej liečebne násilím. Otázku o primeranosti a spôsobe angažovania sa Mgr. Kristíny Ulmanovej v tejto veci, nechávam na posúdenie čitateľov (tu).

Pani Kristína Ulmanová nechýba ani na akciách proti NATO (tu, tu, tu, tu a tu). 14. marca nevynechala „Pochod za samostatné Slovensko“ (tu a tu), 15.9.15 sa zúčastnila blokády amerického konvoja (tu a tu). Podpisuje petície za mier (tu a tu), pričom jedným zo signatárov je bývalý príslušník francúzskej cudzineckej légie, ktorý sa pokúša organizovať a cvičiť akési polovojenské oddiely (tu, tu, tu a tu).

V poslednej dobe sa Mgr. Kristína Ulmanová výrazne angažuje aj na východnej Ukrajine (tu, tu, tu a tu). Na fotografiách ju vidieť so Štefanom Potockým a ďalšími bojovníkmi zo separatistických oddielov. U opolčencov sa učí hádzať granátom (tu). Na letisku v Moskve je s Miroslavom Roháčom (tu a tu), ktorý po krátkom pôsobení u separatistov, následnom zajatí a prepustení vidí svoju budúcnosť v Rusku. Na moskovskom letisku si Kristína Ulmanová preberá vyznamenanie od občana Ruskej federácie oblečeného v tričku neexistujúcej „Novorossije“ (tu), pričom do omrzenia počúvame tvrdenia, že Rusko s konfliktom na Ukrajine nemá nič spoločné. Fotografuje sa na námestí pred Kremľom, či v klube Nočných vlkov (tu a tu) s ich šéfom Alexandrom Žaldostanovom (tu).

V blížiacich sa voľbách je č. 2 na kandidátke strany, ktorej samotný názov hovorí za všetko. ODVAHA – veľká národná a proruská koalícia (tu, tu a tu).

Zľava – Filip Galamboš, Maximilián Mocko (tu), „Vitaly Rus“ (tu), Kristína Ulmanová, Miroslav Roháč. Zdroj tu

V Moskve cestou na Ukrajinu s Filipom Galambošom. Zdroj tu

V klube Nočných vlkov s ich vodcom Alexandrom Žaldostanovom, Filipom Galambošom a Maximiliánom Bockom, Zdroj tu

Kristína Ulmanová v dobrej nálade u separatistov. Zdroj tu a tu
Zľava – Maximilián Mocko, Filip Galamboš a Kristína Ulmanová neďaleko Luhanska v miestach bojov. Zdroj tu

Vyjadrenia Mgr. Kristíny Ulmanovej na adresu prezidenta SR, vlády, poslancov NR a verejnej ochrankyne práv, JUDr. Jany Dubovcovej, o ktorej sa vyjadrila, že je to „špina nehodná dôvery občanov“. V súvislosti s priznaním pobytu na území ovládanom separatistami, by Kristína Ulmanová mohla vysvetliť, ako a najmä kadiaľ, sa do Luhanska a Donecka dostala.

Marián Farkaš

O Mariánovi Farkašovi (tu a tu), ktorý je predsedom predstavenstva slovensko – čínskej obchodnej komory SINACO (tu), som už písal (tu). Ako samozvaný ambasádor neexistujúceho štátneho útvaru protestuje proti návšteve ukrajinského prezidenta Petra Porošenka (tu a tu), zúčastňuje sa blokády amerického konvoja (tu), organizuje humanitárnu pomoc, vyznamenáva tých, ktorí mu v tom pomáhajú, ale aj tých, ktorí tam nelegálne bojujú. Vyznamenal pracovníkov veľvyslanectva Ruskej federácie, ktorí s ním spolupracujú (tu) a vyznamenanie na Slavíne odovzdal aj sestre Iva Stejskala, ktorý v radoch separatistov v bojoch na Ukrajine zahynul (tu a tu).

Pri niektorých cestách mu poskytol krytie ako „žurnalistovi“ mesačník „Zem a vek“, Tibora Rostása, ktorý má v Rusku tiež rôzne záujmy a kontakty (tu a tu). Na fotografiách sme Mariána Farkaša mohli vidieť napríklad s Martinom Sojkom-Keprtom (tu) či s Petrom Nagyom (tu a tu) a Richardom Branickým (tu, tu a tu), ktorí bojujú v oddieli separatistov Sparta, vedenom Arsenijom Pavlovom, známym ako Motorola (tu), ktorému Farkaš odovzdal aj vyznamenanie za „Za ochranu civilného obyvateľstva“ (tu, tu, a tu).

Mário Reitman, jeden zo Slovákov, ktorí bojujú v oddieloch separatistov na východnej Ukrajine,  nedávno uverejnil na svojom profile výzvu, v ktorej tvrdí, že Marián Farkaš ho údajne pripravil o finančné prostriedky a nedoručil mu „hmotnú pomoc“ od jeho príbuzných. Neviem či je Mário Reitman v tejto veci dôveryhodný zdroj, vychádza mi z toho však toto. Buď má Mário pravdu, alebo Marián Farkaš doručuje na územie  ovládané separatistami aj veci, ktoré možno iba ťažko pokladať za humanitárnu pomoc. Spomínanú „hmotnú pomoc“ totiž predstavuje optické mieridlo PSO-1 na odstreľovačskú pušku SVD Dragunov (tu).

Marián Farkaš na Slavíne Zdroj tu
Farkaš vyznamenáva pracovníkov veľvyslanectva Ruskej federácie v Bratislave. „Dnes Čestný vyslanec občanov Novoruska v SR vyznamenal medailou „Za spoluprácu“ ľudí, bez ktorých by naša terajšia humanitárna misia na Donbas nebola. Ocenenie pri príležitosti sviatku Ruskej federácie „Dňa obrancov vlasti“, z rúk M.Farkaša prevzali: Andrej Šabanov, radca-vyslanec Veľvyslanectva RF v SR, Sergej Žiganov, riaditel RCVK v Bratislave.“ Zdroj tu
Jedno z áut, s ktorými Farkaš chodí na východnú Ukrajinu. Zdroj tu

Farkaš na letisku v Donecku s Michailom Tolstychom, prezývaným „Givi“, veliteľom bataliónu Somali (tu), bývalým ochrankárom v supermarkete, ktorý je podozrivý z vojnových zločinov. Zdroj tu

Farkaš s Arsenijom Pavlovom, prezývaným Motorola (tu, tu a tu), veteránom druhej čečenskej vojny, ktorý údajne pred trestným stíhaním v Rusku odišiel na východnú Ukrajinu a je tiež obviňovaný z vojnových zločinov voči zajatcom.

Marián Farkaš (v strede) so slovenským občanom Petrom Nagyom (vpravo), ktorý sa k separatistom pridal začiatkom roku 2015, členom oddielu Sparta, ktorému velí Arsenij Pavlov, prezývaný Motorola. Zdroj tu

Marián Farkaš s Richardom Branickým (vpravo) z oddielu Sparta. Zdroj tu
Marián Farkaš odovzdáva vyznamenanie občanovi ČR, Oldřichovi Grundovi (tu), ktorý bojuje v radoch separatistov. Zdroj tu

Výzva Mária Reitmana, v ktorej obvinil Farkaša. Zdroj tu

Marián Farkaš u separatistov. Zdroj tu

Farkašova „ambasáda“.