Denník N

Nerobme z Boha nálepku.

V poslednom čase so znepokojením sledujem, ako sa viera v Boha zneužíva na propagovanie násilia, spiatočníckych ideí a ochrany tradícii, ktoré nikdy tradičnými neboli.

V mediálnom priestore snáď neprejde jediný deň bez toho, aby „niekde – niekto – niečo“ nenapísal o diskriminácii ľudí s inou, než heterosexuálnou orientáciou. Alebo naopak, aby zástancovia rodinných tradícii nevarovali pred ohrozením mravnosti a základov spoločnosti. Takmer neustále sme konfrontovaní s údajnými hrozbami, či apokalyptickými predpoveďami ako bude naša spoločnosť vyzerať o niekoľko rokov.

Dnes to, samozrejme nevieme. Môžeme jedine predpokladať, kam sa naša spoločnosť bude uberať vďaka excentrickým politikom typu Trump, či historickým rozhodnutiam občanov akým je napríklad Brexit. Celým (post)kresťanským svetom sa dnes šíri najmä neistota. Základné spoločenské paradigmy sa definitívne rozpadli. Rodina už viac nie je muž + žena + deti. Dnes je v spoločnosti čoraz väčšou vzácnosťou dlhotrvajúci verný vzťah a je ideálne myslieť čoraz viac na seba „aj po päťdesiatke, šesťdesiatke,…“. Pre druhých už skrátka nie je čas. Netreba vraj zbytočne márniť roky s manželom, či manželkou. Rozviesť sa dá rýchlo a bezbolestne, veď to nikoho už ani nepoburuje. Západná spoločnosť tak smeruje zvláštnym smerom, v ktorom nič staré neplatí.

Ideový súboj medzi kultúrami „východu“ a „západu“ dnes naberá úplne nový rozmer. Všetci vedia, cítia a určite aj vidia, že západný svet je na nedosiahnuteľné míle od všetkých ostatných. Nielen materiálne, ale i mentálne. Európa dnes ale napriek tomu stojí na križovatke ideí, keď nevie znovu nájsť svoju tvár. Celé stáročia stála na pevných základoch Ríma, ktorý formoval to najhlavnejšie v ľudskej spoločnosti – ideu a cieľ. Kresťanstvo vyprofilovalo hodnoty európskych národov, ktoré sa v rôznych formách a stupňoch individuálne rozšírili do celej Európy. Ústupom religiozity z niektorých častí starého kontinentu sa však jednotná európska idea stratila a v dnešnej dobe azda neexistuje téma, ktorá by spojila v jedno všetky Európske krajiny.

Východ sa po celé tie roky azda v ničom nezmenil. Silné autority využívajú stáročia dlhé tradície obyvateľstva, pre ktoré azda neexistuje vôľa na zmenu.  Odrážajúc slabé ekonomické výsledky sa autoritárne postavy východu snažia obyteľstvo u(s)pokojiť vlastenectvom. Dať ľuďom chlieb a hry. Verím, že netreba pripomínať rôzne olympiády, šampionáty, či európske hry zneužité na budovanie kultu osobnosti a falošného vlastenectva.

Napriek úplne zrejmej integrácii Slovenska do štruktúr západu sa naša spoločnosť neubrala úplne rovnakým smerom, ako v krajinách „pôvodného západu“. Religiózny charakter obyvateľstva hrá dodnes v našej krajine dôležitú úlohu a každá otázka liberálno – konzervatívneho sporu sa v spoločnosti diskutuje veľmi citlivo. Na podhubí kresťanských tradícii a voľnomyšlienkárskeho smeru existuje dnes množstvo hnutí a iniciatív s lichotivým názvom, či milým sloganom v úvode. Chcú „bojovať“ za Boha, za hodnoty, za tradície, ktoré nám zachovali naši otcovia,… Myšlienky sú to veru šlachetné!

Vyrastal som v tradičnej rodine s tradičnou výchovou. Prešiel som všetkými sviatosťami a dnes, verím, že to tak môžem povedať – je zo mňa dospelý kresťan. S o to väčšou radosťou a vervou by som rád podporil každú ideu kresťanskej lásky a morálky, ktorá v našej spoločnosti dnes absentuje. S hrdosťou by som sa dnes chcel hlásiť ku politickej strane, ktorá svoju ideológiu neberie len ako nálepku, ale Kristove posolstvo reálne implementuje do svojej činnosti a programu. Z Boha sa stáva nálepka pre slaboduché a spiatočnícke postoje, teda presného opaku toho, čo Ježiš pred 2000 rokmi zvestoval ľuďom.

Kristus nikdy nehovoril o nacionálnom kráľovstve, ale miloval židov aj pohanov rovnako. Jeho milosrdenstvo patrilo samaritánom, žobrákom i mýtnikom ale najmä všetkým tým, ktorý po ňom túžili. Neodmietal ich farbu pleti, ani predchádzajúci život. Budoval prenesene povedané „nové nebo a  novú zem“.

Trápnosťou novodobého klérofašizmu je jeho selektívnosť kresťanského učenia a využívanie najplytkejších ľudských pudov pre budovanie totality. Postavy reprezentujúce tento „smer“ sú dnes stále na smiech. Otázne je, či pri bezzubosti ideí, ktoré nám dnes politici ponúkajú nás tento smiech neprejde.

 

Teraz najčítanejšie