Denník N

Neprešlo jazykovou úpravou!

Monografie o obciach, rôzne spomienkové publikácie, by podľa mňa mali byť zrozumiteľné každému čitateľovi. Žiaľ, často sa presviedčam, že tomu tak nie je. Nehovoriac o chybách vecných, gramatických či grafických. V tomto smere by – podľa mňa – mala zohrať aktívnejšiu úlohu napríklad Matica slovenská.

Na úvod dva odseky, ktoré som vypísal z monografie Očovej z roku 1999. Celkovo ide o vydarené dielo po obsahovej, grafickej i knižnej stránke, ale nasledujúce vety mi udreli do očí.

 

„V nadmorských výškach 300 – 730 m s mocnosťou 430 m (hydrologický vrt) je zložený z epiklastických brekcií až konglomerátov, pyroklastických prúdov, redeponovaných pyroklastík s ojedinelými hrubými lávovými prúdmi prevažne amfibolických, amfibolicko-pyroxenických a pyroxenicko-amfibolických andezitov. Vo vrchnej časti je súvrstvie prekryté lávovými prúdmi vulkanických dómov, budovaných hlavne hyperstenicko-amfibolickými andezitmi s biolitom, ktoré sú väčšinou propylitizované…

 

Je zložený zo súvrstvia epiklastík prevažne formovaných laharmi s vložkami konglomerátov, redeponovaných aglomerátov, tufov, pyroklastických prúdov, andezitových prúdov…“

 

Porozumeli ste, čo chcel básnik povedať? Že nie? Ja – hoci sa v prírode ako-tak vyznám – patrím k tým druhým.

 

Žiaľ, s podobnými duševnými výtvormi sa stretávam často. Podčiarkujem, že nejde o odbornú publikáciu, ale o knihu, ktorú by mal v pohode prečítať a porozumieť jej aj bežný čitateľ, obyčajný smrteľník. Teda – obrazne povedané  – aj babka a dedko z lazov.

 

Pri okrúhlych výročiach okrem kultúrno-spoločenského programu obce obyčajne pripravia aj súbor spomienkových predmetov a aspoň skromný pohľad na minulosť i súčasnosť. Peňazí nie je nikdy dosť, čo núti šetriť a tak sa tvorby monografie neraz chopí domáci náturista, alebo za nejaký bakšiš si na to trúfne niekto, kto je v dobrom vzťahu s vedením obce. Treba uznať, že miestni kronikári sú väčšinou poctivými zberateľmi historických faktov, no nie vždy ich dokážu spojiť do uceleného, zrozumiteľného, štylisticky kvalitného diela. Ešte horšie je to vtedy, keď autor jednoducho odpíše celé texty z bežne dostupných publikácií bez toho, že by si overil fakty.

 

Po zozbieraní faktov prichádza na rad tvorba vlastných textov, úprava fotiek, grafické spracovanie. Ak si na to netrúfne sám starosta alebo kronikár, prichádza na rad učiteľ, farár, šikovný študent, syn, dcéra, vnúča, ktoré „ovláda počítač“. Netvrdím, že sa aj takto môže zrodiť hodnotná kniha, ale v mojej zbierke monografií je – žiaľ – dosť takých, na ktorých vidieť, že ich vyrobil amatér.

 

Samozrejme, chybička sa pritrafí, ale keď sa to nimi v knihe priam hemží, pre citlivého človeka je to ťažké čítanie a vzbudzuje nedôveru k celému obsahu.

 

Pravda, ani vtedy, keď sa na tvorbe knihy podieľa kolektív autorov a renomovaný vydavateľ, nemusí sa dielo podariť.

 

Napríklad v monografii Zvolena z roku 1993, ktorá by mala byť reprezentačná, som sa dočítal, že štúrovec Benjamín Pravoslav Červenák, rodák z Pliešoviec, sa zúčastnil zasadnutia proslovenských dejateľov v máji 1848 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Tak to aspoň tvrdí historik s titulom pred i za menom. Ale ktovie? Možno má pravdu. Možno sa náš Pravoslav toho stretnutia zúčastnil, pravda, iba ako duch, keďže už bol dávno po smrti.

 

Chybám, vecným i gramatickým, sa nevyhla ani nová monografia Zvolena z roku 2013, pritom na nej pracovali desiatky dobre zaplatených odborníkov, vrátane dvoch jazykových redaktoriek. Keď som na to vtedajšie vedenie mesta upozornil, stal som sa „zlým mužom“.

 

Keď natrafím na nezmyselné chyby, tak možno podvedome prestanem dôverovať kvalite a pravdivosti celého diela.

 

Navyše, dnes môže byť vydavateľom ktokoľvek. Ak je niekto lacnejší, to neznamená, že je aj kvalitný. Skôr opak je pravdou. Výhovorky vydavateľa, že on nič, že také texty a fotky mu dodala obec, u mňa neobstoja. Rovnako ako tajomné zaklínadlo v tiráži: Neprešlo jazykovou úpravou!

 

Podľa mňa by na tomto poli mohla zohrať aktívnejšiu úlohu Matica slovenská. Nemalo by byť práve jej najdôležitejšou úlohou šírenie osvety a kultúry? Žiaľ, súčasné vedenie MS si podľa mňa viac ako kultúru a osvetu všíma politiku a svojské vykresľovanie historických faktov.

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.