Denník N

Nesrovnal sa po novom zodpovedá vláde, ktovie komu sa zodpovedá vláda…

Minulý týždeň som si so záujmom prečítal, že primátor hlavného mesta Nesrovnal povie „svoj názor“ na udelenie štatútu významnej investície pre projekty developerov J&T a HB Reavis v Bratislave najprv vláde a až potom verejnosti. Nuž, čo na to povedať. Asi iba toľko, že by sme mali všetci spozornieť. Pán primátor totiž opäť asi pozabudol na to, že je priamo voleným zástupcom všetkých Bratislavčanov a jediní, koho záujmy by mal obhajovať a jediní, komu by sa mal zodpovedať sú práve oni, nie vláda, ani sponzori.

Možno sa domnievať, že predmetné projekty sa budú realizovať aj bez toho, aby dostali osvedčenie o významnej investícii, jednoducho preto, že to je pre developerov dobrý biznis. Čiže všetky tie „argumenty“ o tom, ako to prinesie pracovné miesta a podobne sú úplne irelevantné. Jediný rozdiel je v tom, že ak developeri nedostanú osvedčenie o významnej investícii, tak to bude pre nich komplikovanejšie a nákladnejšie. Budú totiž musieť komunikovať s tými a ustupovať tým, ktorých sa to celé primárne týka, teda obyvateľom reprezentovaným samosprávou, čiže bude to presne tak, ako to má byť.

Ako vôbec vznikla možnosť urobiť takýto obludný podvod ? Treba sa pozrieť trošku do histórie zákona 175/1999 Z.z. „o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov“.

Prvá verzia tohto zákona uzrela svetlo sveta ešte v roku 1999 za vlády Mikuláša Dzurindu a treba povedať, že vtedy mohla byť za významnú investíciu označená iba stavba určená na výrobu a bolo potrebné na ňu preinvestovať aspoň jednu miliardu slovenský korún (cca 33 mil. eur). Účelom zákona bolo zjednodušiť usporiadanie vlastníckych vzťahov a možnosť vyvlastniť pozemky pokiaľ sa jedná o významnú investíciu. Čiže naozaj „slabý odvar“ oproti tomu, čo ten zákon umožňuje dnes. Treba však tiež dodať, že to impozantné kritérium, že o tom, či uskutočnenie nejakej stavby je vo verejnom záujme vlastne rozhoduje vláda, vzniklo už vtedy.

Počas nasledujúcich takmer 15 rokov sa predmetný zákon upravoval iba kozmeticky, okruh potenciálnych stavieb sa okrem výroby rozšíril aj na výskum a vývoj a pri okresoch s vysokou nezamestnanosťou sa požadované investičné náklady znížili na polovicu.

Potom prišiel rok 2013 a v NR SR sa zjavil poslanecký návrh zákona troch poslancov za SMER-SD (Kondrót, Bagačka, Petro), ktorí sa „rozhodli“ tento zákon významne zmeniť. Prvá najzásadnejšia zmena bola tá, že za významnú investíciu je možné označiť už akúkoľvek stavbu. Čo ich k tomu viedlo sa môžeme iba domnievať, keďže dôvodová správa má päť odsekov a obmedzuje sa iba na všeobecnú sumarizáciu zmien a rozhodne nič nezdôvodňuje. Ďalšou zmenou bolo „precizovanie a objektivizovanie“ kritérií.  V preklade to znamená zvýšenie požadovaných investičných nákladov na 100 mil. eur a doplnenie veľmi vágneho kritéria „národohospodárska významnosť“ o alternatívu vytvorenia aspoň 300 pracovných miest. No a aby  bolo „dielo“ dokonalé, tak do §177b v stavebnom zákone (ktorý od roku 2008 dáva pôsobnosť stavebného úradu pre stavby diaľnic okresnému úradu v sídle kraja) „prepašovali“, že štát bude priamo vykonávať pôsobnosť stavebného úradu aj pri všetkých stavbách, ktoré majú osvedčenie významnej investície.

Prečo sa udiala takáto významná zmena cez poslanecký návrh zákona sa môžeme iba domnievať. Ale veď, kto by už mal záujem pri takýchto „nepodstatných“ veciach riešiť pripomienkové konanie, vysvetľovať, zdôvodňovať… V každom prípade páni poslanci boli úspešní a parlament im to (výlučne) hlasmi SMERu schválil.

Ešte pri ostatnej novele zákona v roku 2015 vo všeobecnej časti dôvodovej správy Ministerstvo hospodárstva SR v podstate konštatuje, že účel zákona „…je zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä  v oblasti  priemyslu, služieb, výskumu a vývoja.“. A že problémom je aj „Proces sceľovania rozdrobených území, pozemkových úprav, existencia inštitútu neznámeho vlastníka, hrozba možných reštitučných nárokov, nejasné dedičské vzťahy, chyby v evidencii, ako aj ďalšie aspekty predstavujú jednak právnu neistotu, ako aj značnú ťažkopádnosť pri realizácii veľkoplošných národohospodárskych aktivít, ktoré majú celospoločenský prínos.“.

Dnes tu máme situáciu, keď sa niekto chystá „znásilniť“ tento zákon na niečo, načo vôbec nebol stavaný. Keď si prečítame predchádzajúci odsek, tak je úplne zjavné, že so situáciou v Bratislave to má pramálo spoločné a nejaká „skupinka“ podnikateľov, za asistencie vďačných ľudí z vlády a dokonca aj samosprávy si chce uľahčiť život na úkor záujmov obyvateľov mesta. Je potrebné si uvedomiť, že ak uľahčíme developerom život, tak tým nič nezískame. Nebudú lacnejšie byty v ich projektoch, ani nezarobia viac robotníci na ich stavbách, proste iba oni sami viac zarobia…

Tento týždeň sa teda ukáže, kam až siahajú chápadlá finančných skupín. Dnes už je jasné, že Peter Pellegrini si ide „svoje“ a vyžiadanie si stanovísk od samospráv bola len taká póza a ak by mu to vyšlo, tak mohol byť „za pekného“. Ivo Nesrovnal si ide tiež „svoje“ a pred verejnosťou tají „svoj“ názor, čo tak trochu naznačuje, ktorým SMERom sa bude uberať. No a aké argumenty vytiahnu členovia vlády, ak osvedčenia o významných investíciách pre developerov v Bratislave odobria, to sa naozaj musíme nechať prekvapiť. Zaujímavé bude sledovať najmä ministrov za Most-Híd, keďže táto strana bola v predchádzajúcom volebnom období proti návrhu zákona, ktorý toto umožňuje.

V každom prípade, ak dôjde k absolútne neopodstatnenému zneužitiu zákona a túto privatizáciu samosprávnych úloh v prospech súkromných subjektov vláda schváli, tak by mali minimálne Bratislavčania vyjsť do ulíc.

Teraz najčítanejšie