Blog
štvrtok

Nesprávna výchova, zanedbávanie a psychické týranie detí

Nesprávna výchova verzus psychické týranie a zanedbávanie detí verzus porucha osobnosti verzus generačná výmena

Ahojte všetci rodičia. V tomto článku chem rozobrať nesprávnu výchovu. Psychické týranie a zanedbávanie dieťaťa, patrí to pod CAN syndróm. Je toho tam viac , ako aj fyzické tresty. Tu chcem hlavne rozobrať jeho dôsledky -  generačnú výmenu, lepšie povedané nesprávnu výchovu prenášanú zo starých rodičov na rodičov a rodičmi na svoje deti a detí , keď dospejú na svoje deti. Ako som už začal v minulom článku o sebe  https://dennikn.sk/blog/psychicky-tyrani-muzi-existuju-uz-starocia/ budem dnes uvádzať príklady so svojho života a života svojich známych. Preto sa nehnevajte , že veľa krát nebudem uvádzať skutočné mená. Ale poďme od začiatku.

Bod číslo jeden. Vedieť – mať informáciu.

Tu použijem externý zdroj, českú stránku Nároní  informační centrum pro mládež , konkrétne podsekciu sociálne patologické jevy, týranie a zneužívanie detí, Syndrom CAN, psychické týranie. http://nicm.cz/oblasti/socialne-patologicke-jevy/syndrom-can . Takže začnime s definíciami, o čom vlastne hovoríme. Nebudem to prekladať , češtine ešte rozumieme .

Psychické násilí vykonávané na dětech může mít různé formy. K nejnápadnějším z nich patří:

  • časté nadávky, ponižování, zesměšňování, pohrdání, křičení nebo opakované výbuchy,
  • vyhrožování, cílené vyvolávání strachu u dítěte,
  • odmítání, zavrhování,
  • ignorování, přehlížení,
  • vydírání, manipulace, neustálé srovnávání s úspěšnějším sourozencem či nepřiměřené vychvalování cizích dětí,
  • nerespektování soukromí dítěte (přehnané kontrolování),
  • odepírání pochvaly či ocenění,
  • přetěžování dítěte domácími povinnostmi či péčí o sourozence,
  • kladení nerealistických požadavků na dítě (v oblasti zájmové, studijní apod., věčná nespokojenost s výkony dítěte),
  • násilná izolace (bránění dítěti ve styku s rodiči, kamarády, příbuznými apod.)
  • neustálé neadekvátní obviňování dítěte,
  • vystavování dítěte závažným domácím konfliktům, vtlačování dítěte do role dospělého (osamělý rodič hledá v dítěti psychickou oporu: vyžaduje, aby naslouchal jeho problémům; vnucování role smírčího soudce mezi rozhádanými rodiči apod.),
  • nepřiměřená psychická zátěž v souvislosti s rozvodem (zatahování dítěte do konfliktů mezi rodiči, zneužívání dítěte jako “svědka”, získávání dítěte na svou stranu a jeho negativní ovlivňování proti druhému rodiči, bránění ve styku dítěte s druhým rodičem),
  • nedostatečný zájem o dítě z důvodu vysoké zaměstnanosti rodičů (mnohdy přes vysoký materiální nadstandard života dítěte),
  • finanční odměny dítěti za pomoc v domácnosti (dítě nebývá oceněno úsměvem, poděkováním či pochvalou, nýbrž penězi; neučí se, že vzájemná pomoc v rodinném kruhu je přirozená);
  • obecně celkový nedostatek či úplná absence projevů lásky k dítěti (rodič se na dítě nikdy neusměje, nehladí ho, nedotýká se ho, nelíbá ho),
  • chápání dítěte jako pouhého konzumenta: jde o přístup konzumní společnosti, která podporuje spotřební hodnotové orientace dítěte; (průzkumy v SRN odhalily, že okolo 75 % rozhodnutí při nákupu zboží v obchodě činí děti; bylo také zjištěno, že každé třetí dítě se identifikuje s dětmi z reklamy).

Emocionální týrání se může skrývat i za původně pozitivně míněným jednáním:

  • přehnané ochraňování dítěte před nepříjemnými zkušenostmi (důsledkem je oslabená schopnost dítěte odolávat psychické zátěži a bojovat s obtížemi, resp. naučená bezmocnost),
  • krajně liberální výchova (děti, kterým nejsou vymezeny hranice, mají sklony k egocentrické orientaci).

Za formy aktivního fyzického týrání je považováno:

  • nepřiměřeném bití rukou (např. facky, pohlavky),

Vidíte tu niekde svoje detsvo? Ja áno. Opakovali ste aj vy niektorú s týchto metód??? Takže boďme k bodu dva.

Bod číslo dva. Vedieť dôsledky.

Psychické týrání s sebou přináší následky jak v psychosociální oblasti, tak v chování dítěte:

  • tělesné, duševní nebo citové opoždění ve vývoji,
  • neschopnost učit se ze zkušeností, rozumové schopnosti dítěte nebývají dostatečně využívány, ve škole proto mívají často horší prospěch, než odpovídá jejich skutečnému nadání,
  • chudá slovní zásoba, chybí potřeba komunikace v důsledku nedostatečné stimulace a kontaktu s matkou-či jinou důvěrně blízkou osobou,
  • citová plochost, nedůvěřivost,
  • impulzivita, afektivní výbuchy,
  • nápadná pasivita nebo naopak agresivita v chování,
  • vyjadřování obav, že je nikdo nemá rád,
  • neustálý strach z potrestání,
  • nízké sebevědomí nebo naopak nerealistické „vytahování“,
  • tendence k sebeobviňování, sebeubližování,
  • nepřiměřené obavy z každé nové situace,
  • neurotické projevy (kousání nehtů, kroucení či vytrhávání vlasů, cucání prstů apod.),
  • nepřiměřené reagování na bolest (dítě hystericky reaguje při sebemenším podnětu nebo naopak chová se, jakoby bolest vůbec necítilo),
  • vznik závislostí (na drogách), poruchy příjmu potravy, deprese,
  • děti bývají častěji nemocné, mívají více úrazů, větší sklon k obezitě,
  • známky nejistoty ve vztazích s druhými lidmi nebo neschopnost navazovat a udržovat přátelské vztahy s druhými,
  • celkově povrchní vztahy k lidem, nedostatek empatie, egocentrismus,
  • nedůvěra k dospělým lidem, kteří se jim snaží pomoci nebo se s nimi snaží spřátelit, či naopak přílišné lpění na těchto lidech a projevování až patetické vděčnosti za každou pozornost,
  • vyhýbání se kontaktu s rodinou (dítě málo pobývá doma, často tráví čas raději např. v rodině svého kamaráda),
  • vzhledem ke sníženému sebevědomí a menší schopnosti sebeprosazení se psychicky týrané děti stávají častěji obětí šikany,
  • svým chováním vyvolávají nepříznivý dojem: nebývají oblíbené mezi vrstevníky ani učiteli.

Streli ste sa s tým? Čo s toho poznáte? Ja osobne dosť.

Bod číslo tri. Pochopenie.

Na tejto českej stránke , ktorú uvádzam hore som sa stretol asi s najlepším rozpisom rôznych druhov a hlavne dôsledkom následného správania u nás dospelých a hlavne našich detí. Odporúčam si prečítať celú stránku – CAN syndóm. Samozrejme sú aj iné stránky, každému podľa chuti. Bádajte študujte. Bod tri a štyri sa budú ďalej dosť prelínať. Poraďte sa s psychológom, známymi, myslím s ľudmi , ktorých si „Vážite“.

Bod číslo štyri. Pripustenie – týka sa to skoro každého s nás a nepriamo každého. Toto je už dosť ťažký bod.

Začnem od seba v detstve. Keď sa ma pýtali, prečo mám po zadku a chrbte „ klobásy“, tak som odpovedal, že som bol zlý a dostal som bitku. Samozrejme som sa zaujímal, či u nich doma to tak nefunguje. Niekde áno, niekde nie. Vyrastali sme za komunistov, vtedy to nikto neriešil. Osobne poznám rôzne situácie , keď som dostal bitku. Po rodičovskom, po vysvedčení, keď bol otec nahnevaný, alebo opitý a agresívny. Prečo som asi nemal dobré známky, len priemerné? Dôvod si našiel, keď chcel. Dodnes si pamätám situáciu ,keď nám aj so sestrou poskákal po hlavách a to myslím doslovne. Ja som mal osemnásť a sestra  sedemnásť. Každý psychológ Vám povie, že biť mládežníka je totálna blbosť. Už v tom nie je vôbec nič výchovné, ak niekedy vôbec  bolo. Rodič stráca „tvár“ pred svojim dieťaťom, keď sa nedokáže ovládať a vybuchne hnevom a nedajbože mu ešte aj vylepí facku. Časté výbuchy hnevu vedú k akceptovaniu správania rodiča a po čase to už dieťa ignoruje. A najhoršie na tom je , že dieťa co zažije v detstve považuje za normálne, bude to akceptovať  aj u partnera v dospelosti. Nevie to rozlíšiť, keď to vyhodnotí, ako zlé správanie, môže byť už neskoro na nápravu, lebo to už zažili aj jeho deti. V štrnástych som dostal „zaracha“, čo mi v detstve asi najviac pomohlo, a keďže som sa nudil, začal som čítať knihy. Prvé knihy boli o Tarzanovi, dodnes si to pamätám. Začala sa vo mne formovať osobnosť. Postupne som s kníh zisťoval , čo je správne a ako by mali veci fungovať. Na strednej som bol preč s domu, na internáte, kde som tiež veľa čítal. Aj som sa sem tam už učil. Výsledok, maturita na jednotky s jednou dvojkou s ruštiny. Vypadol som s kruhu von, mal som svoj kľud a konečne som sa viac venoval svojim záľubám a koníčkom, keďže domov som chodil „iba“ na víkendy. Moje správanie sa veľmi zmenilo, stal sa so mňa kľuďas. Keď sa mám vrátiť k detstvu, ako si ho pamätám ja. Na druhom stupni základnej školy, športové aktivity – beh na lyžiach a nenávidená povinná práca na záhrade. Až veľmi skoro som musel pomáhať okolo domu, alebo na záhrade. Väčšinou sám, ak som nenahovoril kamarátov za bompari. Samozrejme si pamätám aj pekné prázdniny u starých rodičov na Heľpe. Brigády za „hoľami“ ako sa tam hovorí, taxovanie stromov, zber lesných plodov. Zarobil som si na ďalší koníček, rybárčenie.

Bod číslo päť. Zmena svojho správania. Najťažší bod.

Tu je asi ťažko povedať, kde začať. Začnem od seba. „Veci „ nefungujú správne. Začal som hľadať pomoc u psychológov a psychiatrov. Opísal so situáciu, akú mám doma a hľadal som odpovede. Dostávala sa mi ich? NIE. Dnešná „móda“ psychológov je , že na to musíte prísť sami. Vy musíte pochopiť, že niečo je zle. Viete, že to nefunguje , ale prečo to nefunguje? Zistiť príčiny. Ako som už spomínal v prvom článku, mne najviac pomohlo protialkoholické liečenie v CPLDZ v Banskej Bystrici, začal som sa učiť normálne správanie. Samozrejme potom individuálne psychoterapie u klinického psychológa PhDr. Richard Wolt PhD. a psychoterapeuta. Začnite s návštevou u psychológa. Vyberajte dobre. Manželské poradne. Mediátori pre páry. Párové terapie. Začnite od seba, zmeňte Vy svoje spávanie a choďte svojim deťom príkladom. Deti nasledujú svojich rodičov v ich správaní. To čo zažijú v detstve , to čo ich naučíme považujú za normálne.

Bod číslo šesť. Roztrhnutie začarovaného kruhu.

Začnem ľudovým príslovím „ Jablko nepadá ďaleko od stromu“ Zmeňte seba, vytvorme svojim deťom dobré –normálne prostredie v ktorom budú vyrastať. Vieme už teraz aké správanie k dieťaťu vedie k dôsledkom v jeho správaní. Neopakujme chyby svojich rodičov. Tu uvediem príklad s vlastného detstva. Pýtal som sa svojho otca cca asi pol roka dozadu, prečo to robil? Odpoveď on mal tiež ťažké detstvo. Jeho mama bola „generál“ Musel od mala pracovať na poli, dostával časté bitky, bol podceňovaný a pod. Takže moja stará mama z otcovej strany ma, ako malé dieťa uväzovala o nohu stola , aby som neušiel. To viem len z rozprávania mojej mamini. Mienku si spravte sami. Môj otec sa do dnes nezmenil, preto som s ním prerušil kontakt odstrihol som ho od seba. Nie je to prvý krát, ale je to posledný raz, čo som mu veril. Stále sa so mnou snažil manipulovať vo vlastný prospech. Ako sa hovorí „Nemal oči“ Uťal som začarovaný kruh. Samozrejme, že chcem povedať aj o svojich chybách pri výchove svojich detí. V predchádzajúcom článku som písal o svojom živote. Takže otec ma naučil – donútil počúvať príkazy a potom nastávala situácia, že som radšej počúvol bývalú manželku, nevadil sa, aj keď sa mi jej výchovné metódy nepáčili. Samozrejme som si dosť často povedal aj svoj názor na výchovu. No rešpektovaný nebol, iba to viedlo k ďalším hádkam pred vlastnými deťmi, čo som neznášal. Rozhodol som sa rozťať začarovaný kruh a rozviedol som sa. Výchova dieťaťa má byť jednotná, nemá trpieť hádkami svojich rodičov. Aj jeden rodič vie vychovať dieťa správne – normálne. Samozrejme Vás požiadam nerozvádzajte sa hneď, „ nehádžte flintu do vreca“. Skúste zmeniť svoje správanie a správanie svojho partnera. Až keď on nechce zmeniť sám seba, napr. odmieta párovú terapiu, návštevy u psychológa , čiže nie je ochotný urobiť zmeny sám zo sebou, vtedy choďte zo vzťahu von. Tu by som rád povedal, čo mne povedala psychologička a to, že druhého nezmeníte pokiaľ on nechce. Tu uvediem citát Budhu „Nikto iný, okrem nás samých, nás nezachráni. Nikto iný nemôže a ani nesmie.“  K tomuto už len dodám, že nikto iný okrem nás samých , nás nezmení a ani nemôže.

Už mi ostáva iba napísať zopár príkladov zo života a svojich úvah. „S“ Starí rodič riešil dosť často Vaše prehrešky fyzickými trestami. Vy ako „R“ rodič preberiete jeho výchovné metódy, alebo nepreberiete lebo sa Vám to nepáčilo. Nastáva tu opačný efekt a čo nastane. Napr. svoje „D“ dieťa prehnane ochraňujete. „D“ Dieťa sa dosť často stáva obeťou šikany. Nevie sa samo brániť. Poznáte to? Samozrejme radšej nebudem rozoberať výchovu dieťaťa, ktoré druhých šikanuje. Asi to niekde videlo? A kde ? Možno doma? Kto je obeť? Myslím , že obidvaja potrebujú návštevu psychológa a samozrejme aj ich rodičia. Darmo prídeme za psychológom, že máme problematické dieťa, keď nezmeníme aj svoje správanie , zmena sa nedostaví. Dosť ťažko sa to počúva? Áno, vlastné chyby si pri púšťame nerád, jednodukšie je chyby hľadať na druhých.

Dám iný príklad so života. „S“Starý otec bol gambler a alkoholik. „S“ Stará mama sa starala o celú domácnosť, mala aj tri roboty , aby vôbec deti mali čo jesť. „R“ rodič , dcéra týchto rodičov je „dobrák“ . Nájde si Však podobného partnera , ako bol jej otec – alkoholika. Prečo? V detstve poznala určité správanie a považovala to za akceptovateľné. Samozrejme , po čase sa rozvedie. Znovu rovnaký partner – alkoholik a flákač. Znovu sa rozvedie. Vychováva radšej deti sama . Stará sa o celú domácnosť sama. Má to ľahké , vôbec nie. Sťažuje sa? Nie. Vychováva sama tri deti. Deti dospejú. „D“ syn P, má momentálne už druhý vzťah , s prvou manželkou sa rozviedol. Teraz má staršiu partnerku. Nezažil v detsvte normálne správanie. Je „dobrák“, prvá manželka ako aj druhá partnerka s ním manipulujú, je pod psychickým nátlakom, dosť veľa pije, partnerka ho poštvala proti vlastnej mame. Prostredné „D“ dcéra , bola vo dlhoročnom vzťahu s alkoholikom, s ktorého ma dve deti. Do dnes jej neplatí na deti(veď stačí poslať niečo raz , za tri mesiace a nič sa nedeje) a býva momentálne  u „R“ mamy spolu s novým partnerom a deťmi. Je uvrešťaná, nahnevaná na celý svet, prenáša svoju náladu aj na „R“ mamu. Má dnes „R“ mama svoj kľud? Nie. Predsa nenechá svoju dcéru a vnúčence na ulici, aká je taká je , ale je to jej dcéra. „V“ vnúčencami sa už radšej nebudem zaoberať. Jedno dobré, druhé drzé, ale učia sa výborne. Poďme k najmladšiemu „D“ synovi V. Postupom času sa prepracoval cez marihuanu a pervitín, až k závislosti. Myslíte, že mal „R“ mama čas na výchovu svojho syna „V“ čas? Asi nie , keď  musela živiť ešte aj alkoholika „R“ otca na začiatku manželstva a potom tri deti. Mala čas a hlavne vôbec  silu prikazovať synovi „V“ , že takto nemá žiť. Čas si našla aj ho často upozorňovala na nesprávny spôsob života. Čo spravil syn „V“ ? Odišiel do Bratislavy, „užívať si život“ , ako on o tom rozprával. Keď sa vrátil bol už v takej závislosti, že cesta von už nebola. Navrhovala mu „R“ mama liečenie? Áno. Išiel ? Nie. Ako to skončilo. U syna „V“ sa začali prejavovať rôzne zdravotné ťažkosti. Skončil v nemocnici. Diagnóz veľa. Spôsob jeho života ho dobehol. Už nebolo cesty späť, aj keď už chcel aj on sám. Zdravie sa už nedalo vrátiť. Zomrel. Tragédia. Aj takto to môže skončiť.

Keď máte závislé dospelé dieťa nezmôžete skoro nič, je svojprávne, môže si robiť čo chce. Potrebujete odporúčanie dvoch psychiatrov na návrh pre súd o zbavení svojprávnosti. Dostanete závislého k psychiatrovi, keď je už v „rauši“? Nie. Máte samozrejme možnosť podať  návrh na súd na ústavné liečenie. Čo k tomu potrebujete? Určite kopec papierov a aj to sa Vám nemusí podariť. Keď sa chce závislý príbuzný vrátiť domov, lebo mu došli peniaze, jediná možnosť je postupovať  tvrdo. Domov ho nepustiť. Dať mu jednoznačne na výber. Buď liečenie alebo bude na ulici. Väčšinou si zvolia liečenie a potom aj „resoc“ , keď  nie sú pracovné návyky. Musíte stáť za slovom, byť tvrdí. Buď ulica alebo liečenie. Niečo medzi tým nie je , sľubom že prestane už neverte a už vôbec  nie tomu, že to zvládne sám. Je potrebná odborná pomoc psychiatra a ústavná liečba. Pokiaľ dieťa nemá osemnásť, máte to „ľahšie“ , dáte ho tam aj nedobrovoľne. Treba preťať začarovaný kruh.

Príčiny ? V nedávnej minulosti , za komunistov – totalitného režimu, sa určité problémy neriešili. Veď sme žili v dokonalej spoločnosti. Vo veľkom fungovalo „vymývanie mozgov“ . Strach. Nedvíhajte hlavy, lebo budete zrovnaný. Rozprávalo sa pošepky, kritika bola neprípustná. Atmosféra v spoločnosti, na pracovisku, sa prenášala aj do domácností. Čo je správne , normálne , nebola pravda. Pravda bola , iba to čo povedali vedúci predstavitelia štátu. „ Tisíc krát opakovaná lož sa stáva pravdou“  Ťažko bolo vychovávať deti správne, keď Vy sami neviete čo je správe. Generačná výmena , nie normálneho správania pokračuje aj dnes. V minulosti ju , myslím tu správnu výchovu, komunisti prerušili. Otcov našich dedov , popravili , alebo pozatvárali do „basy“. Začali prevýchovu , vtedy ešte detí. Tu by som to prirovnal k Tureckým „Janičiarom“ . Kto nevie nech si „Vygugli“ a prečíta.

Vráťme sa k „R“ mame. Je strašné vidieť umierať vlastné dieťa, keď  má cirhózu pečene a odchádza mu mozog, nakoľko pečeň nespracúva škodlivé látky a vylučuje ich do mozgu. Odborný názov si nájdite , ak chcete. Ja osobne som to zažil na mojej už nebohej mamine. Nie je to nič , čo by ste si chceli pamätať. Ako to prežívala „R“ mama, keď jej umieral syn „V“. Strašne . Stretávali sme sa dosť  často a aj sme o tom hovorili, nakoľko som to zažil, pri vlastnej mame. Utešoval som ju. Pomáhalo ? Nie. Trvalo to dosť dlho, kým umrel, nakoľko bol mladý a bojoval do poslednej chvíle. Bola pri ňom tak často, ako ju k nemu lekári pustili. Trpela. Držala ho za ruku. Rozprávala sa s ním. Mal plány , chcel žiť no už bolo neskoro. Cesta späť už nebola. Myslíte, že jej to náš zdravotnícky personál uľahčoval s ľudského hľadiska? Často nie. Česť výnimkám. Ste umierajúci alkoholik alebo narkoman, prístup personálu v zdravotníckom zariadení, môžete si za to sám. Bodka. Radšej ani nejdem spomínať na svoje a jej skúsenosti. Ešte teraz je mi zle. Vráťme sa však k úvahám, čo sa dalo spraviť. V prvom rade by som tu podotkol, nie až tak dávno, sa zaviedol zákon , keď Vám štát platí náhradné výživné , za „R“ , ktorý si túto povinnosť neplní. (Nejdem to tu rozoberať, kedy a ako sa k tomuto výživnému dostanete). Čo mohla spraviť „R“ mama v nedávnej minulosti, zarábať a postarať sa o deti, aby mali čo jesť, aby sa mohli obliecť, aby chodili do školy. Čas venovať zvýšenú pozornosť synovi „V“ , keď bola v práci, asi nie. Partia dokáže stiahnuť. Mohol zasiahnúť štát? Áno.  Podľa môjho názoru tu mohla konať polícia. Určite majú v poslednom čase slušný monitoring, a vedia kto droguje a „díluje“ . Zatknúť , predviesť pred sudcu, nariadiť súdnu ústavnú liečbu, poprípade resocializačné zariadenie. Neprežil by ste , ako rodič tú „hambu“ , že máte dieťa na liečení, za oplátku na to , že bude žiť? Určite áno. „R“ mama, bude , až do konca života trpieť výčitkami svedomia, čo mohla spraviť a nespravila.

Vráťme sa , ale k tomu ako vychovávame svoje deti my? Napríklad rozmaznávanie dieťaťa. Rozmaznávanie som ja osobne neznášal, myslíte že mi to pomohlo. Deti nech majú všetko. Poznáte to? Kde tým speje naša výchova vlastných detí? My sme nemali takéto a takéto hračky, cukríky a pod. Deti nech majú všetko. No bohužiaľ , postupne strácajú mieru. Čo je normálne a čo nie? Učíme svoje deti slušné správanie? Prejdite sa po meste, a čo vidíte ? Všetko možné. Napríklad smeti nehádžu do koša , ale na zem. Prečo? Berú si s Vás , alebo svojich rovesníkov príklad. Veď stačí povedať, že to urobia na aktivačných prácach. Hneď sa toho chytia. Vedia sa pozdraviť starším? Zdravíte sa Vy starším ľudom? Na pracovisku? V škole? V zamestnaní? Vynášajú doma odpadky oni? Majú doma svoje povinnosti, ktoré si musia plniť? Dohliadate na to? Ak áno tak je to v pohode. Učíte ich hospodáriť? Majú vreckové s ktorého musia výsť? Dáte im aj viac? Dáte im nebodaj peniaze, aby sa išli zabaviť? Chodia , Vám už v mládežníckom veku domov opité? Flákajú sa ? Máte prehľad , kde sú? Klamú Vás? Učíte ich doma pomáhať? Variť? Upratovať? Prať? Snažíte sa , aby si od šestnástich našli brigádu a učili sa manuálne robiť? Aby si Vážili peniaze? Aby si Vážili, aj ostatných , myslím tých ktorý majú „podradnú“ prácu? Je podľa Vás hamba manuálne pracovať? Chodíte Vy pravidelne na žúrky? Beriete svoje deti na rôzne chaty s priateľmi, známymi a konzumujete tam pred nimi alkohol, až nad mieru? Potom sa , ale nečudujme , že naše deti už v mládežníckom veku pijú nad mieru. Dávame im sami príklad. Nedá my nespomenúť aj dnešnú „módu“. Chodenie s deťmi po nákupných centrách, namiesto toho, aby sme s nimi išli na prechádzku do hôr. Kúpite dieťaťu najlepší počítač, aby sa mohlo hrať výkonné hry? Kúpite malému dieťaťu tablet, aby Vás neotravovalo? Že potom sedí doma, a nehrá sa s kamarátmi, sa , ale vôbec nečudujte. Má problém naväzovať priateľstvá? Kto za to môže, my sami. Sedíte doma a píšete s partnerom na facebooku, a on je popritom v druhej miestnosti? Nepríde Vám to choré? Zavoláte dieťaťu, partnerovi na mobil, a on je popri tom v druhej miestnosti? Nepríde Vám to choré? Poznáte výraz „mama hotel“. Navaríte , operiete , ožehlíte a upracete svojmu dieťaťu v mládežníckom veku? Zoberiete od neho peniaze na nájom, keď už skončil školu? Prispieva si finančne na svoje nákupy v mládežníckom veku? NIE. Tak sa mu potom nečudujte , že sa mu s domu nechce odísť, a nič si neváži. Jednoducho má doma „full servis“. Prečo by niečo robil on , keď to za neho spravíte Vy? Alebo si platíte upratovačku? Dobre, ak svoj čas cez víkend chcete venovať svojim deťom. Vážite si jej prácu? Ale pozor, keď si Vy svoje použité ponožky a slipy, nehodíte do koša na špinavé prádlo, nespravý to ani Vaše dieťa. Má to po Vás a Vašom dieťati zbierať upratovačka? Veď čože , Vy si to platíte. Čo ste naučili v tom momente svoje dieťa? Neupratovať po sebe osobné veci, nevážiť si prácu druhých. Bude mať celkový vzťah k poriadku? Keď mám peniaze, tak to za mňa niekto spraví. Samozrejme , že keď to Vy robíte, treba dozrieť na dieťa, aby to urobilo aj ono. Upratujete hračky po Vašom dieťati od mala? Má si to urobiť ono samo. Potom nechcite od svojho dieťaťa, aby si po sebe upratalo vlastný neporiadok, keď bude Väčšie. Poznáte deti novodobých zbohatlíkov, ktorý si svoje deti kupujú? Určite áno. Majú super značkové oblečenie, najnovšie mobily atď. V zahraničí sa preto aj na pedstížnych školách nosí školská uniforma. Aj naše vlastné deti sa chcú podobať na svojich rovesníkov, a potom to žiadajú aj na nás. Kupujete si deti peniazmi aj Vy? Čo sa stane? Vaše deti si za ne kúpia čokoľvek, aj svojich „kamarátov“ , nakoľko im majú z čoho zaplatiť účet. Majú podriadené kamarátstva, málo kto im povie pravdu. Všetci im pritakávajú a utvrdzujú v ich , aj v nesprávnych názoroch. Čo to prinesie Vám , ako rodičovi? Dieťa je mimo realitu. Nevie hospodáriť, rozhadzuje peniaze, keďže ich má dostatok. A často to dopadne aj tak, že zažne nadmieru piť alkohol a aj fetovať. A už vôbec od takéhoto dieťaťa neočakávajte, že keď mu v budúcnosti zveríte svoj majetok, firmu, peniaze, že ich aj udrží a nerozfláka? Buďte si istý, že ho určite nezveľadí a poprípade skončí aj s dlhmi na krku. Poznáte to keď idete s dieťaťom na ihrisko a malinké deti sú oblečené v značkovom oblečení a ich mamini od nich chcú, aby sa nezašpinili? Ježíš Mária. Malé deti sa majú hrať. Kúpte im obyčajné oblečenie hoci aj v „sekači“ a nechajte ich hrať sa. Príde Vám dieťa s von v roztrhnutých nohaviciach? Hneváte sa na neho , čistíte mu „žalúdok“, lebo to stálo nemalé peniaze? Za to môžete Vy. Jedny veci na doma, druhé do školi a tretie na von. Keď je celé zašpinené, tak to operiete. A nedá mi nespomenúť mamičky, ktoré sú prehnane hygienické. Sanytol  a  Dettol, sú Vaši každodenný pomocníci? Tak sa potom nečudujte , že Vaše dieťa nezíska odolnosť voči baktériam a bude často choré. Brávate dieťa do hôr, posielate ho na prázdniny na dedinu? Ak nie tak sa vôbec nečudujte , že bude trpieť na rôzne alergie. A samostatná kategória , sú mamičky, ktoré čítajú príspevky na Modrom Koníku a aj sa nimi riadia. Samozrejme stánka je v poriadku, ale diskutéri a Vaši radcovia byť nemusia. Vytvoria si falošné účty a ponúkajú Vám to, za čo ich firma platí. Tu ponúkam odkaz na výborný článok https://dennikn.sk/blog/odhalil-237-falosnych-diskuterov-bali-sa-utecencov-chvalili-firmy/ .

Samozrejme, že ako rodičia chceme pre deti len to najlepšie. Robíme všetko preto, aby naše deti mali lepšie ako my. Ale neprenášajme na svoje deti naše traumy z detstva. Rodič má vychovávať. Musí tu byť zachovaná miera. Strata miery je typickým znakom závislosti. Závislosť je len jedna, mení sa len sortiment. Rodičom sme celý život, aj keď naše dieťa vyrastie. Je na nás ho naučiť, čo je správne, normálne . Vychovať z neho dobrého, slušného človeka, ktorý verí v svoje schopnosti a váži si aj ľudí, ktorý nemajú také schopnosti, vedomosti , ako on. To by som doplnil jeden krásny a hlavne výstižný citát/príbeh  Príliš veľa rodičov, keď zistí, že jeho dieťa kráča po „nesprávnej“ ceste sa pýta: „Ako je to možné? Veď som mu dal všetko“  A možno tu je ten problém .....Antonio Curnetta. Nie každý sme mali rovnaké možnosti a keď robíme manuálnu prácu, neznamená to že nie sme inteligentný. Život je najlepšia škola. Dozrievame , učíme sa celý život. Darmo sa budeme sťažovať, že dnešné deti nevedia robiť a nás na dôchodku už nebude mať kto živiť. Začnime v prvom rade od seba, zmeňme seba, „pozametajme si pred vlastným prahom“. Začnite návštevou psychológa a zmeňte nesprávne vzorce správania. Keď zmeníme seba , môžeme zmeniť  aj svoje deti a ovplyvniť svoje okolie. Čo dodať? Nie som psychológ. Som len človek , ktorého sformoval život a doba v ktorej som žil a žijem. Prezentujem tu svoje názory a svoje životné skúsenosti. Čo si s toho čo píšem zoberiete, je len na Vás. Ak ste sa tu nenašli, je to super. A ak áno, možnosť zmeniť svoj život a seba máte kedykoľvek, samozrejme ak chcete. To je dôležité chcieť a následne aj robiť, nie len o tom rozprávať a sťažovať sa. Tu by som dal rád odkaz na jednu výbornú stánku https://eduworld.sk/sebarozvoj-a-motivacia . Samozrejme mi nedá upozorniť na jeden extra článok, ktorý Vo mne zanechal najhlbší dojem https://eduworld.sk/cd/nl/3465/preco-mladi-na-islande-nepiju-alkohol-nefajcia-a-nedroguju-island-to-vie-no-svet-ho-nepocuva . Prečo to píšem? Myslíte , že pre seba? Ja som si svoj doterajší život z analyzoval. Pochopil príčiny a dôsledky a začal sa meniť. A čo Vy?                     Maroš.

„Ste tým, čo ste robili a budete tým, čo robíte teraz.“            Budha

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Narodený 1.2.1971. Ukončené stredné odborné učilište poľnohospodárske v Rimavskej Sobote v roku 1989 s maturitou. 1989 - 1990 zamestnaný v JRD Mičiná , ako opravár poľnohospodárskych strojov a neskôr, ako údržbár v živočíšnej výrobe. 1990 - 1991 Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre odbor rastlinách výroba. Nedokončený prvý ročník - nespravená skúška z fyziky. 7.9.1991 svadba. 1992 - 1995 Izomat Nová Baňa, ako rozvlákňovač, neskôr ako tavič pri kupolovej peci.1995-1997 strážnik v bezpečných službách, stráženie v bankovom sektore v Banskej Bystrici. Február 1998- december 2001 Eurokontakt Banská Bystrica, ako obchodný zástupca pre distribúciu kancelárskych potrieb značky Schneider a Kores na Slovensku. Január 2002 - august 2008 ASC Trenčín, ako obchodný zástupca pre kancelárske potreby, určené pre firmy a organizácie v Banskobystrickom a Košickom kraji. September 2008 - až do dnes, menší súkromný podnikateľ v oblasti služieb.

Blogy

|

Už viac ako 88624 z vás dostáva správy e-mailom