Blog
pondelok

Nerušme amnestie

Posunutie definitívneho verdiktu na Ústavný súd je totižto elegantný spôsob ako byť za pekných a podporiť zrušenie amnestií a zároveň byť proti a kryť to, čo má navždy ostať skryté.

Mečiarove amnestie sú napriek naozaj bohatej konkurencii asi najprepieranejšou témou posledných týždňov. Človeka to až trochu prekvapuje. Od amnestovaných skutkov ubehlo už vyše 20 rokov, od samotných amnestií 19. To je dostatočne dlhá doba na to, aby celá táto kauza a spomienky na ňu napriek svojej brutálnosti, ľudovo povedané, „vybledli“. Obzvlášť na Slovensku, ktoré je charakteristické tým, že naša občianska spoločnosť má naozaj dlhú zápalnú šnúru (ak ju vôbec má) a istým spôsobom aj celkom krátku pamäť.

Pokusov o zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara už bolo celkom dosť. Dokonca raz sa to aj podarilo. V decembri roku 1998 ich Mikuláš Dzurinda ako zastupujúci prezident zrušil. Avšak kým stihlo šampanské vyprchať, Ústavný súd stihol dať všetko na správnu mieru keď vyriekol, že Dzurindovo rozhodnutie nebolo kóšer. A zrušil ho. Odvtedy sa o to už žiadny z prezidentov nepokúsil. Pokúšala sa o to ale naša Národná rada a to hneď niekoľko krát. Návrh ústavného zákona na zrušenie amnestií bol predložený v rokoch 2002, 2005, 2006, 2008, 2011, 2014, 2016 (jar). Vždy neúspešne. Keďže išlo o ústavný zákon, potrebná bola a je tzv. ústavná väčšina, ktorá je u nás nastavená na 3/5 poslancov parlamentu, čiže 90 hlasov, nie 76 ako pri klasickom zákone. Toto kritické množstvo sa nikdy nenašlo. Najprv vďaka HZDS a potom až doteraz vďaka strane Smer. Tieto strany disponovali vždy dostatočným rezervoárom poslancov na to, aby mohli akékoľvek pokusy o zrušenie blokovať. Robert Fico konzistentne hlásal, že amnestie sú nezrušiteľné. Občas dodal, že kto si myslí opak, nech vráti diplom z práva. Napriek tomu je tu marec 2017 a do parlamentu sa rúti návrh na zrušenie tejto ohavnosti s reálnou šancou prejsť.  A čuduj sa svete pochádza z dielne koalície vedenej Smerom.

Čo sa stalo asi netreba príliš pripomínať. Dlhodobo klesajúce preferencie, vyhlásenie bývalých aj aktívnych sudcov, právnikov a akademikov ale aj tlak prebudenej verejnosti o ktorý sa určite výraznou mierou pričinil aj film Únos. Za zmienku ale stojí najmä spomínané vyhlásenie odborníkov a zväčša nepolitikov, ktoré tvrdí, že amnestie sú nielen zrušiteľné, ale že sú zrušiteľné relatívne jednoducho, tak ako sa o to už dlho snažili poslanci - ústavný zákon. Keďže váha podpisov pod vyhlásením sa nedá ignorovať (nemôžte o sudcoch Najvyššieho súdu či ústavných právnikoch tvrdiť, že vravia úplné hlúposti a evidentne sa nerozumejú veci), veci sa dali do pohybu.

Nakoľko autor blogu je právny laik, pomôžem si argumentáciou použitou aj v spomínanom vyhlásení, ale takisto verejne prezentovanú aj jeho signatármi. Ústava je najvyšší zákon našej krajiny. To si asi pamätáme už z občianskej výchovy. V praxi to znamená toľko, že Ústava definuje základné pravidlá nášho štátu. Napríklad či budeme republika alebo kráľovstvo. Či budeme demokracia alebo niečo iné. Kto môže tvoriť zákony, či a aké budeme mať súdy, atď. Ústavu ale niekto musí vytvoriť. Niekto/niečo čo má moc niečo také vytvoriť a presadiť. Nakoľko sme sa v roku 1989 ako národ rozhodli pre slobodu a demokraciu, Ústavu vytvoril ľud, ktorý ako jediný túto moc v našej krajine má. Tá moc sa nazýva aj ústavodarná moc. A my ako ľud túto moc prejavujeme cez svojich poslancov, ktorých si volíme. Predsa len hala pre 5 miliónov ľudí, kde by sa diskutovalo o návrhu nejakého zákona by bol problém a ani referendovať sa nedá každý deň.

Ústavodarná moc (moc absolútnej väčšiny ľudu) teda môže úplne v pohode rozhodnúť, že amnestie sú nielen zrušiteľné, ale ich aj zrušiť. Pretože neexistuje vyššia moc v štáte (dokonca ani rovnocenná), ktorá by jej v tom bránila alebo brániť mohla. A tu je zradnosť návrhu predkladaného koalíciou (prezentovaného prostredníctvom vyjadrení jej lídrov a poslancov). Nakoľko spomínaný návrh hovorí, že síce ústavodarná moc amnestie zrušiť môže, ale to či sa to naozaj „môže“ (lebo veď čo keď je to proti Ústave) povie až Ústavný súd - ten Ústavný súd, ktorý existuje len vďaka vôli ústavodarnej moci. Ak si človek prečíta tieto veci s porozumením, tak musí zbadať tento logický nezmysel.

Otázka teda stojí - hlasovať za zrušenie amnestií cez tento návrh? 20 rokov sa o niečo snažíme, teraz je to na dosah a my váhame? Nuž, čo sa dá robiť. Zrušenie amnestií nie je pre mnohých zainteresovaných ľudí len o týchto skutkoch. Ak sa amnestie zrušia, je reálne možné, že by sa mohli na svetlo sveta dostať veci nie len z týchto činov, ale aj to, ako sa naša republika privatizovala, ako sa dostali tí najbohatší ku svojmu bohatstvu, ako získali vplyv na vedenie tejto krajiny. Je naivné si myslieť, že Smer, ktorý bol dlhodobo proti zrušeniu možno práve kvôli svojmu pozadiu a histórií teraz zázračne zmenil názor. Treba preto jasne identifikovať prefíkanosť a cynickosť tohto snaženia. Posunutie definitívneho verdiktu na Ústavný súd je totižto elegantný spôsob ako byť za pekných a podporiť zrušenie amnestií (veď v parlamente sme za to hlasovali) a zároveň byť proti a kryť to, čo má navždy ostať skryté (to nie my, to Ústavný súd, hádam nechcete aby sme diktovali súdu čo má robiť).

Nakoľko by po takomto scenári mohli byť amnestie zabetónované možno na niekoľko rokov až desaťročí (a teda na svetskú spravodlivosť pre páchateľov môžeme zabudnúť), odporúčal by som tým, ktorí majú o túto spravodlivosť snahu, aby za takýto nečestný návrh jednoducho nehlasovali. Táto krivda nás tu straší 20 rokov. Preto ak nemá prejsť jednoduché a rázne riešenie, radšej počkať a odmietnuť tohoto mačkopsa. Aj keby hneď ďalšie 2-3 roky. Ak sme vydržali 20 rokov, vydržíme aj ďalších pár navyše. Možno potom bude väčší priestor a túžba naozaj veci riešiť, a nie sa len tváriť. A možno nebude. Ale to už je len o nás, občanoch.

FOTO: TASR

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Blogy

|

Už viac ako 82831 z vás dostáva správy e-mailom